Aká záhrada je vhodná pre alergikov?

V ostatnom období sa rozširuje okruh ľudí, ktorí trpia rozličnými alergiami. Aby život alergika nebol každodenným utrpením, v boji s prachom a inými alergénmi treba urobiť niekoľko dôležitých opatrení, a to nielen v dome, ale aj v záhrade. Veď práve ona môže byť kameňom úrazu.

Galéria

Agresívny peľ
Najväčším nebezpečenstvom v záhrade je pre alergikov peľ. Môže vyvolať miernejšie alergické reakcie, ale aj silný astmatický záchvat. Samozrejme, úplne nemožno zabrániť prístupu peľu do dýchacích ciest alergika, a to najmä na jar a v lete, keď kvitne väčšina rastlinných druhov. Alergické reakcie sa začínajú prejavovať už vo februári (ich zdrojom sú najčastejšie kvitnúce liesky a vŕby). Citlivejší jedinci sa často musia trápiť až do októbra (keď ich dráždi peľ z odkvitajúcich tráv, palín alebo zo žihľavy). Najkritickejším obdobím pre všetkých alergikov je jar, pretože v tomto období sa peľ dokáže pri veternom počasí rozniesť do obrovskej vzdialenosti. Potešujúce je, že ani alergici sa nemusia vzdať záhradníčenia, rozkvitnutých záhonov a okenných debničiek. Dôležité je, aby sa zamerali len na pestovanie takých rastlinných druhov, ktoré nevyvolávajú alergické reakcie. Samozrejme, ideálnym prostredím je menšia záhrada; vo väčšej totiž hrozí intenzívnejšie zaburinenie (a mnohé buriny sú zdrojom nebezpečného peľu).

Bohato kvitnúcich muškátov a petúnok sa vzdávať nemusíte.		Vajgely možno vysadiť aj pri odpočívadle, alergikom neškodia.

Preč s trávnikom
Prvým a najdôležitejším pravidlom je: zbaviť sa v záhrade trávnatej plochy a nahradiť ju porastom pôdopokryvných, podľa možnosti nekvitnúcich trvaliek, prípadne vysypaným štrkom či kameňmi. Mimochodom, ani drvená kôra nie je do takej záhrady vhodná, pretože obsahuje nebezpečné vlákna a výtrusy z húb. Ak sa však neviete s trávnikom za nijakú cenu rozlúčiť, mali by ste vedieť, že alergik by ho nemal kosiť ani by nemal byť pri kosení. Takisto by nemal prísť do styku s pokosenou trávou. Ani nádherne kvitnúce kvetinové lúky (ktoré sa najčastejšie zakladajú pri chalupách) nepatria do blízkosti alergikov, preto je lepšie, ak ich nahradíte záhonmi s presne vybratými, a hlavne neškodnými rastlinnými druhmi. Na zakladanie živých plotov si vyberte len také dreviny, ktoré neprodukujú peľ a zároveň nevyžadujú častejšie zrezávanie (pretože tu hrozí riziko vírenia prachu). Absolútne nevhodné sú kvitnúce a intenzívne voňajúce druhy, napríklad voľne rastúce živé ploty. Zabudnite aj na plot z obľúbeného vtáčieho zobu (Ligustrum vulgare). Ale nezúfajte! Ideálnou alternatívou živých plotov sú steny z vhodných popínavých rastlín, ako sú napríklad plamienok či vybraté kultivary nevoňavých ruží. Brečtan, zimolez a chmeľ takisto môžu byť zdrojom nebezpečenstva, preto do záhrady alergika nepatria.

Voda len tečúca
Z letničiek sa treba určite vyvarovať slnečníc, aksamietnic, nechtíkov, nevädzí, sedmokrások, náprstníkov, púpaliek, hrachorov a povojníkov. Z trvaliek okrem atraktívnych okrasných tráv zabudnite aj na krásky, chryzantémy, rebríček, palinu, turicu, ľalie, margaréty, zlatobyľ, klinčeky a rudbekie. Zo stromov by v záhrade alergikov ani v jej blízkosti nemali rásť liesky, topole, brezy, vŕby, javory a dokonca ani borovice. Z ďalších okrasných drevín môžu byť pre alergika nebezpečné intenzívne voňajúce pajazmíny (Philadelphus coronarius), orgovány (Syringa vulgaris) alebo aj v lete kvitnúca budleja (Buddleia davidii). Takisto mnohé vodné rastliny (najmä kosatce, záružlie a pálky) sú do takej záhrady nevhodné. Kosatce žlté môžu dokonca pri dotyku vyvolať u citlivejších jedincov nežiaduce kožné reakcie. Okrem toho na pokojnej vodnej hladine sa zvyčajne usádza množstvo peľu, ktorý môže byť nebezpečný. Vhodnejšie sú preto rozličné vodomety a fontány, prípadne malý potôčik. Tečúca voda výborne prečistí vzduch a vytvára ideálnu mikroklímu nielen pre rastliny, ale aj pre človeka – najmä pre alergika. Netreba zabúdať, že zdrojom alergénov môže byť aj kompost, v ktorom sa často nachádzajú rozličné huby a plesne, preto je vhodné kompostér uzatvárať. Ideálnym odpočívadlom pre alergikov je väčšia vydláždená plocha s dynamickým a pohybujúcim sa vodným prvkom, olemovaná nedráždivými rastlinami, chránená pred vetrom a vzduchom prúdiacim z okolia.

