Na Morave prerobila starú chalupu na nepoznanie: Keď vojdete dnu, zabudnete, že nie ste v Toskánsku
Neďaleko Brna stojí miesto, ktoré vás jediným pohľadom prenesie do Stredomoria. Majiteľka Diana tu zhmotnila spomienky na svojho otca, rodáka z Florencie, a vytvorila oázu pokoja, kde sa rustikálna história snúbi s talianskou eleganciou. Jej láska k Taliansku je totiž nefalšovaná a to sme pri našej návšteve naozaj cítili aj my.
Galéria
Pôvodným majiteľom bol Ivan Lacka, ktorý domček vytvoril doslova vlastnými rukami. Inšpiráciu čerpal z Toskánska a svojej lásky k Taliansku. Chcel vytvoriť oázu pokoja, pohody a stredomorského života.
Odkaz od otca z Florencie
Dom nesie meno po vašom otcovi a naozaj v ňom cítiť vašu lásku k jeho talianskym koreňom. Aká bola jeho pôvodná podoba?
Už od začiatku bol postavený v rustikálnom štýle inšpirovanom Talianskom. Celý projekt je pre mňa veľmi osobný. Otec sa volal Antonio, ale nikto mu nepovedal inak ako Angelo. Chodievala som za ním do Toskánska, najčastejšie do Florencie. Tieto návštevy som milovala. Spoznali sme sa až v mojej dospelosti, možno preto boli naše stretnutia také intenzívne.
Otec často chodil aj za mnou. Južnú Moravu si zamiloval rovnako ako ja Taliansko. Bohužiaľ, päť rokov po našom prvom stretnutí navždy odišiel. Dlho som sa s tým nevedela zmieriť. Počas kovidu som začala hľadať miesto, kde by som našla pokoj a útechu. A práve vtedy, v roku 2022, som naň narazila. Od prvej chvíle som mala pocit, akoby mi ho poslal sám otec. A tak som vedela, že som našla presne to, čo som hľadala. Bol však v pôvodnom stave a čakalo nás veľa práce. Výmena okien, oprava fasády aj odkvapov, obnova záhrady či maľovanie. Napriek tomu som chcela zachovať jeho dušu. Nechala som napríklad pôvodné vyrezávané skrine aj kuchynku, ktorú som doplnila úchytkami privezenými priamo z Talianska.
Čo bolo pre vás najväčšou dizajnovou výzvou?
Zjednotiť ho tak, aby skutočne pôsobil ako malý toskánsky domček a pritom si zachoval prirodzenosť a útulnosť. Nechcela som vytvoriť štylizovanú kulisu. Práve detaily podľa mňa tvoria celok, a preto som starostlivo vyberala každý materiál aj doplnky.
Veľa vecí ste si priniesli z ciest. Aké konkrétne materiály ste použili, aby ste dosiahli autentickosť?
U nás sa mi dlho nedarilo nájsť látky, ktoré by presne zodpovedali predstave, ktorú som mala v hlave. Rozhodla som sa preto vyraziť priamo do Talianska, odkiaľ som si priviezla látky na závesy, koberce, prikrývku na posteľ aj drobné dekorácie. Vďaka tomu celý interiér nesie v sebe skutočný taliansky rukopis. Dokonca aj obrazy anjelikov v spálni majú pre mňa hlbokú osobnú symboliku.
Toskánsky rukopis v malom priestore: Triky s osvetlením a zemitými tónmi
Domček je menší. Aké triky ste využili pri zariaďovaní, aby priestor nepôsobil stiesnene? Zároveň vidíme, že v interiéri dominujú zemité tóny a priznané materiály. Podľa akého kľúča ste vyberali farby?
Snažili sme sa maximálne pracovať s pôvodnými prvkami domu. Zachovali sme pôvodné omietky aj nábytok a citlivo ich doplnili novými kúskami v rovnakom štýle, aby interiér pôsobil prirodzene a zjednotene. Pribudli napríklad postele, nočné stolíky alebo dekorácie, ktoré rešpektujú rustikálny charakter domu a nenarúšajú jeho pôvodné čaro.
Pri výbere farieb sme sa inšpirovali predovšetkým Toskánskom a okolitou prírodou. A tak sme zvolili teplé, zemitejšie tóny, prírodné materiály, zelené okenice a jemné patinované prvky. Nechceli sme, aby dom pôsobil príliš moderne alebo dokonale uhladene, ale skôr útulne, zabývane a s dušou, akú majú staré talianske domy.
Museli ste pracovať s nižšími stropmi, v modernom dizajne sú vnímané ako hendikep. Akú úlohu v zútulnení zohralo osvetlenie?
Od začiatku sme stropy nevnímali ako nevýhodu, ale skôr ako súčasť útulnej atmosféry domu. Vďaka nim pôsobí interiér veľmi hrejivo, pokojne a intímne, podobne ako staré vidiecke domy v Taliansku. Áno, veľkú úlohu v tom zohralo osvetlenie. Zvolili sme teplé, jemné svetlo a viac menších svetelných zdrojov, ktoré priestor zútulňujú a podčiarkujú jeho rustikálny charakter. Dôležité pre nás bolo tiež zachovať čo najviac denného svetla.
Keď spomínate záhradu, tá je samostatným projektom a výhľad na rybník vám určite mnohí závidia. Ako ste riešili terénne úpravy a výber flóry?
Súhlasím, bezpochyby naša záhrada s výhľadom na rybník je dnes jednou z najväčších dominánt Casa di Angelo. Mala som však veľké šťastie – spolu s domom som „zdedila“ aj pána záhradníka Ota Svobodu, ktorý záhradu dobre poznal a kedysi ju dokonca pomáhal zakladať. Dlhé roky sa o ňu staral, ale po tom, čo bol domček nejaký čas prenajímaný, záhrada, bohužiaľ, značne spustla. Museli sme začať takmer od začiatku.
Jednou z najnáročnejších prác bolo vytvorenie novej štrkovej cesty nad altánkom, čo znamenalo aj odstránenie časti skalníka, ktorého korene siahali hlboko do zeme. Postupne sme obnovili pôvodné záhony a doplnili novú výsadbu tak, aby záhrada znovu získala svoj prirodzený a romantický charakter.
Vyrábali ste niečo v dome či záhrade vlastnoručne?
Pri renovácii sme sa snažili čo najviac zachovať pôvodné vybavenie a opravovať predovšetkým miesta, ktoré boli časom poškodené. Nechceli sme dom kompletne modernizovať. Veľmi nám pomohol stolár Pavel Fischer, ktorý renovoval napríklad vonkajšie dvere do kúpeľne a zároveň vyrábal nové okná. Tie vznikali s dôrazom na zachovanie pôvodného rázu domu vrátane ríms, detailného zdobenia a tradičného vzhľadu. Jedným z našich najobľúbenejších prvkov sa stal aj vonkajší stôl s ohniskom.
Letné kino v altánku, dvorová kúpeľňa a život bez pitnej vody z kohútika
Prekvapivým prvkom je aj vonkajšie kino či samostatná kúpeľňa na dvore…
Kino sme umiestnili do altánku, kde je chránené pred počasím. Plátno je rolovacie, takže nenarúša vzhľad záhrady. Kúpeľňa na dvore zasa vznikla prestavbou pôvodnej dielne. Nechceli sme ju zbúrať, ale dať jej nový zmysel. Zvolili sme jemný rustikálny štýl s retro batériami, aby ladila s domčekom.
Vaším cieľom bolo vytvoriť miesto pre dokonalý relax, no v Casa di Angelo nie je pitná voda z kohútika. Aký systém ste zvolili, aby im tu nič nechýbalo?
V dome je k dispozícii úžitková voda vhodná na sprchovanie aj bežný chod domácnosti. Na pitie a varenie vždy máme balenú vodu. Veľkú pozornosť venujeme vírivke, vodu do nej nechávame dovážať cisternou, aby bola vždy stopercentne čistá a spĺňala prísne hygienické požiadavky.
Keď tu spolu sedíme, máme pocit, že je to miesto presne stvorené na leto. Museli ste domček špeciálne upraviť, aby v ňom bolo príjemne aj počas horúcich dní?
Veľkou výhodou je samotná konštrukcia z tehál a kameňa. Dom si prirodzene drží príjemný chlad, podobne ako staré stavby v Taliansku. Vzdušnosti pomáhajú aj ľahké závesy a prepojenie interiéru so záhradou.
Čo by ste poradili tým, ktorí by si chceli doma vytvoriť podobnú atmosféru? Je podľa vás náročné tieto dva svety skombinovať?
Ak človek tvorí s láskou a citom, tieto svety sa prepoja prirodzene. Mne najviac pomohlo cestovanie. Stačí si všímať detaily – farby, materiály, prácu so svetlom. Keď niečo milujete, všetko do seba zapadne s ľahkosťou. Netreba sa báť kombinovať staré s novým, dôležité je vytvoriť atmosféru, v ktorej človek dokáže spomaliť.
Čo na Casa di Angelo milujete najviac vy osobne?
Ten pocit úplného súkromia. Výhľad do zelene a na okolité polia neruší žiadna iná stavba ani hluk ciest. Človek tu má pocit, že sa zastavil čas. Najkrajšie sú večery, keď sa rozsvietia svetlá, zapáli sa oheň v stole a naokolo počuť len zvuky prírody. Je to skutočne magické miesto.
Zaujalo nás
Priznaná textúra: Dom z tehál a kameňa rešpektuje pôvodné materiály. Namiesto úplného prekrytia sa majitelia rozhodli zachovať a citlivo opraviť pôvodnú striekanú omietku. V kombinácii s priznaným murivom tak dom nestratil svoj autentický drsný šarm.
Kovové prvky: Dušou interiéru aj exteriéru sú kovové detaily – od masívnych vstupných dverí z kovu a dreva až po ozdobné mriežky na oknách či svietidlá. Všetky tieto kúsky vyrobil vlastnými rukami pôvodný majiteľ Ivan Lacka, talentovaný kováč. Práve tieto ručne kované prvky vnášajú do priestoru industriálny nádych zjemnený rustikálnou patinou.
Všadeprítomné Taliansko: Najobľúbenejším kútom majiteľov je spálňa, kde nahradili klasické okná veľkorysým francúzskym oknom s výhľadom priamo na vodnú hladinu rybníka. Štýlovým detailom je voľba zelenej farby rámov. Tento odtieň inšpirovaný tradičnými talianskymi okenicami prepája dom s okolitou prírodou a dodáva mu južanský šmrnc.
Text: Martina Baumann
Foto: Amazing Places
Zdroj: Časopis urob si sám
Nech vám žiadna novinka neunikne
Odoberajte týždenný prehľad najlepších článkov emailom
Komentáre