S motorovou pílou sa dokáže aj podpísať. Slovák sa nebál a v Čičmanoch si postavil montovaný domček v duchu tradícií
Jana Komadelová Niekedy sa to začína celkom nenápadne. Túžbou po tichu. Po mieste, kde človek spomalí a kde ho ráno zobudí skôr spev vtákov než ruch mesta. Presne takto vznikol aj príbeh jednej čičmianskej chalupy a neskôr aj malého montovaného domčeka.
Galéria
Hoci ich pracovný život bol dlhé roky spätý s rušným prostredím, čoraz častejšie ich to ťahalo preč. Do kopcov, k prírode, k pohybu. Miesto, kde sa dá cez víkend vybehnúť na túru, v zime zalyžovať a medzi tým si jednoducho oddýchnuť. Voľba nakoniec padla na Čičmany aj preto, že majiteľka má k Rajeckej doline blízky vzťah.
Staršia chalupa s typickými bielymi vzormi si ich získala okamžite. A postupne sa z víkendového útočiska stal projekt, ktorý prerástol do niečoho väčšieho. Vo dvore vyrástol malý rekreačný domček, ktorý nadväzuje na miestnu tradíciu, no zároveň nesie osobný rukopis majiteľa, ktorý drevu rozumie a vie s ním pracovať.
Ich cieľom bolo vytvoriť miesto, kde si oddýchnu nielen oni, ale aj návštevníci tejto jedinečnej obce. Domček si majiteľ z veľkej časti postavil svojpomocne, a to s rešpektom k materiálu, prírode aj tradičnej architektúre. Dnes naň pozerajú s hrdosťou, ale aj s chuťou pokračovať ďalej. Pretože, ako sami hovoria, keď raz začnete, vždy vás to ťahá k ďalšiemu projektu.
Do súťaže Majster roka 2026 ste poslali fotografie rekreačného domčeka, ktorý ste si postavili vo dvore čičmianskej chalupy. Čo vás priviedlo práve sem?
Okolností bolo viac. Hľadali sme miesto, kam sa dá jednoducho dochádzať na víkendy, ale zároveň ponúkne všetko, čo potrebujeme – prírodu, kopce, turistiku aj lyžovanie. Čičmany nás oslovili aj tým, že obec je dobre vybavená a má veľký potenciál z pohľadu turizmu. A keďže manželka pochádza kúsok odtiaľto, z Rajeckej Lesnej, bolo to aj srdcové rozhodnutie.
Prečítajte si tiež
Pôvodne ste mali trochu odvážnejšiu víziu, a to domček v tvare hríbika. Prečo ste od nej upustili?
Chcel som spraviť niečo zaujímavé, takú malú atrakciu. Ale uvedomil som si, že by to do prostredia obce asi nezapadlo. Čičmany majú silnú tradíciu, ktorú som chcel rešpektovať. Preto som sa rozhodol pre menší domček v štýle drevenice s čičmianskymi prvkami.
Domček ste si z veľkej časti postavili sami. Nebáli ste sa toho?
Práca s drevom je moja profesia aj hobby, ale aj tak som si netrúfol ísť úplne do klasickej drevenice. Dal som si preto vypracovať projekt montovaného domu. Samotnú stavbu som si potom na približne 90 percent realizoval svojpomocne počas dvoch rokov. Odborné veci, ako elektriku či vodu, som nechal na profesionálov.
Interiér pôsobí veľmi ucelene a má jasný rukopis. Kto bol hlavný dizajnér?
Dohadovali sme sa spoločne. Každý z nás mal trochu inú predstavu, niekedy sme sa aj poškriepili, ale nakoniec sme vždy našli kompromis. Je to naše spoločné dielo.
Veľká časť zariadenia je z dreva a pôsobí veľmi autenticky. Čo všetko ste si vyrobili sami?
Takmer všetko, okrem kuchynskej linky a gauča. Robil som konferenčný stolík, barový pult, schodisko, vešiakovú stenu, lavičku v predsieni, poličky v kúpeľni, postele… Drevo je materiál, s ktorým rád pracujem a s motorovou pílou sa viem asi aj podpísať.
Kde ste čerpali inšpiráciu?
Rôzne na internete, u známych, ale tiež zo skúsenosti zo života. A priznám sa, veľa nápadov som našiel aj v časopise Urob si sám.
Zaujímavým prvkom je schodisko z pologuľatín. Ako vznikalo?
Na schodisko som hrdý, aj keď by som dnes niektoré detaily urobil inak. Dôležité bolo dobre využiť priestor. Preto pod hornou časťou schodiska vznikla toaleta s umývadlom, pod spodnou zasa technický priestor pre kotol, prípojky či wi-fi. Schody som nechcel príliš strmé. Stupnice sú z pologuľatín červeného smreka, zábradlie z dubu a jaseňa – jednoducho to, čo nám príroda dala.
S akými technickými výzvami ste sa museli popasovať?
Veľa vecí som dopredu konzultoval s odborníkmi, ako s elektrikárom či vodárom. Najväčší problém bol nakoniec s omietkami, ktoré murár nezvládol podľa predstáv. Zvyšok som si preto dokončil sám. Nie sú dokonalé, ale majú svoj charakter. A veľmi mi pomohla dôkladná príprava na projekt. Pri montovanom dome máte presne dané rozmery, takže viete minimalizovať odpad.
Čo vás na projekte bavilo najviac?
Jednoznačne hrubá stavba a sledovať ju, ako to rastie. Potom prišli detaily, ktoré zaberú najviac času a trpezlivosti. Keďže som robil najmä cez víkendy, celé mi to trvalo asi dva roky.
Ako sa na domček pozeráte dnes?
S odstupom času veľmi dobre. A už rozmýšľam nad ďalším projektom. Chceme sa pustiť do rekonštrukcie pôvodnej chalupy a tento domček nám pritom poslúži ako zázemie.
Čičmianske vzory sú neprehliadnuteľné. Ako ste ich realizovali?
Najskôr sme uvažovali, že si pomôžeme projektorom, ale nakoniec sme si s manželkou z kartónu vyrobili šablóny. Postupne sme ich prikladali na dom a maľovali. Pôvodne sa na tieto vzory používalo vápno, ja som zvolil exteriérovú farbu na drevo.
Akú radu by ste dali čitateľom, ktorí uvažujú o podobnej stavbe?
Nebáť sa. Veľa vecí sa dá zvládnuť svojpomocne, keď máte aspoň základnú zručnosť a viete sa poradiť. Informácie sú dnes dostupné nielen na internete. Treba mať, samozrejme, nielen financie, ak ide o niečo väčšie, ale najmä odvahu začať.
Spracovala: Jana Komadelová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: Časopis Urob si sám
Nech vám žiadna novinka neunikne
Odoberajte týždenný prehľad najlepších článkov emailom
Komentáre