Výživné pôdne substráty

V akej pôde sa naše rastliny cítia najlepšie? Z čoho sú krásne, zdravé a chutné? Samozrejme, z pôdy, hoci kvalitu a kondíciu rastlín ovplyvňuje viac faktorov. Vďaka správnemu výberu pôdneho substrátu sa bude rastlinám dariť všade – v byte v záhrade, na balkóne alebo v jazierku.

Galéria

Potrebu vhodných substrátov treba zohľadniť už pri výbere rastlín do plánovanej záhrady alebo na výzdobu balkóna, ale aj opačne, pri kúpe zeminy pre rastliny, ktoré už doma máme, a je potrebné ich presadiť.

V záhradníckej praxi rozlišujeme pôdu vonkajšiu a skleníkovú (pre rastliny v pareniskách, v interiéri). Pôda v skleníku má vrstvu ornice viac prepracovanú, ornica nemusí byť pôvodná, ale môže byť prenesená.

Ostatné materiály na pestovanie rastlín v skleníkoch, ktorým chýba prirodzená spojitosť vrstiev pôdneho profilu (prírodné vrstvenie – geologický podklad, spodina, podorničie, ornica), sa označujú ako pestovateľské substráty, prípadne zmesi zemín.

Až na výnimky sa pestovateľské substráty pripravujú z viacerých zložiek – rašeliny, kompostovanej kôry, rôznych zemín a minerálnych zložiek (ornica, íly, hlina).

Prevzdušnenie a vlhkosť pôdy

V pôde sa v substráte či v póroch – medzerách medzi čiastočkami pôdy (substrátu) – nachádza množstvo vzduchu. Póry majú rôzny priemer. Buď sú kapilárne (s priemerom pod 0,2 mm) a lebo nekapilárne (priemer nad 0,2 mm). Voda do pôdy – teda smerom nadol – vsakuje rýchlejšie, ak je viac väčších nekapilárnych pórov. Opačne, teda zdola nahor, sa voda pohybuje (vzlína) v kapilárnych póroch, s priemerom menším ako 0,2 mm.

Prírodné vrstvenie pôdy – geologický podklad, spodina, podorničie a ornica

Kyprenie pôdy

Voda sa musí v pôde pohybovať a prinášať živiny podobne ako krv v ľudskom tele. Lenže pôda nemá na tento účel čerpadlo, ktorým je v ľudskom organizme srdce, veľakrát si vyžaduje činnosť človeka. Pôdu (substrát) je potrebné často kypriť, aby sme rozrušili pôdny prísušok. Kyprením však nesmieme zasiahnuť príliš hlboko, aby sme neporušili kapilárne a nekapilárne póry v blízkosti koreňového systému. Pre dostatočnú vzdušnú kapacitu je žiaduca aj drobnohrudkovitá pôdna štruktúra, to značí veľkosť zrniečok pôdy okolo 1 – 20 mm.

Rašelina vzniká najmä v močiaroch. Aj na Slovensku je viacero rašelinísk, napríklad na Orave (chránený ekotop). Na fotografii je írske ťažobné rašelinisko.

Ak je pôda uľahnutá, neskyprená, vo vrchnej vrstve okolo rastliny a korienkov sa tvorí pôdny prísušok, pôda má priveľa kapilárnych pórov, takže voda sa v nej pohybuje len smerom nahor. Napriek tomu, že pôdu zalievame, voda do nej preniká slabo a vyparuje sa z nej príliš rýchlo, bez úžitku. Rastlina trpí suchom.

Naopak, ak je v pôde (substráte) veľa nekapilárnych pórov, pôda je príliš zrnitá, ľahká a piesočnatá. Voda sa pohybuje len smerom nadol, okolo korienkov „prebehne“ bez toho, aby sa rastlinka stihla „napiť“, a tak tiež trpí suchom.

V kvalitných pôdach je celkový objem pórov približne 50 %, pričom podiel kapilárnych a nekapilárnych pórov je 1 : 1. V pestovateľských substrátoch musí byť celkový objem pórov väčší (odporúča sa až 80 %).

Kompostér možno zhotoviť aj zo starých paliet a odpadového dreva.

Výživnosť pôdy

Napriek tomu, že v pôde je dostatok živín, rastliny ich nemusia byť schopné využiť, ak pôda nemá správnu, tzv. sorpčnú kapacitu. Ona umožňuje pôde pútať a uvoľňovať v sebe rôzne živiny pre rastlinu. Ide o najdôležitejšiu chemickú vlastnosť pôdy, lebo chýbajúce živiny môžeme v prípade potreby ľahko doplniť hnojivami. Zmeniť výmennú schopnosť (sorpčnú kapacitu) je ťažšie. Závisí od množstva ílov a vyzretých humusov v pôde. Tieto látky obsahujú veľké množstvo koloidov.

Humus – úrodnú vrstvu pôdy s organickými látkam možno kúpiť vo vreciach.

Vysoká sorpčná kapacita

Majú ju ťažké, ílovité pôdy. Pre rastliny však sú nepoužiteľné, lebo živiny v nich sú tak silno pútané, že sa nevedia „odtrhnúť“ od čiastočiek pôdy a prejsť do koreňového systému rastliny.

Koloidy Pútajú ióny živných látok (hnojív) a chránia ich pred vylúhovaním. Čím je koloidov v pôde (substráte) viac, tým silnejšie sú živiny pútané a ťažšie prijateľné pre rastlinu. A opačne, čím je koloidov menej, tým sú živiny voľnejšie.

Nízka sorpčná kapacita

Majú ju piesočnaté pôdy, rašelina alebo kompostovaná kôra, pretože obsahujú len surový humus a majú málo alebo žiadne z „lepivých“ zložiek (koloidných ílov), na ktorých by sa živiny udržali. Preto sa veľmi ľahko uvoľňujú – vyplavujú z pôdy (substrátu) do nižších vrstiev, kde sa už nenachádza koreňový systém rastliny. Stačí na to dobrá závlaha či časté atmosférické zrážky.

Úplne vyzretý humus zvyšuje sorpčnú schopnosť pôdy a podporuje tvorbu drobnohrudkovitej štruktúry. Je preto dôležité vedieť, ako možno obsah humusu v pôde zvýšiť.

Reakcia pôdy

Reakcia pôdy je jej druhou najdôležitejšou chemickou vlastnosťou. Ovplyvňuje množstvo živín, ktoré rastlina prijme. Ľudovo hovoríme o kyslej alebo zásaditej pôde. Väčšine rastlín vyhovuje neutrálna reakcia, niektoré však uprednostňujú silne kyslú, kyslú, slabo kyslú alebo zásaditú reakciu. Napríklad vresoviskové rastliny, ihličnany a rododendrony potrebujú kyslú reakciu a neznášajú vápnité pôdy. Reakcia pôdy sa odvodzuje z množstva vodíkových iónov v pôde.

Vlastnosti a druhy zemín

Pred niekoľkými desiatkami rokov sa zmesi na pestovanie rastlín prácne pripravovali z veľkého množstva rôznych zemín, napríklad z ihličnatky, vresovky, listovky, pareniskovej zeminy, hnojovatky, mačinovky a kompostovej zeminy. Dnes sa tieto zeminy používajú skutočne veľmi zriedkavo. Dôvodom je prácnosť a dĺžka prípravy, ale aj ťažkosti so zabezpečením materiálov.

Na miešanie zeminy s kompostom stačí lopata a sito. Nerozložené zvyšky rastlín vrátime do kompostoviska.

Rašelina

Spolu s kompostovanou kôrou a zemitými prímesami je najvýznamnejšou zložkou dnes používaných pestovateľských substrátov. Rašelina vzniká v prírodných podmienkach rozkladom rastlín bez prístupu vzduchu za prítomnosti vody. Nerozložená rašelina je kyslá, má výbornú nakyprovaciu a nasávaciu schopnosť a aj pri plnom nasýtení vodou má veľkú vzdušnú kapacitu – asi 50 %. Po úprave kyslosti mletým vápencom a po vyhnojení zodpovedajúcou dávkou hnojiva vzniká z kvalitnej rašeliny rašelinový substrát.

Kompostovaná kôra

Získava sa z rozdrvenej borovicovej alebo smrekovej kôry. Vzniknutý materiál má veľkú vzdušnú kapacitu a ako zložka substrátov môže plniť nakyprovaciu funkciu, zle však zadržiava vodu. Borovicová kôra je vhodnejšia ako smreková, druhy kôry však možno i pomiešať.–>

Prímesi do substrátov

V minulosti sa často používal piesok, dnes sa v záhradníckej praxi používa len výnimočne s rašelinou v zmesi na zakoreňovanie odrezkov. Najvhodnejšie sú priemyselne vyrábané materiály s nízkou objemovou hmotnosťou.

Perlit

Zvyšuje vodnú kapacitu substrátu, lebo prijíma vodu, a zároveň má vysoký obsah vzduchu v otvorených póroch. Je vhodný pre rastliny vyžadujúce vzdušný a priepustný substrát. Získava sa tepelným spracovaním hlinitého silikátu a tvorí biele zrná s priemerom 0,5 až 3 mm. Odporúčaný pomer jednotlivých zložiek je 50 % vláknitej rašeliny, 25 % kompostovanej kôry a 25 % perlitu.

