Materiál na stavbu kozuba

Kozuby – tak ako ich poznáme – sa v minulosti stavali a aj dnes stavajú zo šamotových tehál alebo v kombinácii s tzv. klinkermi – lícovými tehlami.

Galéria

Šamot a výrobky zo šamotu
Využijeme ich pri oprave pecí, kozubov a všade tam, kde sa stretávame s otvoreným ohňom. Šamotové tehly patria medzi najrozšírenejší šamotový materiál. Najčastejšie sa využívajú na stavbu vonkajších aj interiérových kozubov a komínov. Šamotové tehly sa používajú aj ako dekoračný obkladový materiál.

Šamot je špeciálny stavebný materiál s veľmi špecifickými vlastnosťami. Žiaruvzdorný sa najčastejšie využíva na výmurovku pecí, kachlí a tam, kde sú veľmi vysoké teploty.

Šamotové materiály dobre odolávajú aj náhlym zmenám teplôt a zvýšeným teplotám v podmienkach suchého žiaru. Svojou tepelnou odolnosťou a akumulačnými schopnosťami sú ideálnym stavebným materiálom na stavbu kachľových pecí a kozubových obmuroviek. Ak si chceme kúpiť kvalitné šamotové výrobky, musíme dať pozor, aby neboli poškodené alebo deformované. To, či nie sú v šamotovom výrobku trhliny, zistíme poklepaním na ne.

Veľkosť tehál alebo šamotových dosák volíme tak, aby sa nahrievali (ak sa to dá) celým povrchom rovnomerne. Šamot má mať podľa suroviny a stupňa vypálenia mierne červenú alebo žltú farbu. Má schopnosť odolávať teplote až 1 600 °C. Tepelné straty väčšinou nepresahujú 10 %. Kúpiť si môžeme aj práškový šamot, ktorý sa rozrába s vodou s prímesou vodného skla.

Návod na použitie šamotu Obsah vrecúška so šamotovou hmotou vysypeme do nádoby a zmiešame s vodou v pomere približne 5 : 1 na kašovitú hmotu. Poškodenú výmurovku navlhčíme vodou, natrieme ju pripravenou hmotou a uhladíme. Opravené miesto necháme schnúť 12 až 24 hodín. Potom ho dosušíme miernym kúrením, až kým opravené miesto dokonale nestvrdne. Ak chceme použiť šamot ako spojivo medzi šamotovými tvarovkami, pridáme do pripravovanej šamotovej hmoty viac vody a vytvoríme riedku kašovitú hmotu. Na zvýšenie pevnosti šamotovej hmoty odporúčame do nej pridať približne dve polievkové lyžice vodného skla na 1 kg šamotovej hmoty.

Akumulátory tepla
Masívne tehly pri kúrení naberali teplo a vydávali ho do miestnosti aj po dohorení ohňa. Otvorené kozuby sa však stále vylepšovali, aby sa z nich podarilo dostať vyšší výkon, a teda aj vysokú účinnosť. Klasické kozuby si opätovne nachádzajú miesto v bytoch či domoch. Vytvárajú príjemnú atmosféru priameho kontaktu s ohňom. Preto ich možno vybudovať jednoduchšie a lacnejšie ako len z klasických materiálov. Moderné materiály, ktoré sa v súčasnosti používajú, sú ľahšie a jednoducho sa opracúvajú. Na trhu sa zjavuje stále viac materiálov, na ktoré sme dosiaľ neboli zvyknutí. Vzhľadom sa podobajú na hobru či drevotriesku (bukas), no na rozdiel od nich vôbec nehoria a dokonca odolávajú teplotám do 1 250 °C. Možno ich dostať v špecializovaných kachliarskych obchodoch, kde nám aj poradia, ako s nimi zaobchádzať.

Izolačné dosky z vlákien
Sivé a biele dosky Superisol dokážu chrániť okolitý materiál do teploty 900 °C, neodolávajú však agresívnym spalinám, resp. dymu. Preto na tento účel používame dosky z nerastu vermikulit (tvrdšie dosky majú názov Skamol, mäkšie Vermisol). Materiály spájame lepidlami na báze vodného skla a jemných plnív. Dostaneme ich pripravené na použitie v špeciálnych obchodoch. Aby nevznikali tepelné mosty cez skrutky, spájame nimi vždy len dve vrstvy.

Izolačná vrstva
Izolačné dosky možno píliť, rezať aj brúsiť. Na kostru z pórobetónu ich pripevníme lepidlom a skrutkami. Aby kovové skrutky nevytvárali tepelné mosty (mohli by pórobetón prehriať na nežiaducu teplotu), použijeme ich vždy len cez jednu vrstvu. Technológia pri takomto spôsobe stavania kozuba sa blíži tzv. suchej výstavbe, ako napríklad pri stavaní pomocou sadrokartónu.

Výroba jednoduchého betónu s odolnosťou do 300 °C
1 diel perlitu, 1 diel jemnozrnného liaporu, 0,1 dielu skleného vlákna, 1 diel ostrého piesku, 1 diel cementu. Sklené vlákno rozptýlime vo vode, pridáme cement a vmiešame ostatné materiály. Necháme vyschnúť (mi­nimálne 21 dní!) a po prvý raz iba pomaly a postupne nahrievame. Neodoláva priamemu plameňu! Možno ho armovať a vyrobiť z neho napríklad dolnú dosku kozuba a pod.

Druhy materiálov na trhu Skamol Žiaruodolné dosky sa vyrábajú z nerastu vermikulit, ktorý sa po tepelnej úprave – expandovaní – lisuje na dosky. Je dostupný v rôznych hrúbkach a dvoch tvrdostiach s rozličným diapazónom použitia (napríklad na dno ohniska použijeme tvrdšie dosky a na boky mäkšie). V tvare dosiek 60 × 120 cm s hrúbkou 30 mm ho dodávajú obchody s kachliarskym tovarom. V ponuke je aj doska s imitáciou povrchu so vzhľadom tehál alebo kameňov. Vermisol  Sivé alebo hnedé izolačné dosky (tiež z vermikulitu) sa dodávajú len ako mäkšie typy s rozmermi 60 × 60 cm, v hrúbkach od 20 do 80 mm. V niektorých prípadoch s reliéfom, ktorý imituje tehlové murivo. Vermikulitové dosky (FHI Košice) odolávajú spalinám a teplotám do 250 °C. Pre malospotrebiteľov sú zatiaľ ťažšie dostupné. Superisol Sivé dosky sú určené na tepelné izolácie do asi 500 °C. Vyrábajú sa z minerálnych vlákien spojených lepidlami z kremičitanov – teda na báze nám známeho a bežne používaného vodného skla. Dodávajú sa v hrúbke 30 a 50 mm v doskách s rozmermi 120 × 60 cm. Používame ich ako medzivrstvu na ochranu pôvodných murív. V zlepovaných a stužených vrstvách ich možno s istou mierou opatrnosti použiť aj ako konštrukčný materiál. Dosky sa štruktúrou podobajú tvrdšej hobre a môžeme ich ľahko píliť a brúsiť. Sibral Dosky z kremičitých vlákien sú bielej farby. Vyrábajú sa lisovaním a lepením kremičitej vaty a sú mäkšie ako Superisol. Používame ich ako nenosnú výplň na ochranu stavebných konštrukcií. Vzhľadom na štruktúru povrchu a mäkkosť ich nemožno odporúčať na konštrukcie, ktoré sú v priamom styku s dymom, pretože sa nedajú čistiť. Promasil Odľahčené kalciumsilikátové dosky odolávajú teplotám do 1 000 °C. Dodávajú sa biele v hrúbkach od 25 do 80 mm a s rozmermi 100 × 50 cm. Sú pomerne. Voľne uložená keramická vata Vyrába sa vyťahovaním vlákien z rôznych roztavených minerálov. Teplotám do 1 200 °C zvyčajne obvykle typy vaty s bielou farbou. Predávajú sa pod názvami ako Sibral Superwool a pod. Keramickú vatu používame len ako výplň do medzipriestorov.

Pozor! Keramická vata nemá byť nijako lepená či lubrikovaná, lebo lepidlá pri vysokej teplote horia a zapáchajú. Pri domácej stavbe tepelných spotrebičov vznikajú často nepríjemné omyly, napríklad sa použije Nobasil či iná bežne dostupná izolačná vata. Tieto vaty sa spájajú lepidlami, ktoré neodolávajú vysokým teplotám a pri opakovanom zahrievaní zapáchajú a môžu uvoľňovať aj škodlivé výpary.

Text: Vladimír Chudý
Foto: archív vydavateľstva
Zdroj: časopis Urob si sám