Riziko pre kožu
Okrem peľových a prachových alergií vzniká v záhrade takisto riziko kontaktných alergií, a to najmä pri styku s rastlinami, ktoré majú drsné, chlpaté, pichľavé alebo jedovaté listy. Medzi také patria borák (Borago officinalis), kostihoj (Symphytum), divozel (Verbascum), ruta (Ruta graveolens), rudbekie (Rudbeckia), prvosienky (Primula), pľúcniky (Pulmonaria), niektoré druhy cypruštekov a borievok. Takisto môžu byť nebezpečné tie rastliny, ktoré pri poškodení produkujú hustú mliečnu šťavu, ktorá sa môže negatívne odraziť v podobe kožnej alergie. Ide najmä o prýštce (Euphorbia), iskerníky (Ranunculus) alebo prilbicu (Aconitum). Veľmi nebezpečné pre alergikov môžu byť aj jedovaté oleandre (Nerium oleander), prenikavo voňajúce konvalinky (Convallaria majalis) alebo vistéria (Wisteria floribunda). Niekedy totiž stačí len dotyk a pokožka alergika môže okamžite nežiadúco zareagovať. Ak tieto rastliny máte vo svojej záhrade, nikdy by nemali byť vysadené pri chodníkoch. Odporúča sa ošetrovať ich skôr podvečer za suchého počasia a v rukaviciach. Samozrejme, že rastliny, ktoré dráždia pokožku, možno nájsť nielen v sortimente okrasných rastlinných druhov, ale aj pri zelenine či ovocí (najčastejšie ide o uhorky, rajčiny, fazuľu, tekvice, cukety, patizóny, mrkvu a petržlen). Dokonca aj zdravý jedinec by mal pri práci so spomínanými rastlinami používať pracovné rukavice a odev s dlhým rukávom. Takisto sa odporúča, aby alergici pracovali v záhrade len s náradím s dlhšou násadou, čím sa minimalizuje styk s prachom a inými nebezpečnými alergénmi, ktoré sa vyskytujú pri pôde a v nej. V zásade platí, že najvhodnejšie je pre alergika pohybovať sa po záhrade (prípadne v nej pracovať) na obed alebo popoludní. Pochopiteľne, že by nemal fúkať silnejší vietor. Vtedy je totiž peľová aj prachová záťaž najmenšia. Riziko kontaktnej alergie však hrozí stále, preto radšej nebezpečné rastliny zo záhonov vylúčte.

Otvorený kompost je zdrojom alergénov, preto ho treba zakryť aspoň netkanou textíliou.		Do blízkosti alergika nepatria ani ľalie, nech sú akékoľvek atraktívne.

Rastliny vhodné pre alergikov Z letničiek a dvojročiek sú vhodné papuľky (Antirrhinum majus), netýkavky (Impatiens), papučky (Calceolaria), petúnky (Petunia), lobelky (Lobelia erinus), sirôtky (Viola witrockiana), železníky (Verbena) či vlčie maky (Papaver). Na trvalkovom záhone sa môžu objaviť orlíček (Aquilegia), ľaliovka (Hemerocallis), zvončeky (Campanula), stračonôžky (Delphinium), veronika (Veronica), pakosty (Geranium), floxy (Phlox paniculata), pivonky (Paeonia) alebo astilby (Astilbe). Z okrasných drevín alergické reakcie nezapríčinia hortenzia (Hydrangea), kalina (Viburnum), magnólia (Magnolia), dulovec (Chaenomeles), aukuba (Aucuba variegata), zlatovka (Forsythia), skalník (Cotoneaster), trojpuk (Deutzia), tavoľník (Spiraea), vajgela (Weigela) alebo ibištek (Hibiscus syriacus). Nemusíte sa vzdať ani atraktívneho divého viniča (Parthenocissus), nevoňavých popínavých ruží, hortenzií a kapucínky (Tropaeolum). Alergici určite ocenia aj niekoľko pekných exemplárov ihličnanov a vždyzelených drevín. Pokiaľ ide o kvitnúce listnaté stromy, vhodné sú napríklad okrasné jablone a čerešne. Vo všeobecnosti druhy s plnými kvetmi – plnokveté kultivary – tvoria minimum peľu, alebo dokonca žiaden, a preto sú do blízkosti alergika zvlášť vhodné.

Text a foto: Daniel Košťál