Prírodný perlit je vulkanická hornina. Po zahriatí na vyššiu teplotu perlit napučí (expanduje). Expandovaný perlit vyľahčuje a prevzdušňuje pôdu a zároveň viaže na seba vodu a živiny, ktoré potom za teplého a suchého počasia pomaly uvoľňuje.

Formaldehydová močovina

Spracúva sa do tvaru penových vločiek s početnými otvorenými pórmi, ktoré zvyšujú vsakovateľnosť. Používa sa podobne ako perlit.

Ako možno zvýšiť obsah humusu v pôde • striedaním výsadby záhradných plodín • hnojením organickými hnojivami (kompost, maštaľný hnoj) • opatrným používaním priemyselných hnojív

Penový polystyrén

Obsahuje síce vzduch, ale v uzavretých póroch a na rozdiel od predchádzajúcich materiálov neprijíma vodu. V praxi ho môžeme použiť len na prevzdušnenie a zníženie objemovej hmotnosti substrátov.

Pestovateľské substráty

Pripravujú sa špeciálne podľa požiadaviek určitej rastliny alebo skupiny rastlín z dostupných zemín a prímesí.

Substrát na množenie

Je všestranne použiteľný, vzdušný a priepustný. Na jeho prípravu potrebujeme rašelinu – tvorí asi 50 %-ný podiel, kompostovú zeminu, môže byť kvalitná ornica – tvorí 30 % a perlit, ktorý sa dobre osvedčuje pri zakoreňovaní a tvorí 20 % objemu.

Všetky zložky dobre premiešame, viackrát prehodíme. Substrát je vhodné pripraviť minimálne 2 až 3 týždne pred použitím, aby jednotlivé podiely medzi sebou reagovali a vyrovnali sa ich chemické vlastnosti. Substrát pripravujeme v čistom, pokiaľ možno zatienenom prostredí.

Farebné zrnká sú priemyselné hnojivá. Treba ich používať opatrne najmä v skleníkoch, kde môže dôjsť k tzv. zasoleniu pôdy.

Ľahké a ťažké

Pri tradičnej príprave zmesí sa zmiešavajú humusové a minerálne zeminy. Napríklad ľahšia zmes v pomere 2 až 3 : 1, ťažšia zmes 1 až 2 : 3. Najviac používanou humusovou zeminou je rašelina s kompostovanou kôrou, ktorou sa zvyšuje kyprosť substrátu. Minerálna zložka môže byť v substráte zastúpená dezinfikovanou kompostovanou zeminou, kvalitnou ornicou a neroztekajúcim sa ílom zo spodných vrstiev pôdy s veľkosťou zŕn 2 až 8 mm. Vo väčších množstvách je vhodná najmä na pestovanie bonsajov.

Najjednoduchšie Hotový substrát na presný účel kúpime v záhradnom centre. Doma pripraveným substrátom na množenie ušetríme len zopár centov. Najčastejšie slúži na predpestovanie priesad zeleniny, kvetov a zakoreňovanie odrezkov úžitkových drevín, napr. ríbezlí, egrešov.

Univerzálne použiteľné

Substráty s vyšším podielom rašeliny sa pripravujú alternatívne buď ako substrát s nižšou dávkou hnojív (2 kg na m³) pre mladšie rastliny a rastliny citlivé na vyššiu koncentráciu pôdneho roztoku, alebo pre staršie rastliny ako substrát s vyššou dávkou hnojív (4 kg na m³). Napríklad 50 % rašeliny, 20 % kompostovanej kôry a 30 % kompostovej zeminy alebo 40 % rašeliny, 40 % kompostovanej kôry a 20 % sprašovej hliny.

Pestovateľský substrát s prímesou rašeliny a perlitu (rašelina je kyslá, perlit je chemicky neutrálny)

Substráty bez minerálnej zložky

Rastliny, ktoré vyžadujú vzdušnú vlhkosť pri koreňoch, treba pestovať v substrátoch, neobsahujúcich minerálnu zložku. V praxi medzi takéto rastliny patria rododendrony, vresovce, broméliovité, antúrie a epifytické orchidey na rozdiel od terestrických. Pre epifytické orchidey, ktoré k svojmu životu nepotrebujú pôdu, môžeme substrát pripraviť zo špeciálnych zložiek, ako sú korene osmundy kráľovskej, rašelinník, borovicová kôra alebo vločky penového polystyrénu.

Text: Ing. Hana Szabóová
Foto a kresby: Ján Ágh, Richard Humeš, AkperTekstil, thinkstock.com
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur