image 45769 25 v1
Galéria (7)

Pštros v záhrade? Má chutné mäso, znáša veľké vajcia a jeho chovom si môžete zarobiť!

Pštrosa nemožno chovať v dvojárovej záhradke pri dome. Ale ak máte možnosť výhodne si prenajať napríklad hektárový pozemok, môžete si zabezpečiť celkom slušný vedľajší príjem. Skúsení farmári vravia, že je výhodnejšie chovať 100 pštrosov ako 10 kráv.

Galéria

Exotická pštrosia farma
Exotická pštrosia farma
Exotická pštrosia farma
Exotická pštrosia farma
Exotická pštrosia farma
Exotická pštrosia farma

Pštros je akoby kríženec koňa a sliepky s mäsom morky. Ako kôň má tráviace orgány s veľkým objemom a rýchle vytrvalé nohy, zo sliepky zasa zobák, perie a znášanie vajec. Všetka táto pštrosia originalita prakticky vyústi do veľmi chutného, skoro ako morčacieho mäsa, obrovských chutných vajec, nenapodobiteľného peria a exkluzívnej kože.

Pštrosy dvojprsté africké (Struthio camelus) môžeme smelo zaradiť medzi domáce zvieratá. Africký pštros je najväčší a najťažší žijúci vták, a preto ani nedokáže lietať. Má krídla (najmä samec) prispôsobené skôr na dvorenie sa samiciam ako na lietanie. Zato ale vynikajúco behá, dosahuje rýchlosť 60 – 70 km/h a vydrží v takom tempe bežať často až 30 min, pričom jeho bežecký krok je až 7 m dlhý. Mimoriadne dobre vyvinuté a silné nohy mu však slúžia aj na účinnú obranu i pred veľkými predátormi. Pre nás je dôležité, že vydrží aj zimnú teplotu –20 °C, a aj preto sa u nás jeho chov uprednostňuje oproti menej chovanému nandu pampovému či emu hnedému.

Pštros africký dvojprstý má výšku chrbta 140 – 150 cm, ale s natiahnutým holým krkom, ktorý nesie malú hlavu s miniatúrnym mozgom (len 40 g), meria často až 3 m a dosahuje hmotnosť až 150 kg. Na holej hlave so silným a originálnym zobákom (podobným káčerovi Donaldovi) mu žiaria veľké bystré guľaté oči, ktorými dobre dovidí až do vzdialenosti 3,5 km a ktoré sú okrem hustých rias chránené proti prachu aj mliečnou membránou zvanou žmurka. Pohlavne dospieva v 2 – 3 rokoch, o pätinu väčšie samce o niečo neskôr. Reprodukčný vek sa končí v 35 – 40 rokoch, ale najvyššiu reprodukčnú úžitkovosť dosahuje do veku 10 rokov. Dožíva sa 60 – 70 rokov!

Na nohách má len 2 silné prsty podobne ako párnokopytníky, od sliepky sa líši aj oddelenou produkciou pevných a tekutých výkalov, má veľký žľaznatý žalúdok, veľmi dobre vyvinuté slepé črevá, takže pštros veľmi dobre zhodnocuje množstvo objemového krmiva i vlákninu. Fyziológia trávenia sa preto viac podobá koňovi alebo králikovi ako hydine a trávenie trvá u dospelých vtákov až 48 h. Na dobré trávenie potrebuje mať pomerne veľké množstvo kamienkov v svalnatom žalúdku. Jedálny lístok si spestruje rôznym hmyzom, jaštericami a drobnými živočíchmi.

Za rastlinnou stravou putuje tento nomádsky vták neraz až 40 km denne. Najmä v čase tokania (jar až august) je tiež teritoriálnym vtákom, nekompromisne chráni svoje teritórium i samice pred druhými samcami i súbojom. V prírode je pštros viac aktívny v noci ako vo dne.

Čierny pštros africký s mladými pštrosíčatami. 

CHOV PŠTROSOV

Pštrosy tvoria kŕdle zložené z oboch pohlaví, a to v pomere 1 : 2 až 3 a v takomto pomere zostavujeme aj chovný kŕdeľ, a to už v októbri až novembri.

