Pestovanie ruží (2. časť)

Základnou prácou na začiatku vegetácie, po odhrnutí zimnej ochrannej prikrývky, je jarný rez ruží. Najvhodnejší čas preň je koniec marca alebo začiatok apríla, keď nám pri tvarovaní rastliny neprekážajú listy.

Galéria

Rez ruží
Pri príliš včasnom reze môžu neskoré mráziky spáliť nové výhonky. Vtedy treba rez zopakovať a drevo so zmrznutými výhonkami odstrániť (zdravé rastliny do 14 dní zregenerujú).
Účelom rezu je predovšetkým odstrániť staré a poškodené drevo, čím sa podporí celková vitalita rastliny. Kvôli bohatému kvitnutiu a veľkým kvetom však treba rezom odstrániť aj príliš tenké výhonky. Rez ruží sa líši podľa skupín.

Jarný rez
Veľkokveté ruže sa režú na 3 – 6 očiek tak, že tenké výhonky skrátime viac, hrubšie menej. Ak počítame s rezom do vázy, režeme hlbšie, aby sme získali síce menej, ale hrubších a dlhších výhonkov s veľkými peknými kvetmi.

Mnohokveté ruže tvarujeme s cieľom získať pekný porast, ktorého hlavnou úlohou je zdobiť kvetmi záhradu. Vychádzame zo stavu rastlín a charakteru rastu odrôd, pričom rez nemusí byť taký hlboký, môžeme ponechať až 8 očiek (no dá sa rezať až na 3). Stromčekové ruže režeme podobne ako mnohokveté, lepší je hlbší rez, s prihliadnutím na pekný tvar korunky. Miniatúrne ruže buď nerežeme a odstránime len vyschnuté časti rastliny, alebo ich opatrne zrežeme asi na polovicu výšky. Sadové a popínavé ruže jarný rez nevyžadujú, mladé výhonky naopak treba chrániť. Hlavný rez popínavých ruží prichádza do úvahy až po odkvitnutí, keď sa odstraňujú staršie výhonky kvôli presvetleniu (najmä starších) kríkov. Po odkvitnutí režeme aj sadové ruže. Na jar odstránime iba namrznuté a suché koncové vetvičky, aby sme podporili vitalitu a vzrast kríka.

Letný rez
Letný rez má u ruží podnietiť druhé kvitnutie. Všetky odrody nekvitnú rovnako bohato a kvitnutie odráža aj celkovú starostlivosť, no to, koľkokrát za vegetáciu ker zakvitne, ovplyvníme najviac práve letným rezom. Oboma rezmi (jarným aj letným) sa dá kvitnutie za ideálneho sezónneho počasia aj dobre regulovať. Pri ružiach počítame s prvým kvitnutím koncom júna, s druhým koncom júla a v auguste. Priaznivé počasie môže podnietiť ešte tretie kvitnutie koncom septembra a aj keď je jeho intenzita slabšia, niekedy sa kvety držia na kríku až do prvých mrazov či snehu. Letný rez spočíva v odstraňovaní odkvitnutých kvetov, ktoré odstraňujeme ihneď, keď prestanú byť pekné, ešte pred opadaním korunných lístkov. Pri veľkokvetých ružiach odstraňujeme kvet aj s časťou stonky a najmenej jedným pravým listom. Režeme 5 – 8 mm nad ďalším zdravým očkom a ponechané očko má smerovať von z kríka, aby si rastlina udržala vyvážený tvar. Pri mnohokvetých a popínavých ružiach orezávame celé kvetenstvá nad prvým listom.

Letný rez nepotrebujú botanické ruže a sadové ruže s peknými, ozdobnými šípkami, ktoré pestujeme aj preto, že sú v zimnom období veľmi pôsobivé.

Zimná ochrana
Prežitie zimy je pre ruže náročné, lebo šľachtené odrody, najmä záhonových a popínavých ruží, sú v mieste naočkovania na podnož (koreňový krček alebo báza rozkonárovania korunky pri stromčekových ružiach) najchúlostivejšie. Miesto očkovania sa pritom nachádza tesne pod povrchom pôdy alebo vo výške nad ním, teda nechránené pred mrazivým zimným počasím.

