Okrasné dreviny vhodné na strihanie a tvarovanie (I. časť)

Okrasné kríky majú v záhrade nezastupiteľnú úlohu, lebo sú druhovo najpočetnejšou skupinou drevín, ktoré možno využívať v našich klimatických podmienkach. Poskytujú skoro neobmedzený výber druhov pre rôzne tepelné, svetelné i pôdne podmienky. Ich tvar upravujeme strihaním.

Galéria

Kry a stromy sú dreviny s drevnatými výhonkami a obnovovacími púčikmi, schopnými prečkať pre vegetovanie nepriaznivé (chlad, sucho) obdobie. Sú charakteristické dlhou životnosťou. Ich pôsobenie v záhrade je priestorotvorné – zoskupeniami vytvárajú priestorovú kostru vegetácie – a postupné. Rastom (každoročnými prírastkami) a čoraz zväčšujú a ich pôsobenie v priestore je s pribúdajúcim časom efektnejšie.

Z kompozičného hľadiska sa využívajú na rámovanie priestoru záhrady, do solitérneho postavenia, ako oddeľujúce zelené steny, na lemovanie zákutí, ale aj na zakrytie nepekných kútov.

Okrasné kríky
Ker je tvar dreviny charakteristický tým, že nevytvára kmeň a korunu (ako strom), ale rozkonáruje sa od zeme. Jeho nadzemnú časť – korunu kríka – vytvára niekoľko hlavných konárov. Viac tenších konárov dreviny spôsobuje, že stavba koruny je jednoduchšia a kríky nedorastajú do takej výšky ako stromy.
Predlžovací rast u kríkov zabezpečujú najskôr púčiky rastúce nízko nad zemou, pričom púčiky vyrastajúce vyššie sa oneskorujú alebo nezačnú rásť vôbec. Preto sa kry bohato rozkonárujú (zväčša) už od zeme a vytvárajú korunu bez kmeňa. Tieto rastové vlastnosti umožňujú špecifickú starostlivosť o kry – rôzne možnosti tvarovania rezom a strihom, čím možno podporiť ich hustotu, bohatosť kvitnutia alebo vybraný tvar.

Rozdelenie kríkov podľa veľkosti
Skupina kríkov je nielen bohatá druhovo, rozdielna trvácnosťou olistenia, bohatosťou kvitnutia a plodmi, ale je rozmanitá aj veľkosťou. Kríky rozdeľujeme podľa veľkosti na

• nízke – dorastajúce do výšky 1,5 m
• stredne vysoké – rastúce do výšky 2 až 3 m
• vysoké – dosahujúce výšku 5 až 8 m
• pôdopokryvné dreviny rastúce iba do výšky 0,7 m sú osobitnou skupinou, rýchlo sa rozrastajú poplazovitými konármi, a tak pokrývajú pôdu alebo spevňujú svahy.

Drevinná skupina kríkov zahŕňa najväčší počet rodov a druhov, pretože sem patria i mnohé introdukované rody, ktoré  v oblasti svojho pôvodného výskytu rastú ako stromy, no v našich podmienkach vegetujú v menšom kríkovom tvare (ktorý sa prejavuje najmä redukciou hlavného kmeňa). Niektoré druhy stromov (napríklad jaseň – Fraxinus) sú zasa také vitálne, že aj po odstránení hlavného kmeňa vegetuje drevina výmladkami, ktoré vytvoria hustý porast.

Pôsobenie kríkov v priestorovej kompozícii
Pôsobenie kríkov je rýchlejšie než stromov, lebo spravidla rýchlejšie rastú i dorastajú do konečnej veľkosti. V záhradnej výsadbovej kompozícii buď použijeme druhy a kultivary, veľkosťou vhodné do daného priestoru až v dospelosti, alebo rýchlorastúce a väčšie, ktoré však treba udržiavať v žiadanom tvare a veľkosti častejším tvarovaním rezom alebo strihaním.

Dôležité však je, aby sme výsadby pri zakladaní príliš neprehusťovali, lebo mnohé druhy v zapojenom poraste strácajú dolné vetvy a zospodu ostávajú holé.

Okrasné kríky podľa olistenia
Dreviny podľa vzrastovej formy delíme na stromy, kry a polokry (tvar kríka, ktorého väčšinu nadzemnej časti tvoria bylinné výhonky a cez zimu odumrie), podľa olistenia ich rozdeľujeme na skupiny ihličnatých, listnatých opadavých a (listnatých) vždyzelených. Skupiny sa líšia svojím vzhľadom, pôsobením aj použitím v záhrade i exteriérovej úprave, ale aj spôsobom starostlivosti o nadzemnú časť, keď chceme dosiahnuť a udržať ich určité vybrané pôsobenie.

Odlišnosti v starostlivosti vyplývajú z vývojovej rozdielnosti –  staršie ihličnaté (až na výnimky) horšie alebo celkom zle obrážajú (rašia), lebo nemajú toľko a takých vitálnych púčikov na konárikoch ako vývojovo mladšie listnaté.

