Oprava starej dlažby

Pri rekonštrukciách starých budov ako aj pri renovácii starších bytov si často kladieme otázku: Ako opraviť polámané alebo popraskané dlaždice? Najjednoduchší spôsob znamená zavolať si stavebnú firmu, ktorá nám na starú dlažbu položí novú. Vďaka špeciálnym tmelom (maltám) je to dnes možné. Ale existuje aj iné riešenie – starú dlažbu si vlastnoručne opravíme.

Bez akejkoľvek úpravy sa dá na starú dlažbu položiť nová. Pri tomto spôsobe renovácie vzniká problém v okolí dverí, pretože nová vrstva zdvihne úroveň podlahy a dvere sa bez zrezania alebo aspoň vypodloženia krúžkami na pántoch nebudú dať otvárať. Možnosť takéhoto riešenia závisí od veľkosti vôle medzi hornou hranou dverného krídla a zárubňou.

Ak patríme medzi domácich majstrov, môžeme si dlažbu opraviť sami. Vopred si ale musíme rozmyslieť, ako budeme postupovať. Zameriame sa na výsledok, ktorý chceme dosiahnuť. Oprava sa oplatí najmä vtedy, keď sa nám dlažba páči, pretože je stará, prípadne nám pripomína sladké detstvo u babičky či honosné hrady, zámky alebo jednoducho považujeme za zbytočné kupovať 20 m² nového materiálu kvôli dvom – trom dlaždiciam.

Dlažbu najprv pozorne poprezeráme z takej výšky, ako zvyčajne čítavame. Čupneme si alebo kľakneme, vezmeme do ruky fixku a krížikom označíme všetky dlaždice, ktoré sú naštrbené, prasknuté, polámané alebo majú odbitú glazúru.

Ako prvú vyberieme dlaždicu na najmenej viditeľnom mieste, a to prostredníctvom kladiva a sekáča. Zároveň si nájdeme spôsob, ktorý nám bude najviac vyhovovať aj pri vyberaní ostatných poškodených dlaždíc. Ak je škárovacia malta medzi dlaždicami porušená, málo pevná, môžeme výmenu začať v tomto mieste. Maltu spomedzi dlaždíc odstránime špachtľou – stierkou, odlamovacím nožíkom, starým skrutkovačom, obyčajným nožíkom, dlátkom alebo iným nástrojom. Ak sme škáru dostatočne vydlabali, kladivom silno udrieme na dlaždicu a potom  prostredníctvom sekáča a kladiva postupne uvoľňujeme rozbité kúsky. Môžeme použiť aj búracie kladivo s plochým nástavcom.

Pri práci potrebujeme ochranné okuliare a rukavice, pretože úlomky dlažby sú ostré. Ak sa nám dlaždica ľahko vylúpila, musíme ešte odstrániť maltové lôžko, aby sme novú dlaždicu mohli prilepiť do čerstvej vrstvy malty. Neoplatí sa skúšať lepiť nový kus klasickými lepidlami alebo „patexom“, pretože dlažba má na rubovej strane určitú štruktúru.

Vybratú dlaždicu a aj príslušné miesto si dokonale prehliadneme. Odmeriame jej presnú hrúbku, prezrieme črep zo spodnej a glazúru z lícnej strany. Presne odmeriame rozmery – šírku a dĺžku neporušených dlaždíc a premeriame aj hrúbku škár a hrúbku podkladovej malty. Ak nám ostali v zásobe pôvodné dlaždice, nemáme žiaden problém. Poškodené kusy jednoducho vymeníme za nové.

Ak pôvodné dlaždičky nemáme, čo je určite v drvivej väčšine prípadov, musíme kúpiť nové. Na nákup si zoberieme kúsok rozbitej dlaždice. Musíme sa pripraviť na to, že nedostaneme kúpiť presne taký istý druh. Máme dve možnosti: buď kúpime pár kusov dlaždíc, ktoré napodobňujú starú rímsku dlažbu – majú na povrchu jemný reliéf (nejasné kontúry väčšinou abstraktného obrázku), alebo si dáme vodným lúčom vyrezať akýkoľvek motív do dlaždíc najviac podobným našej starej dlažbe. Tak dostane dlažba starodávny a pritom v súčasnosti veľmi moderný vzhľad.

Správny výber materiálu

Pri výbere je na prvom mieste veľkosť dlaždíc. Nové kusy musia byť rovnako veľké alebo o kúsok väčšie ako pôvodné. Prebytočné časti sa dajú odrezať rezačkou a hrany skosiť pilníkom na oceľ alebo rýchlootáčkovou gravírovacou súpravou. Druhé, čo nás zaujíma, je hrúbka. Dlaždica nesmie byť hrubšia, ako je hrúbka dlažby aj s podkladovou maltou, od ktorej odpočítame dva až tri milimetre na novú podkladovú maltu, najmä v prípade, že chceme použiť dlaždice z prírodných kameňov. Hrúbka keramických alebo gresových dlaždíc nie je príliš veľká.

Pri kúpe nových kusov dávame pozor aj na štruktúru povrchu a farebný odtieň, aby so starou dlažbou ladil. Volíme veľmi podobné materiály (najlepšie, ak majú rovnaký odtieň) povrchovo upravené tak, ako by mali patinu.

Zhrnutie: Ak je pôvodná dlažba keramická, zaobstaráme si náhradné kusy z keramiky so špeciálnou úpravou povrchu (s matným vzhľadom, s reliéfom a výstupkami, s farebnými šmuhami, navzájom do seba rozpitými) alebo také, aby nám so starou dlažbou opticky ladili. Dlaždice kúpime väčšie alebo rovnako veľké, ako sú pôvodné. Ak je dlažba z gresu, vyberieme si gres tej istej alebo podobnej farby.

 
Zo starého nové
Ak inklinujeme k moderným dlažbám, momentálne sú v trende rôzne geometrické vzory vsadené do základnej dlaždice. Kúpime si dva alebo viac farebných odtieňov dlaždíc a v špecializovaných firmách si dáme do nich vyrezať vzor vodným lúčom. Nič nám nebráni vytvoriť si vlastný erb, ktorý sa bude s rôznymi obmenami opakovať. Čo sa týka rozmerov dlaždíc, musíme dodržať pôvodný formát.

Viac poškodených dlaždíc vedľa seba môžeme nahradiť súvislou plochou z menších dlaždičiek. Ak sme si dali zhotoviť „dlažbovú intarziu“, tesne pred jej ukladaním nalepíme na rubovú stranu sieťku. Dlažbu aj s motívom otočíme lícom dolu a na rubovú stranu nanesieme vodovzdorné lepidlo, do ktorého zatlačíme vopred odstrihnutú sieťku (používa sa na omietanie). Ak by sme takto menšie kúsky dlažby nespojili, pri kladení by sa nám ich povrch „roztancoval“. Keď lepidlo zaschne, môžeme dlaždicu osadiť.

Pred samotným kladením povrch po vysekanej dlaždici pozametáme a povysávame, prípadne navlhčíme – polejeme vodou. Ak ukladáme dlaždice v interiéri, kde je podlahové kúrenie, alebo ak sa jedná o dlažbu v exteriéri, použijeme flexi maltu, ktorá odoláva objemovej rozťažnosti spôsobenej zmenami teplôt. Musíme pamätať na to, že na druhý deň dlažba ešte nie je pochôdzna. Táto malta tuhne a tvrdne omnoho pomalšie. Ak sa jedná o klasickú dlažbu na betónovom povrchu v interiéri, použijeme obyčajnú maltu na dlažbu vo vreckách, alebo dokonca tradičnú cementovú maltu v pomere 1 diel cementu a 3 až 4 diely piesku (závisí od druhu cementu a zrnitosti piesku) a vody. Potrebujeme dosiahnuť „krémovitú“ konzistenciu (pri hustej malte by sme mali problém zatlačiť dlaždicu na potrebnú výškovú úroveň a pri riedkej by sa nám malta roztekala a dlaždica by sa výškovo utopila). Na roztieranie malty na rube dlaždice používame hrebeň, ktorý zabezpečí jej rovnomernú hrúbku po celej ploche. Pri meraní sme si odmerali aj hrúbku škáry a podľa jej veľkosti si pripravíme dištančné krížiky alebo kolíky. Použitie krížikov nám veľmi zjednoduší vycentrovanie dlaždice.

Možno sa to nezdá, ale okrem správneho výškového osadenia nových kusov je nesmierne dôležité škárovanie a odtieň škárovacej malty. V minulosti sa používal cementový tmel – cement a voda, alebo cementová malta – 1 diel cementu, 1 diel piesku a voda. Tieto materiály nedosahovali takú pevnosť ako škárovacia malta používaná v súčasnosti, preto sa malta v škárach často drobila a vypadávala. Ak máme škárovaciu maltu porušenú na viacerých miestach, je lepšie, ak škáry vyčistíme a celú dlažbu nanovo zaškárujeme. Ak je ale veľmi tvrdá, pevná a hrozilo by, že pri čistení odštiepime z dlaždíc, pokúsime sa daný odtieň škárovacej malty namiešať. Použijeme najbližší možný odtieň škárovačky, do ktorej na zosvetlenie primiešame biely cement, a na získanie tmavšieho odtieňa pigmenty, určené na maľovanie. Bežne ich dostať kúpiť v práškovej forme, ale lepšie sú v tekutej konzistencii (udržia farebný odtieň a ani po rokoch malta nevybledne). Nezabúdajme, že farebný odtieň neporovnávame v mokrom, ale v suchom stave. Tenkú vrstvičku malty nanesieme na papier (schne aj z druhej strany) a až po jej vyschnutí (za niekoľko minút) porovnávame odtiene starej a novej škárovačky. A ešte jedna rada – nie je šedá ako šedá. Aj pri šedej farbe musíme namiešať správny odtieň, lebo nové časti by z dlažby kričali – svietili.

Po zaschnutí lepiacej hmoty môžeme dlaždicu zaškárovať. Dávame si záležať na tom, aby škárovacia hmota bola rovnakej farby ako pri ostatných dlaždiciach.		Prebytočnú škárovačku odstránime navlhčenou špongiou a šedý závoj po zaschnutí suchou bavlnenou handrou.

Technologický postup

Text: Ing. Želmíra Kováčiková
Foto: archív autorky, Rako, archív Jaga