Betón ako ho nepoznáme
Betón je kompozitný materiál, ktorý vzniká stvrdnutím zmesi jeho základných zložiek – cementu ako najčastejšie používaného spojiva, kameniva (piesku, štrku, drviny) ako plniva a vody. Môžeme ho definovať aj ako umelý kameň vzhľadovo podobný prírodnému zlepencu.
Galéria
J. Aspdin z anglického Portlandu začal vyrábať nový druh cementu, ktorý vychádzal z výroby hydraulických vápien. Tento druh cementu dodnes nazývame portlandský. Na Slovensku sa betón začal výraznejšie používať s nástupom 20. storočia. Vývoj v betonárskom odvetví však ani dnes nie je ukončený a k slovu sa dostávajú najmä rozličné prísady, ktoré ovplyvňujú kvalitatívne vlastnosti betónu.
Charakteristika betónu
Vlastnosti betónu ovplyvňujú najmä skladba a pomer miešania jeho základných zložiek. Pridaním vhodných prísad a prímesí zasa môžeme dosiahnuť rozličné špeciálne vlastnosti, ktoré delíme na počiatočné (spracovateľnosť a čas tuhnutia) a konečné (pevnosť, modul pružnosti, odolnosť a trvanlivosť). Na vlastnosti betónu však majú vplyv aj účinky okolitého prostredia, napríklad vlhkosť, teplota, agresívne činitele a v neposlednom rade i vek betónovej konštrukcie. Pre betón je charakteristická veľmi dobrá pevnosť v tlaku, ale zároveň aj lomová krehkosť. Pevnosť v ťahu je len veľmi malá, preto ho musíme pri výrobe betónových konštrukcií vhodne vystužovať. Aby betón skutočne spĺňal požiadavky, ktoré od neho očakávame, musí mať dobrú a stále rovnakú akosť. Preto jeho výrobu a zloženie podriaďujeme celému radu normatívnych požiadaviek a odporúčaní.
Označovanie betónu
Prechod na európske normy priniesol i nové označovanie betónov, ktoré sa zásadne líši od doteraz používaného spôsobu označovania. Toto označenie sa už objavuje vo všetkých nových projektoch, takže ak sa chystáme stavať napríklad dom, určite sa s ním v projektovej dokumentácii stretneme. Pomerne komplikovaný systém označovania zohľadňuje najmä účinky prostredia, ktoré bude ovplyvňovať betónovú konštrukciu a môže spôsobiť neskoršie rozrušenie betónu a zníženie jeho životnosti. Na betón môže súčasne pôsobiť aj viac vplyvov, ktoré sa vzájomne kombinujú. Patria k nim napríklad korózia vplyvom karbonizácie (označuje sa XC), korózia vplyvom chloridov (XD), pôsobenie mrazu a rozmrazovania (XF) či chemické pôsobenie (XA). Veľmi dôležitou charakteristikou betónu je jeho pevnosť v tlaku. Ak bude mať naša stavba nosné konštrukcie z betónu, resp. oceľobetónu, určite naň v projektovej dokumentácii nájdeme konkrétnu pevnostnú požiadavku. Betón rozdeľujeme do pevnostných tried C 8/10 až C 100/115. Tieto čísla označujú pevnosť v MPa, ktorej dokážu odolať skúšobné valce a kocky odliate z tohto betónu. Samozrejme, pri svojpomocnej výstavbe nemusíme dávať overovať betón v skúšobni. Ak dodržíme technologický postup odporúčaný výrobcami cementu, ktorý bežne dostaneme kúpiť v predajniach stavebnín, výsledný betón by mal spĺňať potrebnú pevnosť.
Spôsoby rozdelenia betónu
Podľa spôsobu (technológie) výroby rozlišujeme betón vyrábaný priamo na stavenisku a transportbetón (dodáva sa v čerstvom stave z centrálnej výrobne). Podľa vystuženia delíme betón na prostý (neobsahuje výstuž so statickou funkciou), oceľobetón (vystužený oceľovými prútmi alebo zváranými sieťami), predpätý (oceľová výstuž je predpätá) a vláknobetón (obsahuje vlákna rôznych materiálových druhov). Betón, ktorý plní v konštrukcii statické požiadavky, nazývame konštrukčný, ostatný je výplňový. Podľa doplnkovej funkcie betónovej konštrukcie delíme betón na vodostavebný, konštrukčnoizolačný, cestný, masívny a dekoračný (pohľadový).
Hlavné zložky betónu
Cement
V betóne plní funkciu spojiva. Zmiešaním s vodou vzniká cementový tmel, ktorý postupne tuhne, tvrdne a mení sa na cementový kameň. Tento proces prebieha na vzduchu i pod vodou. Po zatvrdnutí si cement zachováva svoju pevnosť a stálosť, a to nielen vo vyschnutom stave, ale aj vo vodnom prostredí (cement je výrazne hydraulickým spojivom). Cementy sa delia druhovo podľa mineralogickej skladby a podľa pevnostnej triedy. Na výrobu betónu môžeme použiť cementy, ktorých vhodnosť všeobecne dokazuje splnenie požiadaviek príslušnej normy. Použiteľnosť jednotlivých druhov cementu (CEM I, CEM II a CEM III) pre stupne vplyvu prostredia je podrobne upravená.
Kamenivo
Plní funkciu pevnej kostry v betóne, na ktorú sa všeobecne kladú požiadavky minimálnej medzerovitosti (predstavuje 75 až 80 % objemu betónu). Vlastnosti kameniva majú veľký vplyv na trvanlivosť betónu i jeho ostatné mechanicko-fyzikálne vlastnosti. Na výrobu betónu môžeme použiť širokú škálu druhov kamenív v rôznej mineralogickej skladbe s rôznou veľkosťou zŕn.
V stavebnej praxi sa môžeme stretnúť aj s ďalšími typmi prísad, medzi ktoré patria napríklad plynotvorné, penotvorné, odpeňovacie, expanzné, adhézne, protikorózne či biocidné. Prísady pôsobia fyzikálno-chemicky predovšetkým na cementový tmel a ich pôsobenie závisí nielen od druhu, ale aj od pôvodu cementu. Prísady môžu mať aj vedľajšie účinky (vrátane negatívnych). Ich celkové pôsobenie sa mení v závislosti od dávkovaného množstva prísady, od zloženia betónu a podmienok jeho výroby. Pri používaní prísad nesmieme podľa platných noriem prekročiť maximálne dávky odporúčané ich výrobcami. Pri aplikácii viacerých prísad si musíme overiť ich vzájomnú znášanlivosť.
Prímesi
Ide o pevné, jemne práškovité látky, ktoré pridávame s cieľom ovplyvniť niektoré vlastnosti čerstvého i zatvrdnutého betónu alebo získať betón so špeciálnymi vlastnosťami.
Prímesi zvyčajne dávkujeme vo väčších množstvách ako prísady (viac ako 2 % hmotnosti z dávky cementu), preto ich vždy musíme započítať do objemovej skladby betónu.
Text: podľa knihy Stavebné materiály spracoval Milan Bohunický
Foto: M. Bohunický, Durisol, Stachema, D. Veselský a archív vydavateľstva
Komentáre