Plánovanie záhrady

Odmeriame celý pozemok po obvode a potom detaily na ploche. Zameriame si aj vstup a vjazd na pozemok.

Vzdialenosti na pozemku si najlepšie zmeriame pásmom a pomocou vytyčovacej osi. Všetky namerané vzdialenosti (pozdĺžne i kolmé) značíme do situačného náčrtu v skutočných jednotkách (metre a centimetre).

Na meranie kriviek si zvolíme kratšiu vytyčovaciu os, ktorú rozdelíme na rovnaké úseky (0,5 – 3 m) alebo ich hustotu určíme podľa dĺžky a zaoblenia krivky (pre menej zaoblené časti stačí menšia hustota). Do náčrtu si zakreslíme aj terénne zvláštnosti – malé, krátke a mierne svahy, vyčnievajúce bralá, priehlbiny, jarky, ktoré potom môžeme využiť bez úpravy alebo s úpravou na ozvláštnenie návrhu.

Strechu garáže bolo treba pri celkovej rekonštrukcii odkryť a znovu zaizolovať. Jestvujúcimi drevinami v záhrade sú vysoká jedľa a dve borovice čierne.

Malá mestská záhrada v pokojnej štvrti je vyvýšená nad okolitý terén, aby časť jej povrchu zakryla strechu garáže s vjazdom z ulice.

Zameranie domu

Dôležité je aj presné zameranie domu, so všetkými vchodmi (a spôsobom otvárania – najmä smerom von), s vyznačením okien a obývacích priestorov vnútri (aby sme vedeli, kam navrhnúť napr. vonkajšiu odpočinkovú terasu).

Zameranie svahovitého terénu

Presné zameranie svahovitého terénu záhrady v strmej lokalite je dôležité. Takýto terén je nevyhnutné zamerať výškovo, čo musí urobiť zememerač.

Mierny svah môžeme zmerať aj svojpomocne dvoma spôsobmi: priamo alebo po svahu. Na priame meranie používame ohobľovanú latu, ktorá musí mať rovnú hranu, s dĺžkou asi 2 m. Latu oprieme jedným koncom o svah a nastavíme pomocou vodováhy do vodorovnej polohy. Od konca laty spustíme olovnicu a pomocou metra zmeriame výšku prevýšenia. Takto postupujeme po celej dĺžke svahu. Zmerané výšky spočítame.
 

Pri práci na návrhu je dôležité aj presné zaznačenie situovania jestvujúcich väčších stromov (aj starších ovocných) alebo kríkovitých drevín, s ktorými budeme počítať pri ďalšej úprave záhrady.

Vypracovanie pôdorysu súčasného stavu pozemku

Situáciu súčasného stavu pri zameriavaní vonku v teréne zaznamenávame na situačný náčrt a neskôr ju (presne zmenšene), ale v mierke, prekreslíme do pôdorysu, ktorý používame ako podklad na vypracovanie nového návrhu záhrady.

Inšpiračné zdroje na návrh: chodník s prerušovaným dláždením a štvorcovou prechodovou plochou pri zmene smeru

Pôdorys pozemku v mierke

Na základe situačného náčrtu, ktorý sme urobili vonku, si zhotovíme pôdorys pozemku v určitej mierke. Mierka je pomer medzi zmenšeným nákresom a skutočnou veľkosťou. Na zakreslenie pozemku je najvhodnejšia mierka 1 : 100, ktorá znamená, že 1 cm na papieri sa rovná 100 cm (1 m) v skutočnosti.

Voľba mierky

Mierka 1 : 100 je najvhodnejšou na zakreslenie pozemkov stredne veľkých záhrad, dlhých 20 až 30 m. Na návrh väčších pozemkov je už vhodnejšia mierka 1 : 200 (na záber celého pozemku) a pri menších záhradách môžeme použiť mierku 1 : 50. Túto mierku (prípadne mierku 1 : 20) používame aj na rozkreslenie detailov.

Inšpiračné zdroje na návrh: drevená terasa – s výraznou farbou – obklopená kontrastnou svetlou štrkovou plochou

Zhodnotenie lokalizácie pozemku

Pri hodnotení lokality berieme do úvahy širšie vzťahy charakterizujúce jej vzťahy s okolím aj prírodné podmienky na samotnom pozemku. Vlastnosti lokality a charakter prírodných podmienok si takisto zaznamenávame na situačný náčrt (pomocou značiek, šípiek, zápisov). Analýza lokality z hľadiska daností jej širšieho okolia, ale aj konkrétnych prírodných podmienok na pozemku je dôležitá pre vytvorenie jedinečnosti návrhu cez zhodnotenie miesta záhrady.

Inšpiračné zdroje na návrh: lavička pri vchode do domu z pohľadového betónu

Inšpiračné zdroje na návrh: pergola s plexisklom na krytie vstupného priestoru nad vstupom na pozemok

Záhradný program

Záhradný program je zoznam našich potrieb a želaní (funkčných, osobných, rodinných, pracovných, vegetačných), ktoré chceme alebo musíme v záhrade umiestniť. Prvoradé je rozhodnutie, či bude záhrada celá obytná (so zameraním na oddych, rekreáciu, prípadne ľahké športovanie) alebo obytno-úžitková, teda aj s časťou vyhradenou pestovaniu zeleniny, ovocia, viniča a kvetov. Tu musíme brať do úvahy najmä veľkosť záhrady, ale aj čas, ktorý môžeme starostlivosti o ňu venovať, resp. financie, ktoré môžeme pravidelne vyčleniť na jej údržbu.

Dôležité je hneď na začiatku získať prehľad o všetkých nevyhnutných zariadeniach a prácach. Nevyhnutnými bodmi záhradného programu sú: oplotenie, zabezpečenie vody na pozemku, modelácia terénu (navážka ornice, ak treba), vyriešenie prístupovej cesty a vjazdu, prípadne miesta na odstavenie auta (ak nemáme garáž). Ďalšími bodmi sú vytvorenie a úprava oddychového zákutia, kulisové výsadby na ochranu pred vetrom alebo nežiaducimi pohľadmi, trávniková plocha na hranie a oddych, spojenie jednotlivých aktivít chodníkmi a výsadby okrasných drevín tak, aby v budúcnosti modelovali priestor.

Okolie jazierka nie je vydláždené. Jeho zatienená hladina pod ihličnanom pôsobí tmavo a nepresvetľuje kút záhrady pri múre oplotenia.

Rozbor záhradného programu

Z funkčno-prevádzkového hľadiska by záhrada nemala byť honosným nevyužívaným priestorom, ani labyrintom rôznych stavieb spojených chaoticky. Nemala by však byť priestorom vyžadujúcim ustavičnú starostlivosť a trvalú prácu pri údržbe.

Z kompozičného hľadiska by záhrada nemala byť znôškou rôznych štýlov, ani zbierkou gýčovitých doplnkov či veľkého množstva rôznych druhov drevín. Vyhýbame sa tiež chúlostivým drevinám, ktoré pochádzajú z teplých oblastí – do nášho prostredia sa nehodia.

Inšpiračné zdroje na návrh: pôdopokryvná ruža sa hodí do záhona na slnečnom mieste.

Funkčno-prevádzková časť

Najprv si urobíme funkčný rozbor záhradného priestoru vo vzťahu k domu (prístup do domu a príjazd k pozemku), vrátane rozboru z hľadiska oslnenia pozemku a situovania obytných priestorov domu. V návrhu musíme nevyhnutne zohľadniť niektoré funkčno-prevádzkové aspekty, ktoré nám v budúcnosti uľahčia prevádzku a ušetria náklady.

Tieto nevyhnutné plochy umiestnime na najvhodnejších miestach a hľadáme medzi nimi logické prepojenia. Líniami vyznačíme najkratšie spojenia, ale aj možné dlhšie prepojenia medzi nimi. –>

Kompozičná časť

Vytvorenie kompozície je základom celkového návrhu záhrady. Utváranie priestoru má byť uspokojujúce a rovnovážne s použitím abstraktných tvarov v rôznych usporiadaniach, hmôt v rôznych veľkostiach a materiálov korešpondujúcich so štýlom domu. Ak zvolíme výrazné pôsobenie architektonickej časti, vegetácia by mala pôsobiť upokojujúco a vyvažujúco.

V rohu záhrady pod jedľou je umiestnené jazierko s vyvýšeným okrajom a trávovitou vodnou rastlinou.

Úlohou kompozície je zložiť komponenty záhrady – štrukturálne prvky a hmoty tak, aby vytvorili harmóniu v prázdnom priestore. Základnú štruktúru na ploche vytvárame z tvarov, v priestore pracujeme s vegetačnými hmotami a prázdnym priestorom v priehľadoch – pohľadových spojeniach. Inšpiratívne tvary nájdeme v okolitej krajine (vidiecka záhrada), v susednej zástavbe či v tvaroch domu (mestská záhrada), hmoty formujeme z kontrastne pôsobiacich listnatých a ihličnatých drevín, farby do kompozície vnášame kvetinovými výsadbami.

Ak si nevieme poradiť, môžeme si nastrihať rôzne geometrické tvary v niekoľkých veľkostiach (štvorec, obdĺžnik, kruh) a rozkladať ich po pláne záhrady. 
 

Priestor potom formujeme pomocou vegetačných výsadieb tak, že vytvárame priestorový lem záhrady kulisovými hmotami, ale aj skupinami nepravidelných tvarov s rôznymi šírkami. Zaujímavosť priestoru dosiahneme použitím stromov a kríkov v solitérnom postavení pred pozadím, pričom vyberáme zaujímavé stromy a vyššie kríky, ktoré budú pôsobiť ako dominanty alebo akcenty vybraných zákutí.

V priestore pri formovaní hmôt dbáme aj na vytváranie pohľadových spojení (prázdny, nezastavaný, neosadený priestor) v rámci záhrady i s krajinou.

Podrobné rozpracovanie

Náčrt projektu je vhodným prostriedkom na to, aby sme si na papieri bez ťažkostí vyskúšali rozličné varianty, urobili zmeny alebo opravy, kým nenájdeme najvhodnejšie riešenie. Tvorivá práca pri hľadaní riešenia nám ušetrí čas, ktorý by sme museli venovať oprave chýb v skutočnom priestore.

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Zdroj: časopis Urob si sám JAGA GROUP, s.r.o.