Všetko o sadení ovocných stromov a krov
Galéria (6)

Všetko o sadení ovocných stromov a krov

Premýšľate o založení ovocnej záhrady a neviete presne kedy, kam a najmä ako úspešne vysadiť ovocný strom? Prinášame vám niekoľko užitočných rád, ako na to.

Galéria

Výsadba ovocných stromov
Výsadba ovocných stromov
Výsadba ovocných stromov
Výsadba ovocných stromov
Výsadba ovocných stromov

KONTROLNÝ ZOZNAM

Náradie a pomôcky
• kvalitný ostrý rýľ
 hrable
 záhradné nožnice
 ostrý záhradnícky nôž
 drevené oporné koly
 organické a minerálne hnojivo
 vedro
na vodu
 textília
na uviazanie stromu k opore
 vrecovina, papier
na obalenie kmeňa

Výber ovocného druhu a odrody

Ovocný druh je naviazaný na pôdne a klimatické pomery stanovišťa. Ľahšie vyberieme druh a odrodu, ako zmeníme pôdu a klímu. Zvážiť treba aj to, aké ovocie „letí“ v rodine a aké množstvo sme schopní skonzumovať. Je dobré urobiť si včas prieskum (napr. cez webstránky) vo viacerých záhradníctvach alebo ovocných škôlkach v okolí. Sortiment druhov a odrôd je široký, ceny prijateľné – pohybujú sa od 5 do 10 € za stromček.

Výber miesta

Strom má mať dostatok miesta na korunu a korene. Dbáme na predpísanú vzdialenosť od hraníc susedného pozemku, pamätáme aj na opadávanie plodov a lístia, ako aj na možnosti vzájomného opeľovania. Jablone a čerešne sú prevažne cudzoopelivé, hrušky sú cudzoopelivé, vyskytuje sa pri nich vzájomná neoplodniteľnosť (intersterilita). Pri výbere odrôd treba na túto vlastnosť prihliadať. Slivkoviny majú premenlivé opeľovacie pomery, sú samoopelivé, prechodné a cudzoopelivé. Marhule a broskyne sú prevažne samoopelivé. Dula a mišpuľa sú samoopelivé. 

Termín výsadby

Jarný termín výsadby je aktuálny po rozmrznutí a čiastočnom oteplení pôdy koncom februára, v priebehu marca alebo začiatkom apríla – je vhodnejší pre teplomilné druhy (marhuľa, broskyňa, orech, mandľa, vinič). Ak chceme na jar vysádzať viac druhov, začneme tými, ktoré skoro pučia (egreš, ríbezľa, čerešňa, višňa).
Vysádzať a presádzať však môžeme aj ostatné ovocné druhy – aj tie, ktoré sme z rozličných dôvodov, napríklad pre nevhodné počasie, nestihli vysadiť na jeseň.

Jesenný termín v priebehu októbra a začiatkom novembra je vhodný na výsadbu všetkých ovocných druhov.


      Stromček alebo ovocný ker vysádzame minimálne tak hlboko, ako bol v škôlke alebo v kontajneri.

Výsadba pre 4-člennú rodinu

 1 ks letná, jesenná, 2 ks zimná odroda jabloní (chrumkavo neodolateľné)
 1 ks letná, jesenná, zimná odroda hrušiek (sú sladké, šťavnaté)
 1 ks skorá, neskorá odroda čerešní (prvé potešenie detí)
 1 ks poloskorá odroda višní (výborný pikantný džem s celými kúskami)
 1 ks skorá, 2 ks neskorá odroda marhúľ (len tak na džem alebo sušenie)
 2 ks skorá, 2 ks neskorá odroda broskýň (vôni a sladkosti nik neodolá)
 1 ks letná,1 ks jesenná odroda sliviek, ringlôt (chutné plody aj na sušenie)
 2 ks stromčekové ríbezle, egreše (kyslé, ale osviežujúce)
 2 ks černice, 3 ks čučoriedky,10 ks maliny, 30 ks jahody (ako pochúťka)
 1 ks ako rarita: mišpuľa, dula, rakytník, ebenovník, arónia, moruša, zemolez

