Aká pivónia sa hodí do vašej záhrady? Od babičkinej klasiky po moderný hybrid, ktorý nepotrebuje oporu
Lucia Gogová Pohľad na kvitnúce pivónie očarí každého milovníka záhradných kvetov. Tieto „aristokratické“ krásky patria k azda najobľúbenejším trvalkám. Vedeli ste však, že nie je pivónia ako pivónia a rozdiel nebude iba vo farbe kvetov? Ak premýšľate, že záhradu skrášlite práve pivóniami, je dobré poznať rozdiely medzi bylinnou, drevitou a „hybridnou“ pivóniou. Každá z nich prináša do záhrady úplne inú dynamiku a jedinečné prednosti.
Galéria
Bylinné pivónie – krásky zo záhrad našich babičiek
Bylinné pivónie patria azda k najznámejších. Môžete ich poznať zo starých vidieckych záhrad, kde sa neúnavne objavujú každý rok na jar. Jednou z ich najväčších predností je dlhovekosť. Na jednom mieste dokážu rásť desiatky rokov. Presádzanie pritom priam vyslovene neznášajú. Nejde však o žiadne rozmaznané citlivky. Vyhovuje im plné slnko i polotieň, majú rady vlhkejšiu výživnú pôdu a bez výhrad zvládnu aj naše zimy.
Bylinné pivónie kvitnú v druhej polovici mája a neskôr. Ich puky tak iba zriedkavo ohrozuje jarný mráz. Kvety v jemne ružovej, sýto ružovej alebo bielej farbe majú tvar bohatých a plných „gulí“ s priemerom cca 10 – 15 cm. Sprevádza ich omamná vôňa šíriaca sa do okolia. Kvety sú ťažšie a pre bylinné stonky (hoci sú vizuálne mohutné) bývajú záťažou.
Tieto pivónie si často vyžadujú včasnú mechanickú oporu po obvode (niekoľko kolov a špagát, stiahnutie nižším pletivom), aby sa po vplyvom ťažkých kvetov stonky neohýbali až ku zemi, kde sa jemné lupene rýchlo poničia. Kvety bylinných pivónii kvitnú iba priemerne 2 týždne (ak ich predčasne nezničí prudký dážď).
Po odkvitnutí je potrebné hlávky zostrihať. Na jeseň listy bylinných pivónií kompletne zhnednú a odumrú, rastliny sa stiahnu do zeme a na jar vyrašia nanovo z podzemných dužinatých koreňov. Je preto dobré mať v záhone označené miesto, skadiaľ pivónie vyrastajú, aby počas prác na konci záhradkárskej sezóny nedošlo k ich poškodeniu.
Prečítajte si tiež
Drevité pivónie – výnimočný pôvab pre trpezlivých
Drevité pivónie (alebo krovité pivónie) sa na rozdiel od bylinných pivónií na jeseň nezaťahujú do zeme, ale tvoria trváce, drevnaté kríky, ktoré cez zimu zhadzujú iba listy. V záhrade sú tak v olistenej alebo neolistenej podobe prítomné stále. Síce objem naberajú pomaly, no ak ich vysadíte na vhodné miesto, sú schopné dorásť do úctyhodných rozmerov.
Kde drevitú pivóniu zasadiť pre maximálny efekt? Krásne sa jej bude dariť na mieste s plným slnkom, nepohrdne ani polotieňom, no násada kvetov bude slabšia. Miesto by malo byť chránené pred silným vetrom a pôda výživná, pravidelne mierne vlhká, no i dobre priepustná.
Kvety týchto pivónií sú očarujúce a priam až hodvábne na dotyk. Dosahujú priemer až 20 – 25 cm, pričom môžu byť jednoduché, poloplné aj plné. Ich farebná škála je výnimočne bohatá – od snehobielej, cez ružovú, koralovú až po sýto purpurovú a takmer čiernu, často s farebne kontrastným stredom. Ani vzhľad listov nezaostáva – listy sú hlboko vykrajované a zostávajú pekné od jari až do jesene, kedy sa vyfarbujú do bronzových odtieňov.
Majú aj nejaké slabiny? Počítajte so slabším štartom, vyššou nákupnou cenou a skorším kvitnutím. Keďže sa puky objavujú už na prelome apríla a mája, niekedy májové mrazy výrazne ohrozia počet kvetov.
Prečítajte si tiež
Hybridné pivónie – to najlepšie z oboch „svetov“?
Rozdiely medzi drevitými a bylinnými pivóniami sú zrejmé. Avšak, čo ak by existovali „krížence“, ktoré spájajú to najlepšie z oboch a lákajú na výnimočnú odolnosť a nádherné kvety? Nemusíte si to vôbec dlho predstavovať. Nájdete ich pod označením „hybridné pivónie“ alebo „Itoh pivónie“ (pomenované po japonskom šľachtiteľovi Toichi Itohovi).
Čo podedili po svojich rodičoch? Majú obrovské, pevné kvety a atraktívne listy ako drevité pivónie, no na jeseň kompletne zaťahujú do zeme ako bylinné druhy. Do vienka dostali extrémne pevné stonky, ktoré pod náporom vetra ani pod váhou ťažších kvetov nepoliehajú. Tieto pivónie (hoci nie sú drevité) nepotrebujú oporu a nebudú sa váľať v blate.
Vynikajú prispôsobivosťou a výbornou odolnosťou voči chorobám. Kvitnú minimálne raz tak dlho ako „bežné“ pivónie – približne po dobu 4 – 5 týždňov a s postupným rozkvitaním. Do sveta, v ktorom mali hlavné slovo najmä pivónie ružových odtieňov, priniesli žiarivé žlté a nádherné marhuľové až medené odtiene. Ich nevýhodou je azda iba vyššia cena.
Prečítajte si tiež
Text: Lucia Gogová
Foto: shutterstock.com
Nech vám žiadna novinka neunikne
Odoberajte týždenný prehľad najlepších článkov emailom
Komentáre