Hovorí sa, že je také staré ako samotné pyramídy. Počas tisícročí pretavilo svoju podobu nespočetne veľakrát a ešte stále nemá dosť. Láka – majstrov aj nás ostatných. A zlákalo aj Gordanu Turuk, ktorá sklu upísala, zdá sa, dušu a možno aj naopak – duši sklo.
Keď máme pocit, že nášmu domovu chýba niečo, čo by mu dodalo punc jedinečnosti, sú to väčšinou umelecké diela, po ktorých siahame. Originálne a inšpirujúce na pohľad či dotyk. Také sú aj diela výtvarníčky a dizajnérky Gordany Turuk. Vo svojom ateliéri na Kolibe vedie Gordana „dialóg s ohňom a sklom“. Tu sklo prestáva byť obyčajné a mení sa na umelecké dielo. Jej výtvory, či už ide o rozličné sklené doplnky, plastiky, obrazy, vitráže, sklenené steny, nábytok, alebo „obyčajné“ obklady, prispôsobuje mieram každého interiéru a, samozrejme, aj požiadavkám klienta tak, aby sa v prítomnosti jej skla cítil čo najlepšie.
Gordana netvorí len pre interiér, ale najmä pre dušu, preto skôr než rozdúcha ohňovú debatu so sklom, venuje sa človeku a snaží sa ho trochu spoznať. A práve tam je ukryté tajomstvo príťažlivosti jej diel. Jej tvorba je široká. Okrem ľudských príbytkov skrášľuje aj ženské telo – sklenenými šperkami, ktoré kombinuje so zlatom, striebrom či inými materiálmi. Drevom a antikorom si zase vypomáha pri tvorbe nábytku – stolov a konferenčných stolíkov, umývadiel, skríň či výplní dverí, pričom vždy dominuje sklo – prenecháva mu prvé aj posledné slovo. Pri dotváraní interiéru sklom vie skombinovať umelecké s praktickým a dovoľuje svetlu, aby sa dotklo priestoru, no pritom zachovalo jeho intimitu.
Text: Martina Deríková
Foto: Kristína Schreiberová
Zdroj: časopis Môj dom