Pálená krytina
Pálené škridly patria medzi keramické stavebné materiály, ktoré dobre odolávajú poveternostným vplyvom, dažďu, ohňu, sú mrazuvzdorné a neovplyvňuje ich ani UV žiarenie, preto sú farebne stále.
Galéria
Minimálna životnosť modernej pálenej škridly je okolo 80 až 100 rokov. Keďže nové pálené škridly sú vyrobené modernejšou technológiou, možno očakávať, že sa ich životnosť ešte predĺži. Na výrobu pálenej škridly sa používa hlina (100-percentný prírodný materiál), a to sprašová, tehliarska alebo iná. Hlina musí byť veľmi kvalitná, to znamená trvanlivá a plastická, čiže mastná. Práve ona zabezpečuje tesnosť krytiny. Podľa spôsobu výroby rozoznávame pálené škridly razené a ťahané. Razené môžu byť profilované, klenuté alebo kužeľovo tvarované. Vyrábajú sa s jednoduchou alebo viacnásobnou drážkou v hlave, v päte (drážkovanie spojité), v boku alebo ako bezdrážkové. Bočné drážkovanie sa skladá z vodnej a krycej drážky. Ťahané škridly sú klenuté alebo rovné, a to bez drážky alebo s bočnou drážkou.
Podľa rozmerov môže keramická krytina patriť aj medzi veľkoformátové, aj maloformátové krytiny. Môže byť drážková alebo bezdrážková. Pre drážkové škridly je dôležitý rozmer krytia, pre rovné a bezdrážkové ich šírka a dĺžka. Bobrovka je bezdrážková škridla s hladkým povrchom. Technické požiadavky, tolerancie a rozmery by sme mali nájsť v technických listoch jednotlivých výrobcov.
Bezpečný sklon skladaných krytín z pálených škridiel udávajú jednotliví výrobcovia. Napríklad strecha s dvojitou krytinou z obyčajných škridiel (bobroviek) má mať sklon minimálne 30°, z drážkových ťahaných škridiel 35°, z drážkových razených so spojitou vodnou drážkou minimálne 22°, z drážkových razených škridiel s prerušovanou vodnou drážkou 30°, z vlnoviek-esoviek 35° a strecha s korýtkovou (kôrkovou) krytinou 40°.
Stálofarebnosť
Pod stálofarebnosťou rozumieme schopnosť strešnej krytiny výrazne nemeniť odtieň ani intenzitu farby počas celej jej životnosti. Táto vlastnosť súvisí aj s jej schopnosťou odolávať UV žiareniu a agresívnym vplyvom okolia (smog, exhaláty, kyslé dažde, zásadité látky) a závisí od typu materiálu, technologických postupov výroby a povrchových úprav strešnej krytiny. Vypálením sa „tehlový“ odtieň škridly stabilizuje, a keďže predstavuje farbu samotnej hliny, počas svojej životnosti nepodlieha zmenám farebnosti. Rôznorodosť prírodnej hliny spôsobuje striedanie jemných odtieňov škridiel na streche, a tak sfarbenie strechy pôsobí prirodzeným dojmom. Najčastejšie používanou škridlou je keramická krytina prírodnej farby. Odtieň takejto keramickej škridly ovplyvňuje obsah oxidu železa v hline, ako aj teplota a dĺžka výpalu.
Glazúra a engoba
Farba pálených škridiel je daná keramickou surovinou, ale môžeme ju aj ovplyvniť. Rôzne zafarbenie sa dosiahne technológiou výroby, napríklad prifarbením suroviny. Priamo pri výrobe sa do hliny pridávajú minerálne prísady, ktoré ovplyvnia jej zafarbenie (napríklad mangán ju zafarbí do hnedočervena). Ak po poslednom vypaľovaní pridáme do ohňa redukčné činidlá (napríklad olej), bude mať krytina sivomodré zafarbenie, pridaním chloridov sodíka a železa takisto môžeme docieliť rôzne zafarbenie. Farebné rozdiely môžu vzniknúť aj pri klasickom vypaľovaní a spôsobuje ich rozličné zloženie suroviny. Tieto rozdiely sa však nepovažujú za chybu materiálu.
Iný spôsob úpravy predstavuje engobovanie, ktoré môže byť plné alebo čiastočné. Engoba je povrchová úprava, ktorá má rovnaké vlastnosti ako samotný keramický črep. Ešte pred vypálením sa na vysušené výlisky (ponáraním alebo striekaním) nanesie vrstva materiálu, ktorá vzniká zmiešaním práškovej engoby s vodou (tzv. hlinená naplavenina). Vypálením výrobku vzniká matný výsledný efekt a povrch má rovnaké vlastnosti ako samotná škridla. Rozličné odtiene sa dosiahnu tak, že sa do ílovitého bahna primiešajú rôzne oxidy kovov, ktoré sa potom nanesú na vysušenú škridlu. Výpalom sa dosiahne farebne stála matná vrstva, ktorá je stabilizovaná a počas celej životnosti krytiny sa nezmení.
Glazovanie je ďalší spôsob úpravy keramických škridiel. Glazúra je zmes oxidov kovov s prídavkom kremeňa a hliny, nanesená na vysušenú škridlu pred výpalom. Na vypálený povrch sa nanesie vrstva glazúry (skloviny), ktorú najčastejšie tvoria čisto prírodné zložky, ako sú hlina, kaolinit, krieda a oxidy kovov (zabezpečujú sfarbenie). Lesklý povrch vznikne pridaním oxidu kremíka. Glazúra, ktorá sa počas vypaľovania roztaví, sa spojí so škridlou a vytvorí tak nepriepustný povrch (vrstvu podobnú sklu). Škridla sa potom odvetráva zospodu. Glazovaním sa vylepšia aj niektoré vlastnosti pálenej krytiny, ako je napríklad mrazuvzdornosť, mechanická odolnosť či hladkosť povrchu. Po vypálení vzniká sklovitá vrstva, ktorá je hladká a stabilizovaná. Odoláva mrazu, UV žiareniu a počas celej životnosti škridly si zachováva svoj pôvodný vzhľad.
Výrobcovia vyrábajú krytinu podľa vzorkovníka alebo na objednávku podľa dohody. Povrch škridly môže byť hladký alebo štruktúrovaný.
Prednosti engob a glazúr:
svojím zložením a výpalom zvyšujú pevnosť, mrazuvzdornosť a odolnosť keramickej krytiny, čím predlžujú jej životnosť,- výpalom pri vysokých teplotách sa stabilizuje odtieň škridly,
- odolávajú meniacim sa poveternostným vplyvom a extrémnym vplyvom počasia, napríklad krupobitiu,
- ich štruktúru nenaruší kyslý dážď ani vtáčí trus,
- sklovitý povrch glazúr a hladký povrch engob minimalizuje usádzanie nečistôt, sadzí i machu,
- nepotrebujú žiadne dodatočné ošetrovanie, farbenie, čistenie ani nátery.
svojím zložením a výpalom zvyšujú pevnosť, mrazuvzdornosť a odolnosť keramickej krytiny, čím predlžujú jej životnosť,Text: Ing. Mária Kostolná, Vladimír Chudý
Foto: Bramac, Icopal, KM Beta, Lindab, Mediterran, Onduline, Rheinzink, Rova, Ruukki, Tondach, archív vydavateľstva
Komentáre