Betón ako ho nepoznáme

beton ako ho nepozname

Betón je kompozitný materiál, ktorý vzniká stvrdnutím zmesi jeho základných zložiek – cementu ako najčastejšie používaného spojiva, kameniva (piesku, štrku, drviny) ako plniva a vody. Môžeme ho definovať aj ako umelý kameň vzhľadovo podobný prírodnému zlepencu.

Názov betón pochádza z francúzštiny a mohli by sme ho preložiť ako hrubá malta. Zaviedol ho vraj francúzsky inžinier Belidor už v roku 1753. Pôvod označenia však môžeme hľadať aj v latinskom betunium (kamenná malta). Prvé zmienky o použití umelého kameňa na stavbu stĺpov v Egypte sa objavili už v roku 3600 pred n. l. Príkladom antickej betónovej stavby je rímsky panteón (120 – 125 n. l.), ktorý má kupolu z ľahkého betónu s priemerom 49 m. Novodobá história betónu sa začala písať približne v prvej polovici 19. storočia, keď murár
J. Aspdin z anglického Portlandu začal vyrábať nový druh cementu, ktorý vychádzal z výroby hydraulických vápien. Tento druh cementu dodnes nazývame portlandský. Na Slovensku sa betón začal výraznejšie používať s nástupom 20. storočia. Vývoj v betonárskom odvetví však ani dnes nie je ukončený a k slovu sa dostávajú najmä rozličné prísady, ktoré ovplyvňujú kvalitatívne vlastnosti betónu.

Charakteristika betónu
Vlastnosti betónu ovplyvňujú najmä skladba a pomer miešania jeho základných zložiek. Pridaním vhodných prísad a prímesí zasa môžeme dosiahnuť rozličné špeciálne vlastnosti, ktoré delíme na počiatočné (spracovateľnosť a čas tuhnutia) a konečné (pevnosť, modul pružnosti, odolnosť a trvanlivosť). Na vlastnosti betónu však majú vplyv aj účinky okolitého prostredia, napríklad vlhkosť, teplota, agresívne činitele a v neposlednom rade i vek betónovej konštrukcie. Pre betón je charakteristická veľmi dobrá pevnosť v tlaku, ale zároveň aj lomová krehkosť. Pevnosť v ťahu je len veľmi malá, preto ho musíme pri výrobe betónových konštrukcií vhodne vystužovať. Aby betón skutočne spĺňal požiadavky, ktoré od neho očakávame, musí mať dobrú a stále rovnakú akosť. Preto jeho výrobu a zloženie podriaďujeme celému radu normatívnych požiadaviek a odporúčaní.

Označovanie betónu
Prechod na európske normy priniesol i nové označovanie betónov, ktoré sa zásadne líši od doteraz používaného spôsobu označovania. Toto označenie sa už objavuje vo všetkých nových projektoch, takže ak sa chystáme stavať napríklad dom, určite sa s ním v projektovej dokumentácii stretneme. Pomerne komplikovaný systém označovania zohľadňuje najmä účinky prostredia, ktoré bude ovplyvňovať betónovú konštrukciu a môže spôsobiť neskoršie rozrušenie betónu a zníženie jeho životnosti. Na betón môže súčasne pôsobiť aj viac vplyvov, ktoré sa vzájomne kombinujú. Patria k nim napríklad korózia vplyvom karbonizácie (označuje sa XC), korózia vplyvom chloridov (XD), pôsobenie mrazu a rozmrazovania (XF) či chemické pôsobenie (XA). Veľmi dôležitou charakteristikou betónu je jeho pevnosť v tlaku. Ak bude mať naša stavba nosné konštrukcie z betónu, resp. oceľobetónu, určite naň v projektovej dokumentácii nájdeme konkrétnu pevnostnú požiadavku. Betón rozdeľujeme do pevnostných tried C 8/10 až C 100/115. Tieto čísla označujú pevnosť v MPa, ktorej dokážu odolať skúšobné valce a kocky odliate z tohto betónu. Samozrejme, pri svojpomocnej výstavbe nemusíme dávať overovať betón v skúšobni. Ak dodržíme technologický postup odporúčaný výrobcami cementu, ktorý bežne dostaneme kúpiť v predajniach stavebnín, výsledný betón by mal spĺňať potrebnú pevnosť.