Dostatočný výbeh je kľúčový, lebo medzi samcami je veľká rivalita a potom na malom priestore dochádza medzi nimi k boju a úrazom. Keďže v prírode 1 rodina obýva až 16 km2 plochy, na trojicu dospelých vtákov musíme počítať s pastevným výbehom minimálne 1 000 m2 a s každým ďalším zvieraťom musíme pridať navyše 800 m2.

Znáškové obdobie sa začína v marci a končí sa v auguste. Samec vyhrabáva vo výbehu alebo pod prístreškom hniezdo, do ktorého všetky samice kladú vajcia, a keď ich je asi 30, tak si na ne sadne 1 zo samíc a strieda sa na nich so samcom, ktorý sedí väčšinou v noci, alebo i samostatne a vyliahnuté kuriatka aj vodí. Sliepka znáša vajcia v 2- až 3-dňových intervaloch a  znáška sa zvyšuje od piatej znáškovej sezóny, až sa ustáli. Optimálna znáška za sezónu je 80 vajec.

Inkubácia (možná aj v umelom inkubátore) trvá 40 – 42 dní pri teplote 35,5 – 36,5 °C a pravidelne sa pri nej vajcia otáčajú každý deň okrem posledných 3 dní. Veľmi dôležité je dodržať veľmi nízku (len 25 – 40 %) vlhkosť ovzdušia. Druhý týždeň inkubácie vajcia presvietime a zistíme ich oplodnenosť, ktorá býva veľmi variabilná a pohybuje sa od 30 do 90 %.

PRODUKTY CHOVU

Pštrosie mäso obsahuje málo tuku a veľa bielkovín. 

MÄSO

Najdôležitejším produktom chovu je výborné, jemné, krehké, veľmi nízkotučné mäso s lahodnou chuťou, a to predovšetkým z mladých zvierat (14 – 16 mesiacov). Mäso je na rozdiel od hydiny výrazne červené, štruktúrou a zafarbením sa podobá na hovädzie, ale svojou vysokou nutričnou hodnotou a minimálnym obsahom tuku (vo svalovine do 0,3 %, pričom to nie je na úkor jeho jemnosti), ale i cholesterolu dokonca predstihuje mäso morky. Zaujímavosťou je, že pri tepelnej úprave si mäso vždy zachová svoj tvar a nikdy sa nezmrští. Bedrová časť je porovnateľná s teľacou sviečkovou a môže byť rozdelená na kotletky. Chvost je jediná časť pštrosieho trupu bohatá na tuk, a preto môže byť použitá na grilovanie alebo do polievky. Z 1 zvieraťa môžeme získať 35 kg mäsa, 2 kg peria a 1,25 m2 kože.

VAJCIA

Vajce má hmotnosť 1,1 – 1,8 kg a dokáže nahradiť 25 – 30 slepačích. Jeho veľkosť je 15 × 12,5 cm a má 2 – 3 mm hrubú škrupinu, ktorá unesie aj dospelého človeka! Má iný pomer žĺtka a bielka ako slepačie. Tretinu tvorí žĺtok a 2/3 bielok. Je veľmi chutné a má i menej cholesterolu ako slepačie. Len variť ho musíme dlho, a to často 60 – 90 min. Dôležité je vedieť, že i keď bolo čo len 1 deň v inkubátore pri 36 °C, už prešlo takou biologickou vývojovou fázou, že nie je konzumné. V chovoch je však každé vajce cenené najmä na produkciu mláďat.

KOŽA A PERIE

Koža sa vyznačuje mimoriadnou pevnosťou a trvanlivosťou. Je odolná proti opotrebovaniu a v nepriepustnosti vody predstihuje i kožu krokodíla, ktorú je schopná úplne nahradiť. Koža z 1 zvieraťa vystačí napríklad na výrobu 3 párov topánok.

Najhodnotnejšie sú perá z prvého radu letiek čierneho afrického pštrosa, čo je približne 24 stredných pier. Ich dĺžka dosahuje až 85 cm a využívajú sa najmä v módnom priemysle.

ODCHOV MLADÝCH

Odchovávame ich oddelene od rodičov vždy v homogénnych vekových skupinách. Sú najchúlostivejšie a majú najväčšie nároky do 3 mesiacov po vyliahnutí. V prvé dni vyžadujú teplotu 35 °C, ktorá sa každým dňom znižuje až na 20 °C. Ak sa zhlukujú k sebe, je im zima, ak majú otvorené zobáčiky a sú ďaleko od zdroja tepla, tak je im horúco. Dôležitý je bezprievanový prívod čerstvého vzduchu a odvod amoniaku. Na kvalitný rozvoj kostí a svalov je veľmi dôležitý dostatočný priestor na pohyb. Inak hrozia problémy s ich končatinami, ale i s rozvojom dýchacích orgánov. Z uzavretého priestoru ich do výbehu vypúšťame len za veľmi teplých slnečných dní. Odchovňa musí byť temperovaná.

KŔMENIE

Dnes sú už vyšľachtené línie pštrosov na rýchlovýkrm, pri intenzívnom výkrme je jatočná zrelosť zvierat už vo veku 10 – 12 mesiacov, vtedy dosahujú hmotnosť 80 – 100 kg a výťažnosť mäsa sa pohybuje nad 30 kg. ­„Kuriatka“ kŕmime 2- až 3-krát denne najprv kŕmnou zmesou šrotov obilnín a minerálno-vitamínových doplnkov. Pridávame jemno narezanú (6 mm) lucernu alebo žihľavu.

Od 4. týždňa popri pasení a zelenom krmive podávame ešte aj jemne rezanú senáž. V prípade jatočných, ale i chovných zvierat treba strážiť príjem najmä jadrového krmiva a kŕmnych zmesí, aby sa neukladal nadbytočný tuk, čo je nežiaduce.

V domácich chovoch môžeme však využiť na kŕmenie aj bežné obilniny v rozumnom množstve (ryžu, pšenicu, kukuricu, ale i varené zemiaky, repnú vňať, mrkvu, ba i rôzne druhy zrelého ovocia, ba i listy stromov).

Lucerna ako základné objemové krmivo sa na sušine kŕmnej dávky od druhého do štvrtého mesiaca veku môže podieľať asi jednou štvrtinou, od štvrtého do šiesteho mesiaca viac než 40 %, od šiesteho do desiateho mesiaca 80 % a od desiateho do štrnásteho mesiaca až 88 %. Seno pre dospelé pštrosy režeme na 2 – 4 cm. Staršie pštrosy môžu byť mimo obdobia párenia a znášky kŕmené iba objemovými krmivami ad libidum s doplnkami minerálnych a vitamínových látok i s menším množstvom kvalitnej siláže. Raz do týždňa im podávane drobné kamienky na podporu funkcie svalnatého žalúdka.

Na 1 kg prírastku sa spotrebuje do 4 mesiacov 2 kg krmiva, od 4 do 6 mesiacov 3,8 kg, od 6 do 10 mesiacov 5,5 kg, od 10 do 14 mesiacov 10 kg krmiva. V intenzívnom chove sa náklady na krmivo podieľajú na celkových nákladoch 75 – 80 %.

ČÍM OBSIAŤ PASTVISKO

Pokiaľ sú pštrosy zásobované hlavne pastvou, tak 1 ha lucernovej pastvy alebo červenej ďateliny vystačí pre 8 – 12 dospelých pštrosov. Tu sú 2 možné varianty výsevných zmesí v dieloch ich vzájomných pomerov:
• lucerna (Medicago sativa) 16/16,
• kostrava lúčna (Festuca pratensis) 4/-,
• ovsík zvýšený (Arrhenatherum elatius) 2/4,
• mätonoh trváci (Lolium perenne) 3/-,
• lipnica lúčna (Poa pratensis) 1/1
• reznačka laločnatá (Dactylis glomerata) -/3,
• ďatelina červená (Trifolium pratense) 3/2,
• ďatelina plazivá (Trifolium repens) 2/2.

USTAJNENIE

Pri chove pštrosov na zárobok by malo mať základné stádo 10 samíc a 5 samcov. Na ustajnenie stačia jednoduché odľahčené stavby – aj stodoly, prístrešky vo výbehu. Pri odchove mladých však odchovne musia byť temperované. Na ošetrovanie zvierat však netreba veľa pracovníkov, lebo 1 ošetrovateľ zvládne v zabehnutom chove aj 200 – 300 ks pštrosov.

Veľký výbeh by mal byť na pokojnom, nerušenom a suchom mieste, v otvorenom teréne bez množstva stromov a kríkov so zdrojom neškodnej pitnej vody. Kŕmidlo a napájadlo možno jednoducho vyrobiť aj rozrezanej veľkej pneumatiky. Vo výbehu by mal prístrešok slúžiť ako úkryt pred nepriaznivým počasím. Celý výbeh by mal byť oplotený dobre zabezpečeným pevným plotom vysokým aspoň 1,8 – 2 m (pštros dokáže preskočiť plot vysoký aj 150 cm). Na plote musia byť tabuľky informujúce o riziku spojenom so vstupom do ohrady, o zákaze rušenia a vhadzovania cudzích predmetov a kŕmenia zvierat.

Jednotlivé výbehy je lepšie formovať v tvare dlhých obdĺžnikov s pomerom strán napríklad 1 : 16. Napríklad štvorcový výbeh s plochou 400 m2 ohradíme 80 m dlhým plotom, zatiaľ čo obdĺžnik s rovnakou plochou, ale s pomerom strán 1 : 16 potrebuje až 170 m plot. V prvom prípade je však dĺžka strany len 20 m, ale v druhom je to až 80 m, čo je pre pštrosy podstatne výhodnejšie. Pri stavbe plota musíme ešte zabezpečiť konštrukciu tak, aby zniesla aj kopnutie zvieraťa ťažkého 150 kg alebo jeho náraz v rýchlosti aspoň 50 km/h. Pri výbehu pre mladé minimálne do výšky 1 m pripevníme ešte aj hydinové pletivo, prípadne ho zakopeme aj do zeme.

Minimálne plošné (m2) nároky na ustajnenie, resp. výbeh (ale nepastevný) pre jedného pštrosa (vek v mesiacoch) sú:
• 0 až 3 mesiace: 0,5 – 3/1 – 5 m2,
• 3 až 6 mesiacov: 3,0 – 6/5 – 20 m2,
• nad 6 mesiacov: 6,0 – 10/20 – 50 m2.

CENY PŠTROSOV

Pštrosy alebo oplodnené pštrosie vajcia si možno kúpiť aj od našich alebo európskych chovateľov. Napríklad mesačný pštros dvojprstý africký stojí 70 €, 2-mesačný 100 €, 3-mesačný 135 €, 1,5-mesačný 500 €. Oplodnené vajce možno kúpiť za 30 €. Emu hnedý (4-mesačný) stojí okolo 100 €, dospelý nandu pampový 160 €. Trhová hodnota pštrosieho mäsa sa pohybuje od 18 – 24 € za 1 kg.

AKÉ PŠTROSY CHOVAŤ

PŠTROS DVOJPRSTÝ AFRICKÝ

Na Slovensku sa chová veľa krížencov pštrosa dvojprstého afrického, o ktorom najmä píšeme, ale najčastejšie sú 3 variácie:
• čierny – najľahší, skorý, najplodnejší,
• modrý – stredne veľký rámec tela, priemerná úžitkovosť,
• červený – najmohutnejší rámec, slabšia znáška.

EMU HNEDÝ AUSTRÁLSKY

Dromaius novaehollandiae obýva austrálske savany, krovinaté stepi či okolie hustých lesov. Dorastá do výšky 1,9 m a váži okolo 55 kg. Má chutné mäso. Podobá sa pštrosovi, ale má o 1 prst na nohe viac. Živí sa podobne ako pštros, ale vydrží bez potravy i niekoľko týždňov. Samice znášajú asi 11 obrovských tmavozelených vajec, na ktorých počas celej inkubácie (trvá až 56 dní) sedí samec bez potravy a pitia a stratí za ten čas asi tretinu svojej váhy. Samica znáša vajcia 15 rokov. Emu sa dožíva asi 30 rokov. Môžeme ich chovať na pastvine spolu s ovcami. Sú to zvieratá zvedavé, bystré, ale treba si dať pozor, aby vás neďobli do oka, lebo ľudské oči ich fascinujú.

NANDU PAMPOVÝ

Rhea americana obýva trávnaté oblasti, stepi, lesy, púšte a chladné pampy Južnej Ameriky, uprednostňuje vyššiu vegetáciu. Živí sa prevažne rastlinnou stravou, občas hmyzom, škorpiónmi, drobnými hlodavcami, plazmi, malými vtákmi. Dosahuje výšku 1,4 m a váhu 27 kg. Má dobre vyvinuté krídla, i keď nelieta, ale udržiava nimi rovnováhu pri behu. Podobá sa na pštrosa, samce bývajú tmavšie a väčšie ako samice. Na jar sa samce dvoria samiciam a pária sa s viacerými, ktoré potom všetky kladú vajcia do 1 hniezda a na 10 – 60 vajciach potom sedí len samec a ony si idú hľadať iného samca. Samec sa aj stará a vychováva mladé sám a bezpečne ich ochraňuje. Chovajú sa na výborné mäso i exotické perie.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 11/2017

  1. Milan says:

    Veci ako chovat, kde kupit, rozne uzitocne rady…. takych sa da najst neurekom.
    Co je pre chovatela, hlavne zacinajuceho, prvorade, je to, kde najst stabilny odbyt pre jeho produkciu.
    To je najdolezitejsia informacia, ktora v clanku chyba.
    Existuju velkovykupcovia, cim sa od seba lisia, ake maju podmienky, aka je spolahlivost ich platieb, vykupne ceny, doraz na kvalitu, ci sa hadaju o kazdu malickost …?
    .
    Pamatate sa na boom so slimakmi a cincilami?
    Kolko z nadejnych „chovatelov“ prezilo dodnes?
    Preco vacsina skoncila?
    Mali zaruceny trvaly odbyt?
    .
    Pri beznom pohlade do regalov nasich obchodov s masom som ani raz nenatrafil na pstrosie maso.
    Divina sa da kupit, ale pstrosie maso asi ani velmi nie.
    Ide vsetko na export?
    Ak ano, tak doraz na kvalitu a celu proceduru s tym spojenu, moze byt ekonomicky znicujuci, hlavne pre malochovatelov.
    .
    Cele mi to opat pripada v style „kup, staraj sa, ale na zisk zabudni, pretoze jediny zisk ma vacsinou niekolko malo predajcov kuriatok a vajec.“
    Nieco ako pyramidova hra, kde je zisk zaruceny len hore, dole je zarucena len praca….
    .
    Mozno sa mylim, ale podobnych nefungujucich navodov na „skvely biznis“ som uz videl neurekom.
    Vsetky s rovnakym vysledkom, prvych niekolko ludi sa nabalilo, zvysok na tom prerobil.

    1. Mino says:

      Tak toto je krasna ukazka toho, ako rozmyslaju a funguju slovenski tzv. farmari (cest vynimkam). Zabezpecte nam odbyt, dajte dotacie a my porozmyslame, ci nieco budem pestovat, alebo chovat. To predsa nie je ziadne podnikanie, mat istoty. A co tak pohnut rozumom.

      1. pstros says:

        Vyčkaj času. Chceš papať? Daj istotu chovateľovi a on ti vychová. Nemám odbyt? Nechovám. Si hladný? Objednaj si, daj mi istotu. Alebo buď hladný. Prečo by som mal chovať niečo, čo nepredám?

  2. pongo says:

    Este by som privital nejake bezpecnostne informacie. Pstros dokaze jednym kopnutim zabit leva.
    Takze, ako sa spravat k pstrosom, aby sme to prezili?

    1. peto166 says:

      chytis ho pod krk, stiahneš dole, das mu na gebulu platene vrece a je neskodny jak baranok 🙂

  3. futurolog says:

    Na strazne uceli a exotiku na zahrade je to super, dospeli emu nieje narocnejsi na chov ako bezna sliepka, i ked ten vybeh tam musi byt, maso je super, ale nieje nad vykrmenu mastnu chrumkavu kacicu, alebo hus:) za par rokov budu ludia jest chrobaky, tie su uplne bez cholesterolu a v biokvalite, pri chove neprodukuju tie sklenikove plyni atd.. hotovy sen sucasnych zachrancov sveta, ktory chcu zdanit este aj kravske prdy… ale emisie v lodnej, ci leteckej doprave im nevadia.

  4. Lukáš says:

    Ahoj chcem sa spytat mám parku pstrosov afrických dávam im zelené (lucerku) zmesku,a lišty šalátové ,no zaujímalo by ma čo jedia v zime keď nebude datelina?

  5. Lukáš. says:

    Ahoj chcem sa spytat mám parku pstrosov afrických dávam im zelené (lucerku) zmesku,a lišty šalátové ,no zaujímalo by ma čo jedia v zime keď nebude datelina?

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.