Ihličnaté kríky
Ihličnaté kríky sa vyznačujú stálym neopadavým olistením z ihličiek (kultivary jedlí, smrekov, borovíc, tisov) alebo drobných šupiniek (borievky, kultivary cypruštekov a tují), hustým vetvením, a tým i celoročne temer nemennou pôsobivosťou. Sú charakteristické krásnou zeleňou počas celého roka i v zime, zväčša tmavozeleným sfarbením, strnulosťou habitu s minimálnym pohybom listov a vetiev. Vyvolávajú statický dojem po celý rok a porastu v záhrade dodávajú atmosféru dôstojnosti a vážnosti.

Ich neoceniteľnou vlastnosťou z hľadiska použitia v úpravách je nepriehľadnosť koruny počas celého roka, čo možno využiť najmä na výsadbu kompaktných skupín, obvodových pásov a izolačných stien. Väčšina ihličín (s priebežným kmeňom) však rez ani strihanie neznáša, výnimku tvoria cyprusovité (borievky a cyprušteky, niektoré tuje), tisy a niektoré zakrpatené ihličnany. Ak chceme vytvoriť zelenú izolačnú stenu, vyberáme z nich.

Opadavé listnaté kríky
Opadavé listnaté kríky sa vyznačujú svetlejším olistením, oproti ihličnanom sú počas roka oveľa premenlivejšie, charakteristické dynamickým habitom. Sú zaujímavé kvitnutím, farbou a vôňou kvetov, jesenným sfarbením listov, okrasnými plodmi a mnohými ďalšími hodnotnými detailmi (farba kôry, tŕne). V kompozícii pôsobia ľahšie, ich vzdušné koruny sú zväčša svetlejšie, výrazný je i pohyb listov. Ich premenlivý vzhľad počas roka dodáva záhrade dynamiku a zvýrazňuje aspekt plynutia času. Esteticky sú mimoriadne rozmanité a siahajú od poliehavých typov cez previsnuté tvary až po pestrolisté formy.

Ak chceme vytvoriť z listnatých kríkov vybrané tvary alebo zelené steny, ktoré bude treba tvarovať strihaním, vyberáme druhy s dostatočne hustou korunkou, dobre vyháňajúce aj zo spodných konárov a geneticky vitálne. Najvhodnejšie sú: zob vtáčí (Ligustrum vulgare, ,Atrovirens‘ kultivar s polovytrvalými listami), dráč Thunbergov (Berberis thunbergii, aj červenolistý kultivar ,Atropurpurea‘) ríbezľa alpínska (Ribes alpinum), imelovník okrúhly (Symphoricarpos orbiculatus), tavoľník van Houtteho (Spiraea van houttei), zemolez tatársky (Lonicera tatarica), zlatovka (Forsythia) a ďalšie. Lepšie sú drobnolisté, prípadne s listami strednej veľkosti, ktoré pri zostrihu zostanú kompaktnejšie než druhy s veľkými listami, na ktorých je viditeľnejšie odoberanie prestrihávanie kríka i rezy na listoch.

Vždyzelené listnaté kríky
Vždyzelené dreviny môžu mať neopadávajúce čiarkovité listy (naše domáce vresovité) alebo väčšie kožovité, menej pohyblivé listy (ostatné). Vyznačujú sa hustým vetvením a hrubšie stavanými vetvičkami, strnulým pôsobením habitu (cez zimu čiastočne vegetujú). Najmä veľkolisté sú cez zimu výrazné nemennou tmavou zeleňou listov (na rozdiel od niektorých ihličnanov, ktoré naberajú farbu do hrdzava), zjari sa vyznačujú veľmi pôsobivým kvitnutím (rododendrony).

Najmä drobnolisté, otužilé a s dobrou regeneračnou schopnosťou, ako je krušpán (Buxus), sa tradične využívali na obruby či dekoratívne pásy a počítalo sa s ich strihaním do tvaru. Tvarovať a strihať možno aj vždyzelené strednolisté, ako je hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea), dráč Júliin (Berberis julianae) alebo bršlen Fortuneov (Euonymus fortunei ,Vegetus‘), ale aj veľkolisté, no tu treba počítať s tým, že na zostávajúcich častiach listov budú viditeľné zasychajúce rezy. Z veľkolistých vždyzelených treba vyberať husto vetvené – vavrínovec lekársky (Laurocerasus officinalis), cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium).

Použitie tvarovaných kríkov v kompozícii
Tvarované kríky možno v záhradnej kompozícii využiť ako obruby, pásy, steny alebo jednotlivé geometrické tvary (gule, kužele, ihlany, valce, špirály) rôznych veľkostí.

Vegetačné steny, pásy a tvarované živé ploty možno využiť na vytvorenie oddelených zákutí, zvýšenie intimity priestorov, ale aj izolovanie celého priestoru pred vonkajšími vplyvmi ako hluk či neželané pohľady okoloidúcich.

Tvarované kríky v (najčastejšie) geometrických tvaroch môžu poslúžiť ako zaujímavé solitéry jednotlivo alebo v skupinách a v neposlednom rade môžu pomôcť udržať aj príliš veľké dreviny vo veľkosti primeranej danému záhradnému priestoru.

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka
Zdroj: Časopis Urob si sám