Spôsoby rozdelenia betónu
Podľa spôsobu (technológie) výroby rozlišujeme betón vyrábaný priamo na stavenisku a transportbetón (dodáva sa v čerstvom stave z centrálnej výrobne). Podľa vystuženia delíme betón na prostý (neobsahuje výstuž so statickou funkciou), oceľobetón (vystužený oceľovými prútmi alebo zváranými sieťami), predpätý (oceľová výstuž je predpätá) a vláknobetón (obsahuje vlákna rôznych materiálových druhov). Betón, ktorý plní v konštrukcii statické požiadavky, nazývame konštrukčný, ostatný je výplňový. Podľa doplnkovej funkcie betónovej konštrukcie delíme betón na vodostavebný, konštrukčnoizolačný, cestný, masívny a dekoračný (pohľadový).

Hlavné zložky betónu
Cement
V betóne plní funkciu spojiva. Zmiešaním s vodou vzniká cementový tmel, ktorý postupne tuhne, tvrdne a mení sa na cementový kameň. Tento proces prebieha na vzduchu i pod vodou. Po zatvrdnutí si cement zachováva svoju pevnosť a stálosť, a to nielen vo vyschnutom stave, ale aj vo vodnom prostredí (cement je výrazne hydraulickým spojivom). Cementy sa delia druhovo podľa mineralogickej skladby a podľa pevnostnej triedy. Na výrobu betónu môžeme použiť cementy, ktorých vhodnosť všeobecne dokazuje splnenie požiadaviek príslušnej normy. Použiteľnosť jednotlivých druhov cementu (CEM I, CEM II a CEM III) pre stupne vplyvu prostredia je podrobne upravená.

Kamenivo
Plní funkciu pevnej kostry v betóne, na ktorú sa všeobecne kladú požiadavky minimálnej medzerovitosti (predstavuje 75 až 80 % objemu betónu). Vlastnosti kameniva majú veľký vplyv na trvanlivosť betónu i jeho ostatné mechanicko-fyzikálne vlastnosti. Na výrobu betónu môžeme použiť širokú škálu druhov kamenív v rôznej mineralogickej skladbe s rôznou veľkosťou zŕn.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



V stavebnej praxi sa môžeme stretnúť aj s ďalšími typmi prísad, medzi ktoré patria napríklad plynotvorné, penotvorné, odpeňovacie, expanzné, adhézne, protikorózne či biocidné. Prísady pôsobia fyzikálno-chemicky predovšetkým na cementový tmel a ich pôsobenie závisí nielen od druhu, ale aj od pôvodu cementu. Prísady môžu mať aj vedľajšie účinky (vrátane negatívnych). Ich celkové pôsobenie sa mení v závislosti od dávkovaného množstva prísady, od zloženia betónu a podmienok jeho výroby. Pri používaní prísad nesmieme podľa platných noriem prekročiť maximálne dávky odporúčané ich výrobcami. Pri aplikácii viacerých prísad si musíme overiť ich vzájomnú znášanlivosť.

Prímesi
Ide o pevné, jemne práškovité látky, ktoré pridávame s cieľom ovplyvniť niektoré vlastnosti čerstvého i zatvrdnutého betónu alebo získať betón so špeciálnymi vlastnosťami.

Prímesi zvyčajne dávkujeme vo väčších množstvách ako prísady (viac ako 2 % hmotnosti z dávky cementu), preto ich vždy musíme započítať do objemovej skladby betónu.

Text: podľa knihy Stavebné materiály spracoval Milan Bohunický
Foto: M. Bohunický, Durisol, Stachema, D. Veselský a archív vydavateľstva

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.