Studne – zdroje vody

Ak chceme vodu zo studne na pitie aj polievanie záhrady, potrebujeme zdroj vody s vysokou výdatnosťou. Pitná voda musí mať predpísané kvalitatívne vlastnosti. Preto je lepšie byť pripojený na verejný vodovod vodárenskej spoločnosti a studničnú vodu používať iba na zavlažovanie.

Galéria

Nepitnú studničnú vodu s dostatočnou kvalitou možno využiť aj v domácnosti na splachovanie, sprchovanie a pod., ale vo vzťahu k vodárenskej spoločnosti by bolo správne platiť vyššie stočné. Platí tu dôležitá zásada. Nikde by nemalo dôjsť k prepojeniu pitnej vody z verejného vodovodu a vody z vlastného zdroja. Hrozí, že pri poklese tlaku sa do verejnej siete môže dostať nepitná studničná voda a dôsledky ich zmiešania môžu byť tragické. Takto došlo na Slovensku v minulosti k úmrtiu dvoch detí a súd vec kvalifikoval ako trestný čin.

Ako sa dostať k vode
Voda sa vyskytuje v pórovom alebo puklinovom geologickom prostredí. Pórové je také, kde sa voda vyskytuje v rozdrobenej hornine (štrky piesky). V puklinovom prostredí – typické je krasové – treba pri vŕtaní naraziť na puklinu a je otázka náhody, či puklinu trafíme alebo nie. V takomto podloží sa však vodu oplatí hľadať.

Narážané studne

Ide o najjednoduchší a u nás najrozšírenejším spôsob získavania vody. Pod narážaní studne nabíjame kladivom alebo baranidlom do zeme pozinkovanú oceľovú rúru vybavenú tzv. narážacím hrotom. Kúpime ju v hociktorom sklade s rúrovým tovarom, dokonca nemusí byť ani bezšvová. Cena materiálu je asi 20 €/m. Predvŕtaním diery pomocou ručného vrtáka a prerážaním diery plnou tyčou urýchlime prácu. Desaťmetrovú studňu môžeme ručne do štrkov naraziť aj za dve hodiny, ale aj za deň-dva, ak je štrk príliš hlboko.

Narážané studne sa využívajú sa v štrkových horninách s vyššou hladinou spodnej vody, v blízkosti vodných tokov a pod. Rúra je totiž pomerne úzka a vodu z nej treba nasávať. Nasávacie čerpadlá však môžu čerpať vodu z hĺbky najviac okolo 7,5 – 8,5 m. Studňa však musí byť hlbšia ako je hladina spodnej vody aspoň o dva až štyri metre. Na zarážanie sa používajú rúry s priemerom 11/2″ až 2″ (48 až 60 mm). Na koniec rúry sa priskrutkuje narážací hrot, ktorý je perforovaný. Možno ho kúpiť v železiarstve.
–>
Vŕtané studne
Všetci realizátori záhrad rátajú so zdrojmi vody s výdatnoťou 1 až 1,5 l/s, preto potrebujú iné druhy studní – vŕtané. Vrty robia ich špecializované firmy. Sú natoľko široké, že do vnútra možno vložiť ponorné výtlačné čerpadlo. Vrty s hĺbkou 20 m majú menovitý priemer asi 200 mm, pri hĺbke 40 m je to 160 mm, pri hĺbke 60 m asi 140 mm (veľmi orientačné hodnoty). Sú preto drahšie – od 80 do 84 €/m pri hĺbke do 20 m. Lepšie vŕtať studne s väčším priemerom, lebo výtlačné čerpadlá s väčším priemerom vychádzajú lacnejšie ako úzke (pri zohľadňovaní ich ceny, výkonu, životnosti).

Kopané studne
Výhoda kopanej stude je, že ju možno robiť svojpomocne. Z hľadiska prenášania materiálu ide o najnáročnejší spôsob výstavby studní, preto je aj najdrahší. K cene práce asi 35 €/m treba prirátať náklady za odvoz materiálu a cenu dovozu betónových skruží. Na jeden meter studne treba odviezť asi 1 m3 zeminy. Okrem toho potrebujeme vytvoriť asi 2 m vodného stĺpca. V tejto fáze treba vyčerpávať vodu zo studne a vzniká veľké znečistenie okolia, lebo vodu vyčerpávame spolu s bahnom. Na zabezpečenie stien sa používajú tzv. stovky skruže s vnútorným priemerom 100 cm a vonkajším 118 cm. Studňa s hĺbkou 10 m sa ručne vykope za týždeň (4 ľudia). Drapákom na bagri to trvá 1 deň. Bager ľahko spustí do studne aj skruže. Hlbšie studne treba ďalej kopať ručne asi do hĺbky 25 m a skruže podkopávať. Pri hlbších studniach od hĺbky okolo 20 m je už lepšie namiesto použitia skruží studňu postupne betónovať.

Text: Ing. Juraj Pospiech
Foto: autor
Zdroj: Časopis Urob si sám