Všetko dôležité pre nátery dreva

Nátery patria medzi veľmi staré spôsoby ochrany dreva, majú svoje špecifiká, pretože zohľadňujú miestne podnebie – teda rozdiely teplôt, vlhkosť vzduchu aj mrazy, ktoré u nás bývajú suchšie než napríklad pri mori. Nie je teda rozumné používať farby určené pre inú oblasť. 

Základ je najdôležitejší

Vždy platí, že akýkoľvek celkový náter drží dobre iba vtedy, keď drží dobre aj základ. U čerstvého dreva to však nestačí – musí byť dokonale vysušené. Pokiaľ nie je, nepomôžu ani najdrahšie farby a náter sa časom ošúpe. V prípade, že nie sme si istí a na nátere nám záleží, tak je možné si požičať vlhkomer a zmerať ako je drevo vysušené. S tým súvisí aj prostredie, v ktorom natierame – vo vlhkom prostredí to ide tažšie.

Ideálne na natieranie je suchý podklad, najviac 75 % relatívnej vlhkosti vzduchu a teplota 20-25 °C. Čím je teplota nižšia, tým pomalšie schne. Naopak pri vysokých teplotách môže rýchle schnutie niektorým farbám prekážať, pretože sa nestačia vstrebať jednotlivé ťahy. V prípade, že vonku príliš fúka, tak natieranie tiež nie je vhodné. Síce farba dobre schne, ale vietor na ňu môže naniesť rôzne nečistoty, ktoré v nej potom už zostanú.

Je potrebné mysliet na to, že je vždy lepšie, keď povrch postupne natierame niekoľkými tenkými vrstvami, ako keby sme použili jednu vrstvu, ale hrubú. Toto pravidlo platí všeobecne pri natieraní farbami, ale existujú farby, ktoré sú vyrobené tak, aby na dokonalé ošetrenie stačila jedna vrstva a to silnejšia, než zvyčajne býva.

Pokiaľ chceme, aby bol konečný náter hladký a majú sa jednotlivé vrstvy spojiť musíme každý náter po jeho zaschnutí ľahko prebrúsiť jemným brúsnym papierom. Finálnu vrstvu už nebrúsime.

Ak chceme povrch tmeliť musíme myslieť na to, že každé tmelenie dreva vedie k zníženiu kvality a životného náteru. Lepšie ako tmelenie je vyrovnanie podkladu ešte pred náterom a brúsením jednotlivých vrstiev náteru jemnozrnným brúsnym papierom. Hlavne pri vonkajších náteroch môže tmelenie priniesť komplikácie. Tmely totiž majú zvyčajne iné vlastnosti ako farby či podklad a pri neustálom striedaní teplôt sa to môže prejaviť prasklinami alebo olupovaním vchného náteru

Pri lazurovaní dreva začíname penetračným náterom, kedy zvolíme napr. Lazurol impregnačný základ. Penetrácia má zmysel a nie je dobré ju vynechať. Okrem toho, že pripraví podklad, ktorý bude pevný a ďalšiu farbu udrží rovnomerne po celej ploche, dostane do dreva taktiež fungicidné prostriedky. Tie totiž zabraňujú drevokazným hubám a drevokaznému hmyzu, ktoré by drevo znehodnocovali aj pod vrstvou farby. Avšak nie každá penetrácia obsahuje fungicid. Potom musíme pred penetrovaním použiť niektoré z fungicidních prostriedkov, napríklad Sanal na drevo. Vrchný náter vytvára na povrchu nepriepustný film a do dreva sa spravidla nevsakuje. Keď použijeme penetráciu, predlžujeme vrchnému náteru životnosť, farba nepopraská, pretože drevo do seba nebude naťahovať vlhkosť a teda nebude pracovať.

Keď lazurou natierame členité plochy (kazetové plochy) snažíme sa na jeden ťah natrieť súvislú vrstvu, napríklad jednu kazetu. Vyvarujeme sa tak nepresnosti pri napájaní už zaschnutých častí. Tiež je důležité myslieť na to, že po každej ďalej vrstve lazúry podkad o niečo ztmavne.

Čo je dôležité vedieť o konzerovaní dreva

● Prostriedky označené ako fungicidné zabraňujú tomu, aby drevo napadly huby, plesne. Prostriedky označené ako insekticidné pôsobia proti drevokaznému hmyzu.

● Konzervačné prostriedky sa spravidla riedia a to buď vodou alebo riedidlom. Môžu byť bezfarebné alebo s pigmentom, ktoré drevo zafarbí.

● Pri nanášaní ochranných prostriedkov je potrebné vždy dôsledne dodržiavať riedenie a aplikáciu odporúčanú výrobcom.

www.bal.sk

ZDROJ PR článok spoločnosti BAL SLOVAKIA, s.r.o.