Mohlo by vás zaujímať: Ovocinár radí, ako pestovať marhule a broskyne

Ako osadiť oporné koly

Koly poskytujú stromčeku oporu počas zakoreňovania, chránia kmeň pred poškodením a krivým rastom asi 6 rokov po vysadení. Najčastejšie sú zo smreka, borovice či agátu. Kôl má byť zbavený kôry, hladký, rovný, primerane hrubý (priemer minimálne 6 cm), horná časť zaokrúhlená a spodná špicatá. Jeho životnosť predĺžime vhodnou chemickou impregnáciou alebo opálením spodnej časti, ktorá je v pôde, plameňom.

Dĺžka kola závisí od pestovaného tvaru a hĺbky jamy. Kôl treba zatĺcť 20 cm hlboko do dna jamy, aby poskytol stromčeku stabilitu, má siahať asi 10 cm pod jeho korunku.


      Pri výbere ovocných druhov treba zvážiť, aké ovocie „letí“ v rodine a aké množstvo sme schopní skonzumovať. Ovocná záhrada by nemala chýbať najmä tam, kde sú deti. Takto si prirodzene doplnia zásoby vitamínov. 

Úprava stromčeka pred sadením

Voľnokoreniace stromčeky vysádzame podľa možnosti hneď. Tesne pred výsadbou zrežeme poškodené korienky (nožom, nožnicami) až po zdravú časť, hrubším koreňom len zarovnáme reznú plochu, vlásočnicové neskracujeme vôbec (sú najdôležitejšie pri zakoreňovaní – slúžia na príjem vody a živín).

Stromček s koreňovým balom tesne pred sadením vyberieme z nádoby. Korene po bokoch opatrne uvoľníme, aby sa bal nerozsypal. Netreba ich skracovať. Ak je stromček vo vrecovine, rozviažeme ju až po vložení do jamy a pred zasypaním pôdou ju rozprestrieme okolo balu. Vrecovinu necháme v jame, v pôde zotlie. Nerozpadávajúci sa materiál (plastová fólia), samozrejme, odstránime.
Preschnuté stromčeky namočíme do vody na 12 až 24 hodín, voľnokoreniace vložíme do zemitej kaše (vodu a ornicu zmiešame v nádobe na blato). Ak sa zvráskavená kôra napne, možno ich vysadiť. Ak sa ani po hlbokom reze konárikov neobjaví v priereze živá zelená časť, pravdepodobne by sa už po vysadení neujali.

Kedy a ako rezať

Konáriky v korunke režeme pri jarnej výsadbe hneď po vysadení, pri jesennej výsadbe až na jar. Spôsob rezu závisí od ovocného druhu a typu koruny.
Pri pestovaní s terminálom (prostredník = je pokračovaním kmeňa) všeobecne platí, že bočné výhonky skrátime o 2/3 tak, aby posledný púčik smeroval von z koruny. Terminál skrátime asi o 1/3, zostáva najvyšším bodom v korunke. Výnimkou sú broskyne, ktoré sa pestujú bez terminálu ako kotlovitá koruna.

Čítajte tiež: Rez ovocných drevín


       Po výsadbe pôdu v blízkosti stromčeka urovnáme a jemne prekypríme. Priebežne kontrolujeme uviazanie; v čase sucha ho zalievame. Aby sme zabránili rastu buriny, môžeme jeho okolie nastlať pokosenou trávou či štiepkami. 

Príprava jamy na výsadbu

 Veľkosť jamy závisí od veľkosti koreňového balu a od predchádzajúcej základnej prípravy pôdy. Ak je pôda kvalitná, na stromy stačí jama s rozmermi 60 × 60 × 80 cm; na drobné ovocie (egreš, ríbezľa, malina, černica, čučoriedka) 40 × 40 × 60 cm; v horších pôdach (ílovité, kamenisté, ťažké) treba väčšiu jamu s rozmermi 80 × 80 × 80 cm.
 Koreňový bal sa musí pohodlne zmestiť do jamy. Stromček s voľnými koreňmi, t. j. bez koreňového balu (voľnokoreniaci), nesmie mať korene stlačené, ohnuté smerom hore – ťažko by sa zakorenil. Musia byť rozprestreté, aby sa medzi ne dostala pôda pri sadení a nezostali diery (bydlisko pre hryzce a hraboše).
 Na dobre obrábanej pôde v záhradke kopeme jamy tesne pred vysádzaním, na neobrábaných alebo len občas kultivovaných je lepšie pripraviť jamy aspoň 3 týždne pred plánovanou výsadbou.
 Vykopanú pôdu dávame na 2 až 3 kôpky. Vrchnú vrstvu – ornicu – na hĺbku rýľa odložíme na jednu kôpku, spodnú – podorničie so spodinou – odložíme na ďalšiu. Kamene, skaly a stavebný odpad vyberieme a zlikvidujeme. Pri sadení dáme zeminu späť, ale v opačnom poradí, t. j. vrchnú (ornicu) dáme ku koreňom a spodnú na ňu.
• Steny ťažkej ílovitej, mokrej pôdy sa mažú, korienky rastlín ich po vysadení ťažko prerážajú, čím sa spomaľuje rast. Na piesočnatých pôdach sa steny jám ľahko zosypávajú. Preto je dobré nahradiť nekvalitnú pôdu alebo jej časť kvalitnou ornicou, prípadne vhodným substrátom.
 Zarovnáme steny jamy, dno skypríme na hĺbku rýľa, aby sa vlásočnicové korienky rýchlejšie zakorenili. Pri kyprení dna a dohadzovaní pôdy pri vysádzaní do 2/3 primiešame organické (kompost) a minerálne hnojivá (Slovcerit, NPK).
 Do stredu jamy zatlčieme oporný kôl. Do jamy nalejeme 10 l vody (za 1 vedro, krhlu) a necháme ju vsiaknuť.


Hĺbka výsadby

 Správna hĺbka je, keď koreňový kŕčik (zhrubnutá časť tesne medzi koreňom a kmeňom) je 5 až 8 cm nad povrchom pôdy, vrchné rozkonárenie koreňov 2 až 3 cm pod úrovňou okolitého terénu. Ak je miesto štepenia (očkovanie, vrúbľovanie) hneď nad koreňovým kŕčikom, nezahŕňame ho pôdou, aby sa z tohto miesta nezačal stromček zakoreňovať.
 Hĺbku vysadenia môžeme kontrolovať latou vodorovne položenou cez jamu. Kŕčik stromčeka má byť na úrovni hornej hrany latky. Po uľahnutí pôdy bude stromček vysadený v tej správnej hĺbke.
 Plytko vysadený stromček trpí suchom, prehrievaním, slabo sa zakoreňuje, nemá potrebnú stabilitu; hlboko vysadený sa zakoreňuje pomaly, slabo rastie a neskoro začína prinášať úrodu.
 Stromček má byť správne vysadený tak hlboko, ako bol v škôlke alebo v kontajneri, prípadne o 5 až 10 cm hlbšie, lebo kyprá pôda sa časom uľahne práve o týchto 5 až 10 cm.

Dobrá rada
Dĺžka kola má byť taká, ako je výška kmeňa + 20 cm v pôde.

Ako postupovať pri výsadbe

 Po zatlčení kola nalejeme do jamy vodu a necháme ju vsiaknuť. Do polovice jamy nasypeme pôdu, mierne ju zošliapeme a až potom vložíme stromček. Postupne k nemu prihŕňame pôdu, rovnomerne zo všetkých strán. Ku koreňovému balu dávame kvalitnejšiu vrchnú ornicu.
 Je dobré mať pomocníka, ktorý stromček drží v správnom smere a výške (hĺbke). Jemne ním potriasa, aby sa kyprá pôda dostala aj medzi korene a nevznikli vzduchové dutiny, a zároveň postupne prihadzovanú pôdu mierne ušliapava.
 Pred dokončením prihŕňania stromček zalejeme 15 až 20 l vody (2 vedrá) podľa aktuálnej vlhkosti pôdy a počasia. Po vsiaknutí prihrnieme zvyšok pôdy.
 Pri výsadbe k múru, napr. pri stene domu, kmeň opatrne ohneme mierne šikmo k múru a na viacerých miestach priviažeme ku kolu. Kôl v tomto prípade umiestnime k múru.
 Ak stromčeky nestihneme vysadiť, založíme ich, t. j. provizórne vysadíme, šikmo do pôdy na chránenom tienistom mieste v záhrade, zakryjeme ich netkanou textíliou a zavlažíme. S výsadbou počkáme na vhodný termín.


      Pri výsadbe voľnokoreniacich stromčekov kôl zatlčieme do stredu jamy pred výsadbou; po výsadbe by sme mohli poškodiť korene. Pri výsadbe stromčeka s koreňovým balom môžeme zatĺcť kolík aj neskôr po vysadení, lebo bal zabezpečí jeho stabilitu.

Ako ošetriť stromčeky po vysadení

 Stromček pevne priviažeme k opornému kolu osmičkovým uzlom (v tvare vodorovného čísla 8 alebo znaku nekonečna), uviazanie musí byť zároveň dostatočne voľné, aby sa nezarezalo do kôry pri raste kmeňa. Použijeme širší pás vrecoviny (8 až 10 cm) alebo inej prírodnej textílie. Vyšší stromček je lepšie priviazať minimálne na 2 až 3 miestach.
 Kmeň obalíme vrecovinou, bielym papierom, aby sme ho chránili pred slnečným úpalom a odparovaním vody z kôry.
 Pri výsadbe na jar okolo stromčeka vytvoríme hrabľami alebo motyčkou misu z kyprej pôdy s okrajom vyvýšeným asi o 10 cm. Bude slúžiť na zalievanie počas vegetácie až do jesene.
 Stromček označíme menovkou s názvom druhu a najmä odrody. Môžeme si zaviesť osobitnú evidenciu s termínom výsadby, ošetrovania, prvej úrody.
 Kontrolujeme ujatie. Zakoreňovanie pri optimálnej teplote pôdy trvá približne 14 dní. Po tomto čase na jar intenzívne začína prúdiť miazga, púčiky sa nalievajú, začnú vyháňať listy, výnimočne môže stromček aj zakvitnúť a priniesť úrodu. Kvet je lepšie odstrániť, aby sa stromček zbytočne nevysilil následnou tvorbou plodov.
 Urovnáme a prekypríme pôdu v blízkosti stromčeka. Priebežne kontrolujeme uviazanie; v čase sucha ho zalievame, okolie nastielame pokosenou trávou, drvinou či štiepkami.
 V neoplotenej výsadbe chránime stromčeky vhodným obalom pred ohryzením zverou. Kontrolujeme výskyt chorôb aj škodcov a vhodne proti nim zakročíme.
 Na jeseň okolo kmeňa v blízkosti koreňového kŕčika pôdu nakopcujeme, aby sme stromček chránili pred namrznutím.

dobrá rada
Mladé stromčeky v kontajneroch možno vysádzať aj počas vegetácie.

Text: Ing. Hana Szabóová
Foto: thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, 3/2015, JAGA GROUP, s.r.o.

  1. Záhradník Max says:

    Závlaha je pri novom stromčeku kritická. Ak nemáte kvapôčkovú, skúste siahnuť po vodných vakoch pre stromy Majú objem až 70 litrov a vedia vodu doručiť efektívne až ku koreňom.

    1. XM says:
  2. Mária says:

    Dobrý den. chcela by som vedieť či môžem vysadiť broskyňu po vyschnutí broskyne.je možné sadiť na to isté miesto ten istý stromček? dakujem

    1. Kováč Pavel says:

      Na to isté miesto sa nesadí ten istý druh pôda je unavená .Prestávka minimálne rok. Zasadiť iný druh ovocného stromčeka.Som len amatér.

      1. Nemo says:

        Unavený budete asi len Vy pán Kováč. Prečo rok prestávka? Jeden nezmysel prekladáte druhým pán Kováč.

      2. Duro\trulo says:

        toto je odpoved pre nemeho Nema,
        takych mudrcov,ako si ty obzvlast vitam na forach, kde sa niekto chce dozvediet odpoved na svoju otazku.
        Nic mudre nenapises,ale zato skritizujes ineho, co sa snazi pomoct, to je skutocne vykon hodny inteligenta…

  3. Ľuboš says:

    Dobrý Deň. Ja by som sa chcel spýtať akým množstvom vody a v akých intervaloch(myslím každý deň a tak) mam zalievať Vinič, Čučoriedky a Rakytník čerstvo po vysadení ak nepoužívam závlahový systém. A do koľkých dni tak pravidelne polievať.
    Ďakujem.

  4. miro says:

    Aha… cize ked sa dnes predavaju 5 arove pozemky asi je nieco zle nastavene, ked pre 4 clennu rodinu je odporucanym standardom koli sebestacnosti 19 stromov…

  5. Ján says:

    chcem sa spytat na aku vzdialenos je povolene vysadit ceresnu od zakladov domu? dakujem

  6. Viktor says:

    Nie nemám komentár, ale mám podobnú otázku ako pani Mária.Odpoveď pána Kováča pán Nemo veľmi nekultúrne skritizoval.A čitateľ potom nevie čo je pravda.Ako je to teda s výsadbou rovnakého druhu stromčeka ,presnejšie s výsadbou kôstkovín po jadrovinách, event.naopak.Naozaj sa ten istý druh nemá vysádzať miesto kde bol vysadený rovnaký druh?Nemám na mysli napr.slivku po slivke ale napr.marhuľu po slivke a pod.Ozaj sa má druh striedať?
    Ďakujem

  7. mm says:

    Nemo, aj keď to napísal tak ako to napísal, má pravdu. Pár vetami vyjadril iba svoj pocit. Každý kto má nejakú záhradu s ovocnými stromami veľmi dobre vie, že ak meníme nový ovocný strom za pôvodný na to isté miesto alebo v jeho tesnej blízkosti, nemalo by sa jednať o ten istý druh ovocia. Vo všeobecnosti platí: jadroviny za kôstkoviny. alebo opačne. Čiže, sadiť stromky s odlišným druhom ovocia. Nerobí sa to preto, že je vyčerpaná pôda, ako píše p. Kováč, ale pre choroby. S tou prestávkou tiež nemal celkom pravdu. Prv sa na to isté miesto nesadil nový strom 3-5 rokov, ak bol pôvodný napadnutý drevokaznou hubou. Teraz sa to robí tak, že sa stiahne vrchná vrstva hliny v priemere 2-3 metre, do hĺbky 5-10 cm a obnažené miesto sa ošetrí chemicky. Pomáha aj posypanie nehaseným vápnom, prípadne popolom z dreva. Odstránenú hlinu je najlepšie zakopať alebo odviesť. Ak si chceme udržať stromy ale aj záhradu v dobrom stave, treba koncom jesene pokosiť, vyhrabať, nastriekať stromy vápenným roztokom a taktiež ho aj rozhodiť po celej záhrade.

  8. Zvedavec says:

    Ahojte záhradkári a pestovatelia 🙂
    Mám takú otázku, ktorá ma už dlhšiu dobu máta.

    Všimol som si, že poslednou dobou pri výsadbe stromov v mestách sú vždy pri nich do zeme zasadené „plastové trubice“.
    Viete mi niekto povedať ,že na čo slúžia? Lepšie prihnojovanie? lepšie zásobovanie koreňa vodou ? Niečo úplne iné ?

    pls dajte mi vedieť 🙂

  9. Dano says:

    cauko nemusi byt velmi daleko od domu,zalezi len od toho ci sa jej chces alebo nebudes sa jej venovat,,ak chces aby ceresnicka si len tak rastla ako sa jej zapaci cim dalej od domu ak sa budes o nu starat a zostrihavat ju aby nebola kuruna velmi velka a aj vysoka ta cerecna tak ti nikdy nezhrubne a neposle korene az do zakladov

  10. Fylit says:

    Rozhodol som sa zasadiť marhuľu keďže podľa článku je v tomto období je odporúčané sadiť práve marhuľu. Nemal som s tým viac menej žiaden problém, ale trošku som sa potrápil s vykopaním jamy so správnymi rozmermi. Ďakujem za veľmi užitočné rad.

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.