Pri prekonaní zimy bez ujmy na zdraví je preto dôležitá zimná ochrana. Ide o zakrytie koreňového krčka a spodných častí výhonkov do výšky 20 – 30 cm nahrnutím zeminy ku každej rastline – nakopcovaním. Toto jednoduché opatrenie ochráni záhonové ruže pred zmrznutím, no treba ho urobiť v správnom čase (podľa sezónneho počasia v danom roku), aby sme rastliny nezakryli príliš zavčasu (za teplého počasia by sa prehriali a mohli zapariť), ale ani príliš neskoro. Menší mrázik rastlinám neuškodí, no ak predpoveď počasia avizuje dlhodobú zimu, treba ruže urýchlene zakryť, najlepšie ornicou alebo dobre zotletým kompostom. Pred zakrývaním je vhodné ruže mierne zrezať, aby sme ich mohli bez problémov zahrnúť zeminou (hlavný rez kvôli kvitnutiu však robíme až na jar).

Stromčekové ruže sú na zazimovanie ešte náročnejšie, lebo treba chrániť nielen pomerne vysoký kmienik, ale aj korunku s miestom naštepenia. Mladé jedince chránime pred mrazom tak, že (pružný) kmienik prehneme k zemi, stabilizujeme ho v tejto polohe háčikom a korunku položenú na pôdu nakopcujeme – presypeme sypko spracovanou zeminou a prekryjeme čečinou alebo lístím. Nakoniec kmienik obalíme jutovinou. Staršie stromčekové ruže už neohýname, lebo hrubší, menej pružný kmienik by sa mohol zlomiť. Dobre obalíme kmienik aj korunku (najlepšie osobitne) jutovinou alebo fóliou s bublinami a ešte ich previažeme špagátom. Zakrytie aj odokrytie je dôležité urobiť v správnom čase, aby sa konáriky vo vnútri neprehrievali (zimným slnkom) a nezačali predčasne vyháňať.

Ochrana pred chorobami a škodcami
Vhodné podmienky na stanovišti (nevhodné je tienisté alebo horúce a suché miesto), primeraná hustota výsadby, správne ošetrovanie a dobrá výživa sú základnými predpokladmi zdravia a dobrej kondície ružových kríkov. Napriek všetkému sa môže stať, že sa na ružiach objaví škodca alebo choroba. Je preto nutné vedieť rozoznať aspoň najzávažnejšie choroby a poznať najčastejšie sa vyskytujúce škodce, aby sme v prípade potreby vedeli včas a účinne zasiahnuť.

Choroby ruží
Rozoznávame choroby neparazitické (fyziologické) a parazitické – mykózy, bakteriózy, virózy. Fyziologické choroby sú spôsobené nevhodnými podmienkami prostredia. Sú to najmä vysoká vlhkosť pôdy – premokrenie koreňového systému, príliš suché stanovište, nedostatok svetla, nedostatok alebo nadbytok niektorého prvku v pôde a pod. Pri správnom výbere miesta a pestovaní by k nim vôbec nemalo dochádzať.

Najčastejšou fyziologickou chorobou je chloróza (žltnutie listov), spôsobená nevhodnou pôdnou reakciou – príliš kyslou i naopak priveľmi zásaditou pôdou alebo jej nadmernou vlhkosťou. Priveľkú kyslosť zmierňujeme vápnením, alkalickú pôdnu reakciu upravujeme pridaním rašeliny. Veľkú vlhkosť ovplyvníme presadením na suchšie a slnečnejšie miesto, prípadne drenážnou vrstvou umiestnenou vo vnútri výsadbovej jamy. Chloróza môže byť aj vírusového pôvodu (vírusy prenášajú vošky).

Parazitické choroby
V nevhodných podmienkach, pri určitom type počasia, ale napríklad aj pri príliš hustej výsadbe môže dôjsť k napadnutiu ruží hubovými chorobami – mykózami. Medzi najzávažnejšie patria múčnatka ružová, čierna škvrnitosť ruží, hrdza ružová, škvrnitosť zelenej kôry ruží a pleseň ružová.

Mykózu najčastejšie spôsobuje múčnatka ružová (Sphaerotheca pannosa var, rosae). Na listoch, zelených výhonkoch, ale aj na kalichu a okvetných lupienkoch nájdeme biely až sivý múčnatý povlak. Silné napadnutie môže zoslabiť rastlinu, ktorá potom zle kvitne a vytvára znetvorené púčiky. Najčastejšie sa choroba rozvíja koncom mája a v júni, keď horúce počasie cez deň striedajú chladné noci, a na listoch sa zráža voda (preto sa ruže po horúcich dňoch nemajú večer polievať postrekom – listy by im nestačili vyschnúť). Aj nadbytočné hnojenie dusíkom prispieva k ľahšiemu napadnutiu. Odolnejšie sú odrody s lesklými kožovitými listami. Na napadnuté rastliny treba od polovice mája použiť fungicídny postrek a pravidelne ho opakovať každých štrnásť dní až do októbra.

Čierna škvrnitosť ruží (Marssonina rosae) sa prejavuje čiernymi škvrnami na listoch (niekedy sa objavuje už koncom mája, ale častá je najmä v lete a v jeseni). Škvrny sa zväčšujú, listy žltnú a opadávajú. Predčasným opadaním listov rastlina zoslabne a cez zimu môže vymrznúť. Ak prežije, v nasledujúcom roku slabo kvitne. Na rozvoj choroby má vplyv zálievka na list, vlhké a chladné letné počasie alebo prehnojenie dusíkom. Zárodky huby zostávajú v opadaných listoch i na dreve rastlín, preto všetky opadané listy a odstrihnuté výhonky pozbierame a spálime. Napadnutiu hubou predchádzame hnojením draselnými a fosforečnými hnojivami, výberom odolných odrôd, ale aj chemickými postrekmi, ktoré sa používajú proti múčnatke. Pomáha postrek fungicídmi pred pučaním.

Hrdza ružová (Phragmidium mucronatum) napáda botanické druhy ruží, ale vo vlhkých rokoch sa rozširuje aj na kultúrne odrody. Jej šírenie napomáha prehnojenie dusíkom a vlhké stanovište. V lete sa na spodnej strane listov objavia oranžové kôpky prachu, ktoré neskôr zhnednú až sčernejú. Huba prezimuje v opadanom lístí. Postihnuté časti botanických druhov ruží včas odstránime a spálime, listy nedávame na kompost. Ružu postrekujeme fungicídnymi prostriedkami už od konca apríla, a to v 14-dňových intervaloch.
Proti hubovým chorobám môžeme ruže chrániť na jar prírodným biologickým postrekom – rastlinným výluhom zo žihľavy a vratiča obyčajného.

Škodcovia
Zo živočíchov najviac škodia na ružiach vošky (Macrosyphum (on) rosae). Sú to až 4 mm veľké chrobáčiky najčastejšie zelenej farby. V hustých kolóniách cicajú na mladých výhonkoch, kvetných stopkách a púčikoch. Najčastejšie sa objavujú od júna do augusta. Letorasty vädnú, púčiky sa deformujú a nevyvinú sa z nich kvety. Lepkavá šťava, ktorú vošky vylučujú, je živnou pôdou pre hubové choroby. Pri menšom výskyte ich možno ničiť mechanicky, prípadne aerosolovým postrekom. Pri intenzívnom napadnutí je vhodné postrekovať počas celého obdobia výskytu, preto treba vybrať ekologické prípravky, ktoré nezničia užitočný hmyz.

Pilatka drobná (Blennocampa pusilla) je malý čierny ose podobný hmyz (4 mm), ktorý kladie od mája do začiatku júna vajíčka na okraje listových žiliek. Napadnuté listy sa zvinú do rúrok, v ktorých sa vyvíjajú biele, neskôr svetlozelené húsenice (6 – 9 mm), živiace sa listami. Napadnuté listy zasychajú a opadávajú. Po opadaní listov sa húsenice zakuklia a prezimujú v pôde. Na jar z kukiel vylietava dospelý hmyz a znova kladie vajíčka. Prevencia nie je známa, preto listy odstraňujeme a pálime, len čo sa začnú skrúcať. Porast treba každých 7 – 10 dní, najmenej trikrát za sebou, ošetriť insekticídom. Vhodné sú prípravky povolené na žravé škodce okrasných rastlín.

Zárukou zdravých ruží je pravidelná kontrola kríkov, účinná prevencia a včasný zásah pri napadnutí chorobou alebo škodcom.

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka