Ako si vyrobiť pevné a lacné interiérové zábradlie

Drevený rošt s podlahou zmenil staré podkrovie na nový obytný priestor. Bez zábradlia však schodisko nebolo dokončené. V tomto projekte sme dbali na stolársku jemnosť a precíznosť, takže výsledok je pevný aj vzhľadný.

Galéria

UROB SI SÁM

náročnosť: ****
čas: 2 dni
náklady: 387 €
ľudia: 2
obdobie: celoročne

KONTROLNÝ ZOZNAM

MATERIÁL 387 €
(skutočná spotreba)
• konštrukčný masív 310 €
smrekové fošne, 50 mm (210 €/m³)
lepené nosníky, rôzne prierezy (600 €/m³)
• plošný materiál 9 €
napr. MFP panel, 2 500/1 250/18 (18,15 €/ks)
• výplne 42 €
skoba s očkom, 40 mm (0,07 €/ks)
lano, 12 mm (0,95 €/m)
• montážny a spojovací materiál 14 €
klince kalibrov G15 a G21 (7,30 €/1 000 ks)
lepidlo Pattex D3 Express (3,80 €/250 ml)
závitová tyč, 10 mm (1,54 €/m)
turboskrutky, 100 mm a 160 mm (0,16 €, resp. 0,28 €/ks)
podlahové skrutky, 5 × 70 mm (0,04 €/ks)
chemická kotva (6,32 €/300 ml)
• povrchová úprava 12 €
napr. Balakryl Uni Satin biely (7 €/700 g)
napr. Balakryl základ (6,80 €/700 g)
napr. tmel Ceresit Akryl CS11 (2,21 €/310 ml)

NÁRADIE A POMÔCKY
• pneumatická klincovačka
• akumulátorový skrutkovač
• pomôcka Kreg Jig
• píla, brúska
• vodováha
• uholník 

PRACOVNÝ POSTUP

1. VÝCHODISKO
Vyčnievajúce trámy, otvorené dutiny a pochybnú geometriu stavby treba prezrieť skôr, ako sa pustíme do práce. Každá drobná nepríjemnosť nás môže zaskočiť. 

2. PRENÁŠANIE
Línie múrov prenesieme uholníkom na spodnú stranu OSB záklopu. Kontúry kopírujeme presne tak, ako nám ich ukážu nerovné steny. 

3. PREKRESLENIE
Rysky prenesieme nastaviteľným uholníkom na lícovú stranu a spojíme do čiar pomocou dlhého pravítka. Z oblín spravíme kompromisné línie.

4. OREZANIE
Záklop orežeme zanorovacou pílou na vodiacej lište. Vyberieme vopred každý klinec alebo skrutku, ktoré stoja v ceste rezu.

5. KONCE
Konce dorežeme priamočiarou pílou, pričom sledujeme vnútornú stranu reznej línie. Stopa po pílke bude užšia ako pri pílovom kotúči. 

6. SKRÁTENIE
Podkladové hranoly skrátime. Snažíme sa pritom dodržiavať kolmosť rezov. Ak vedieme pílu správne, bude tesne
míňať líniu stien. 

7. PODKLADY
Z fošní si narežeme a nakrátime dielce, ktoré budú tvoriť základňu zábradlia. Tie po kotvení roznesú zaťaženie priamo do trámov. 

8. VYMERANIE
Na najnižšom mieste v šikmine vymeriame výšku stĺpikov. Pomôžeme si pri tom kusom materiálu, ktorý použijeme na výrobu držadla. 

9. REZANIE
Stĺpiky narežeme na zameranú dĺžku. Pri hrubom priereze 16 × 16 cm môže byť ručná píla lepšou voľbou ako akékoľvek elektrické náradie.

10. BRÚSENIE
Spodné podkladové fošne i hranoly stĺpikov prebrúsime. Teraz budú plochy dostupnejšie ako neskôr po ukončenej montáži a osádzaní. 

11. FRÉZOVANIE
Na fošniach vytvoríme dekoratívne frézovanie. Žliabok alebo skosenie zjemnia hrubé kontúry, pohľadovo sa stanú menej masívnymi.

12. FAZETY
Na stĺpikoch vytvoríme brúskou fazety. Vďaka nim nebudeme musieť spoje na dosiahnutie plynulého prechodu tmeliť ani škárovať. 

13. PREDVŔTANIE
Na fošniach si predvŕtame otvory na spájanie so stĺpikmi. Zostavíme ich priamo na mieste. Volíme vrták s priemerom 6 mm. 

14. SKRUTKOVANIE
Fošne pripevníme k stĺpikom pomocou tubroskrutiek s dĺžkou 16 cm. Na dosiahnutie potrebnej sily budeme potrebovať rázový skrutkovač. 

15. PRIMERANIE
Hotovú zostavu si postupne po kuse primeriame k miestu budúcej montáže. V prípade potreby dotočíme podporné hranoly krovu do kolmíc.

16. LÍCOVANIE
Spodné fošne lícujeme nastaviteľným uholníkom s líniou záklopu. Odstup nám určí stĺp, hrany sme si vytýčili podľa stien.

17. UKOTVENIE
Fošne kotvíme turboskrutkami do trámov, na ktorých stojí záklop. Body na vŕtanie a skrutkovanie si vymedzíme uholníkom. 

18. ZOSTAVENIE
Pri stĺpikoch preveríme ich kolmosť pomocou vodováhy, držadlá si priložením nasucho zlícujeme s pripravovanou konštrukciou zábradlia. 

19. UPEVNENIE
Pri kotvení držadla do stĺpikov dáme pozor na to, aby nám všetky hrany správne lícovali. Už teraz vieme posúdiť, aká bude tuhosť zostavy.

20. ZAHLBOVANIE
Aby sme tubroskrutkami cez hranol krovu dosiahli až k držadlu, musíme si vytvoriť zahĺbenia, do ktorých skrutkový spoj zanoríme. 

21. SKRUTKOVANIE
Tentoraz sa nám asi nepodarí otvory predvŕtať, preto si pomôžeme zvierkami, podoprením a protitlakom, aby sa držadlo neposunulo. 

22. PREKÁŽKA
Ak pri stenách narazíme na prekážku, zakreslíme si ju pomocou rysiek priamo na stĺpik. V tomto prípade sa tesne dotýkame okraja zásuvky. 

23. ZAHĹBENIE
Frézou alebo dlátom vytvoríme v stĺpiku priestor, ktorý nám zaistí tesné napojenie na stenu. Úpravu začistíme a zabrúsime. 

24. ROZSTUPY
Stredové stĺpiky si pri bočných zábradliach zameriame tak, aby nám osovo sedeli v zákryte. Pri bočnom pohľade by sa nepresnosti prezradili. 

25. KOLMICE
Všetky stĺpiky po pripevnení k fošni zarovnávame. Ak sa vychyľujú, tenká podložka v škáre sa postará o korekciu. 

26. ZAMERANIA
Podobne ako pri čele, aj pri bočniciach si zameriame držadlá natesno. Vodováha nám prenesie nielen dĺžku, ale aj prípadný uhol odklonu.

27. SKÚŠKA
Hotovú zostavu si nasucho osadíme, aby sme preverili presnosť svojich meraní a skracovaní. Všetko nám musí sadnúť; ak nie, chyby opravíme.

28. OTVOR
Najskôr si v stene forstnerovým vrtákom vyhĺbime otvor na drevenú hrčovú zátku s priemerom 35 mm. 

29. VŔTANIE
Špirálovým vrtákom urobíme otvor naprieč hranolom až po stenu. Postupujeme citlivo, aby sme nezatupili jeho špičku.

30. MURIVO
Pokračujeme hĺbením do muriva, a to pomocou vídiového vrtáka. V našom prípade je to porfix. Vieme, že elektroinštalácia je v inej výške. 

31. ZAMERANIE
Do vyčisteného otvoru zasunieme kotviacu závitovú tyč a poznačíme si jej dĺžku tak, aby koniec zostal schovaný pod zátkou.

32. SKRACOVANIE
Kotviacu tyč skrátime uhlovou brúskou a prihladíme hrany, aby sme získali plynulý nábeh na nasadenie matice na závit. 

33. KOTVA
Do vyčisteného otvoru zasunieme kotviacu závitovú tyč a poznačíme si jej dĺžku tak, aby koniec zostal schovaný pod zátkou. 

34. UTIAHNUTIE
Kotviacu tyč skrátime uhlovou brúskou a prihladíme hrany, aby sme získali plynulý nábeh na nasadenie matice na závit. 

35. LÍCOVANIE
Cez otvor vtlačíme do steny chemickú kotvu. Tá sa pevne spojí s tyčou i v takom krehkom materiáli, akým je ľahký plynobetón. 

36. KÚTY
Po zasunutí tyče a vytvrdnutí lepiacej zmesi nasadíme na tyče matice a utiahneme ich tzv. račňou alebo nástrčkovým rúrkovým kľúčom. 

37. SKRUTKOVANIE
Držadlá nasadíme na stĺpiky a pomocou zvierok a podložiek ich zalícujeme so všetkými susediacimi rovinami. Vyrovnáme tak prirodzené prehnutie.

38. ZÁTKA
Do rohov pod šikminou by sme sa nedostali s turboskrutkami (ani z vrchnej strany). Zameriame si teda uhol z podhľadu a predvŕtame vodiaci otvor. 

39. PRUHY
Tubroskrutku uťahujeme po tom, ako sme držadlo k stĺpiku pripevnili zvierkou. Pod šikminu strechy vkladáme dočasný klinok.

40. KREG JIG
Kotviace tyče s maticou v stĺpikoch uzavrieme zátkou. Tá nám do budúcna v prípade potreby pri rekonštrukcii zaistí rozoberateľnosť zostavy.

41. LEPIDLO
Z plošného materiálu si narežeme pruhy, ktorými budeme uzatvárať dutinu podlahy. V našom prípade je to lisovaný MFP panel. 

42. SPÁJANIE
Keďže tabule sú prikrátke, pruhy budeme musieť pevne predĺžiť. Pomôckou Kreg Jig si teda vyvŕtame otvory na skryté skrutkovanie.

43. ZAKRESLENIE
Na styčnú plochu nanesieme vrstvu lepidla. Spoj síce nezosilní, no vyplní škáru, v ktorej by sa tmel pri opravách neudržal. 

44. VYPÍLENIE
Pri skrutkovaní dielcov si pomôžeme zvierkami, ktorými spoj pritlačíme k rovine. To zabráni odstupovaniu a vertikálnemu posunu. 

45. PRENÁŠANIE
Výklenky a prekážky si prekreslíme priamo na plošný materiál. Potrebujeme sa dostať k stenám, hoci do budúcna plánujeme ozdobné lištovanie. 

46. KLINCOVANIE
Vyznačené prekážky vypílime. Vďaka listu s tzv. clean-cut zubom sa lisovaný materiál nebude na lícnej strane pri vypnutom predkmite strapkať. 

47. SKRUTKOVANIE
Polohu všetkých hranolov si ryskami prenesieme na záklop. Vzniknú nám tak značky, pomocou ktorých získame pri kotvení istotu. 

48. UHLY
Pri klincovaní lícoviek jednotíme dosadanie na rovinu záklopu pomocou odrezka. Tým odstránime potrebu neskoršieho zabrusovania. 

49. PODLOŽKY
Keďže samotné klinčeky by sa po čase uvoľňovali, všetky spoje ešte posilníme skrutkami, ktorými kotvíme čielka do vyznačených trámov. 

50. KOTVENIE
Tam, kde sa stena vychyľuje z kolmice, budeme musieť domeriavať styčné uhly. Pomôže nám pri tom pokosník, ktorým presne vytýčime rezy.

51. UPEVNENIE
Ak nám na čielku chýbajú kotviace body, vytvoríme si podložky, ktoré upevníme priamo o nosný hranol. Vznikne nám tak montážne predĺženie.

52. RÍMSA
V miestach, kde sa v podklade nachádza murivo, si budeme musieť navŕtať kotviace otvory. Vŕtame cez otvor v plošnom materiáli. 

53. LEPENIE
Zatĺkacie kotvy vytvoria v stene dostatočne silný prítlak. Plastový „límec“ sa dokáže do lisovaných triesok pevne oprieť. 

54. POISTENIE
Z dosky a hranolčeka si začneme vyrábať rímsu na prekrytie rozdielov v hrúbke obvodového muriva. Na hranolček nanesieme lepidlové lôžko. 

55. VYHLADENIE
Spoj pritlačíme štipcovými zvierkami a zladíme ho tak, aby nám čelné plochy dokonale lícovali. O chvíľu sa začnú tvoriť v lepidle väzby. 

56. SKRACOVANIE
Spoj ešte zosilníme ihličkami. Vďaka tomu budeme môcť pokračovať v práci aj bez čakania na vytvrdnutie lepidla. 

57. PRISPÔSOBENIE
Vytlačené lepidlo zmyjeme, brúskou vyhladíme plochy a vytvoríme malé jemné zaoblenia, ktoré zabránia štiepeniu hrán.

58. NAVLHČENIE
Vymeriame si odsadenie na stene a rímsu skrátime na potrebnú dĺžku. Ak nám konce nesedia v kolmiciach, vychýlený uhol prenesieme pokosníkom.

59. PENA
Montážnou penou vytvoríme lôžko na osadenie. Nanášame ju v krátkych vlnovkách, aby nám po pritlačení pokryla celú plochu.

60. OSADENIE
Rímsu osadíme, vyrovnáme a zaťažíme, až kým montážna pena nevytvrdne a nevytvorí pevné a spoľahlivé spojenie. 

61. TMELENIE
Všetky montážne otvory vyplníme brúsiteľným akrylátovým tmelom. Zaslepí nám priestor, kde sa ukrývajú skrutky.

62. ŠKÁRY
Škáry vyplníme pružným akrylátovým tmelom a zahladíme mokrým prstom. Takto nám vznikne premostenie, ktoré ustojí rozťažnosť materiálov.

63. PRIMER
Všetky konštrukcie natrieme základnou farbou. Tá nám vyplní póry v dreve a pripraví spojovací mostík na finálnu povrchovú úpravu. 

64. NÁTER
Kryciu farbu nanášame až po dôkladnom vyzretí podkladu. Ak sa miestami objavili drobné chybičky, zabrúsime ich a vyhladíme. 

65. ROZMERANIE
V dielcoch si rozmeriame otvory so symetrickými rozstupmi. Vychádzame pritom z geometrického zámeru jednotlivých výplní. 

66. MONTÁŽ
Do predvŕtaných otvorov na ryskách naskrutkujeme montážne očká. Ak použijeme uťahovací nadstavec, ušetríme tým nemálo času. 

67. VÝPLET
Šnúrami alebo lanom vytvoríme výplet. Napíname jeho jednotlivé segmenty, konce ukončíme zviazaním alebo sponami. 

HOTOVO

KOTVENIE ZÁBRADLIA

PRE VAŠU BEZPEČNOSŤ
Omnoho rozhodujúcejšie ako vzhľad zábradlia je jeho pevnosť. Musí ustáť nielen oporu pri chôdzi, ale aj zadržať ľudské telo pri nečakanom páde alebo inej nehode. Preto by ste mali klásť veľký dôraz na jeho kotvenie. Každý stĺpik je ako predĺžená páka, ktorá pri záťaži znásobuje silu pôsobiacu na kotvy.

ZÁVITY A CHÉMIA
Tam, kde sa zábradlie stretáva s murivom, sme použili závitové tyče a chemické kotvy. Je to rýchly a spoľahlivý spôsob kotvenia, ktorý nevyžaduje ani zložité vymeriavanie, ani skúsenosti pri osádzaní. Vo chvíli, keď cez otvor v dreve zahĺbite otvor do muriva, ste na ceste k dokonalému výsledku. Vysajete prach, natlačíte do otvoru lepiacu maltu z kartuše a zasuniete vopred skrátenú tyč. Samostatný prístup si žiada len dierované murivo, pri ktorom treba do otvoru zasunúť plastovú mriežku, vďaka ktorej sa malta dostane do celej hĺbky otvoru. Rôzne kotvy tuhnú rôznou rýchlosťou, kartuše sú s novou špičkou opakovane použiteľné.

„TURBO“ SKRUTKY
Tam, kde sa drevo spája s drevom, sa osvedčili tzv. turboskrutky. Remeselníci nimi osádzajú nové okná do murovaných ostení, tesári ich používajú na spájanie trámových konštrukcií. Ich prednosťou je, že sú pevné a netrhajú sa ani pri intenzívnej záťaži. Ak si predvŕtate otvor, zabránite štiepeniu dreva, pri uťahovaní sa hlavička dostane na úroveň okolitého povrchu. Všetky sú v predaji s drážkou Torx, takže by ste si nemali zabudnúť kúpiť vhodný bit na uťahovanie.

VO DVOCH LÍNIÁCH
Pri pozdĺžnom kotvení by ste mali myslieť na to, že skrutky nemajú stáť v rade za sebou na jednej osi. Kotvenie bude omnoho pevnejšie, ak ich rozložíte do dvoch línií v cik-cak geometrii. Ak bude na ne pôsobiť bočný tlak, pripojený dielec sa nebude kývať. To si môžete pri tomto zábradlí vyskúšať na spodnej fošni, ktorá je priskrutkovaná k podkladovým hranolom.

SPÁJANIE DOSIEK

PLOŠNÝ MATERIÁL
Kotvenie plošného materiálu pri uzatváraní dutiny pod samonosnou podlahou si žiada obozretnosť a dobré plánovanie. Vrstvené OSB a MFP panely sa pri čelnom prenikaní skrutiek trieštia a ani klince v nich nedržia najlepšie. Časom sa uvoľňujú a spoje sa rozchádzajú.

SPOJE V ROHOCH
Pomôcka Kreg Jig vytvára vodiace otvory, pri ktorých skrutky prenikajú do materiálu pod uhlom. To je výhodné pri spojoch na zraz alebo v rohoch. Ak použijete skrutky s hrubým závitom a veľkou hlavou (coarse, washer head), spoj bude pevný a panel sa nebude trieštiť. Je výhodné spoj zosilniť disperzným lepidlom, pretože aj rezané hrany na impregnovaných paneloch vsakujú vodu.

KLINCOVANÉ SPOJE
Pneumatická klincovačka poslúži iba na vytvorenie dočasného spoja, ktorý zlepší manévrovateľnosť pri osádzaní. Tradičné hobby klince kalibru G18 sú príliš útle a slabé, pri montáži treba siahnuť po mocnejšom kalibri, akým je G15 používaný pri dokončovacích prácach v interiéri. Ak sú spoje lepené, v niektorých prípadoch je klincovanie dostatočné. Nie však tam, kde sa panely prehýbajú – klince sa totiž uvoľnia.

SKRUTKOVANIE
Funguje iba vtedy, ak je v podklade masív alebo ak vrstvy plošných materiálov smerujú rovnobežne. Na vytvorenie pevnejšieho spoja sa nám osvedčilo predvŕtavať otvor vo vrchnej doske so zahĺbením a používať skrutky s polzávitom, ktoré majú driek pod hlavou hladký a holý. Driek zaistí, že spoj bude správne dotiahnutý, predvŕtanie zabráni tomu, aby triesky prekážali v doťahovaní.

DOPLNENIE MASÍVOM
Praktické je vytvoriť z masívu montážne body všade tam, kde bude záťaž intenzívnejšia. Bez ohľadu na to, či budú mať podobu spojovacieho hranolčeka, rohu alebo podkladovej dosky. Po finálnej povrchovej úprave by vás mrzelo každé zanedbanie, vinou ktorého sa zostava rozoberá.

VŔTANIE DO DREVA
Pri veľkých zahĺbeniach, vybratiach a vodiacich otvoroch na kotvenie budete musieť siahnuť aj po iných vrtákoch, aké zvyčajne nájdete v súpravách pre domácich majstrov. Tie sú obmedzené nielen dĺžkami, ale aj priemermi.

PLOCHÉ VRTÁKY
Sú najdostupnejšie. Na dlhej stopke je list s dvomi ostrými čepieľkami a stredovým hrotom. Takýto vrták funguje ako čelná fréza, ktorá síce nehĺbi otvor veľmi čisto, ale zato výkonne. Tieto jednoduché tesárske vrtáky sú dostupné v širokých škálach priemerov, musíte však na ne tlačiť vŕtačkou.

HADOVITÉ VRTÁKY
Majú zavŕtavaciu závitovku, ktorá ich reznú čepeľ vťahuje do masívu. Mávajú veľké dĺžky a priemery, vyžadujú si však výkonnejšiu vŕtačku ako ploché vrtáky. Väčšina takýchto vrtákov má jednu či dve rezné plochy, nájdu sa však i také, ktoré sú vybavené trojicou čepieľok.

FORSTNEROVE VRTÁKY
Vyznačujú sa najčistejším rezom. Využijete ich hlavne tam, kde treba vytvorený otvor zazátkovať. Pri štandardných priemeroch 28, 30 a 35 mm nájdete aj vhodné hrčové zátky, ktoré po malej úprave pasujú do zahĺbeného otvoru.

ČÍM NATIERAŤ?

AKRYLÁTOVÉ FARBY
Pri natieraní nezapáchajú, zasychajú v priebehu desiatky minút a plnú zrelosť dosahujú už po štyroch hodinách. To sú tri hlavné dôvody, prečo sú akrylátové farby najlepšou voľbou pri všetkých renovačných prácach. Hoci sa pri práci riedia vodou a rovnakým spôsobom sa umýva aj maliarske náradie, po zaschnutí sú vodoodolné a môžete ich čistiť bežnými domácimi prostriedkami.

MATNÉ NÁTERY
Hodia sa iba na dekoratívne plochy, ktoré sú mimo dosahu znečistenia. Hoci ukryjú každú chybičku v príprave podkladu a vyzerajú veľmi pôsobivo, veľmi zle sa udržiavajú a čistia. Majú póry, v ktorých uviaznu nečistoty.

LESKLÉ NÁTERY
Dlhodobo si zachovávajú svoju brilantnú čistotu a lesk, podklad však musí byť dôkladne pretmelený, vybrúsený a vyhladený. Každá malá chyba sa na súvislej lesklej ploche znásobí. Prezradí ju odlišný odlesk.

SATÉNOVÉ FARBY
Novinkou sú farby v saténovom vyhotovení, ktoré majú pri údržbe a čistení vlastnosti lesklých náterov, ale súčasne dokážu maskovať drobné nedostatky v príprave podkladu ako matné farby. Niektorí výrobcovia ich označujú písomným dodatkom „polomat“, ktorý poznáme z lakov. Nie každá firma má však tieto novšie farby v ponuke.

BEŽNÉ NÁRADIE
Na nanášanie sa hodia štetce s tenkým syntetickým vláknom alebo valčeky.

dobré rady

LEPENÉ NOSNÍKY
Na prvý pohľad vyzerajú ako masívne drevo, v skutočnosti však ide o materiál vyrobený v továrni lepením. Podobne ako v plošnej škárovke, i v lepených nosníkoch sa bok po boku objavujú kusy masívu, ktoré boli zostavené na výrobnej linke. Prednosťou je, že do lepených hranolov sa dostane iba drevo bez chýb a voľných hrčí. Veľké prierezy je možné vyrobiť z omnoho útlejších kúskov. Najčastejšie sa s nimi stretnete v pohľadových častiach podkroví. Toto zábradlie sme vystavali práve z takéhoto zvyškového materiálu.

MODERNÁ VÝROBA
Na výrobnej linke sa najprv štvorstranne hobľuje sušené rezivo, ktoré prechádza cez optimalizačnú skracovaciu pílu. Tá ho z každej strany nasníma kamerami, prečíta smery vlákien lasermi a pripraví rozpis častí, na ktoré sa rozpíli. Najlepšie drevo putuje do nosníkov, z krátkych častí sa vyrábajú latovkové stredy, chybné výrezy putujú do drviča a lisujú sa z nich pelety na kúrenie.

NEKONEČNÁ LAMELA
Automat frézuje ozuby na prebratom rezive a lepením ho spája do podoby nekonečnej lamely. Tú ďalší stroj nareže na dĺžky podľa objednávky a ľudia ich zlepia v lise do jedného celku. Keď polyuretánové lepidlo v ultrazvukovej komore s vlhčením vyzrie, nosník prejde štvorstrannou hobľovačkou a po zrazení hrán a oprave chýb je pripravený na expedíciu.

UVIDÍTE ICH HOCIKDE
Ak ste si niekedy skúmavo prezerali veľkú športovú halu, železničnú budovu alebo budovu knižnice, ktoré drží pohromade veľký drevený rám, budú to nosníky vyrobené práve takouto technológiou. Vyrábajú sa napríklad v Oravskom Podzámku, v továrni bývalej Drevoindustrie.

TMELENIE
Bez ohľadu na to, aká veľká je nerovnosť, ktorú treba vyrovnať, tmel je univerzálnym riešením v každej situácii. Doplní chýbajúci materiál a pripraví povrch na povrchovú úpravu. Všetky predchádzajúce úpravy sa tak pod náterom stratia z dohľadu.

OBYČAJNÁ SADRA
Poslúži všade tam, kde treba vyplniť priehlbinu, ryhu alebo prasklinu. Rýchlo tvrdne, dá sa dobre brúsiť. Ak sa však materiál začne hýbať, objavujú sa vlasové trhliny, ktoré sa rýchlo prenesú až na povrch krycieho náteru. Chýba jej pružnosť, čo by ustála drobné pohyby masívu, preto nepatrí do spojov ani do namáhaných častí.

AKRYLÁTOVÝ TMEL
Je vylepšenou verziou sadry. Jemný biely íl je zmiešaný s akrylátovou živicou, ktorá sa dokáže výborne spojiť s drevom. Takýto tmel hravo nahradí i chýbajúci či obitý roh dreva. Aj tento tmel však v spojoch materiálov praská a po čase sa unaví. Navyše, v hrubších vrstvách veľmi pomaly tvrdne.

DVOJZLOŽKOVÉ POLYURETÁNOVÉ TMELY
Sú riešením v každej situácii. Vytlačíte z dvojice túb odmeranú dávku tmelu, zmiešate ho a nanášate, kamkoľvek je potrebné. Nahradí vypadnutú hrču, ukryje chybne vŕtané otvory, doplní odhnitý roh a vyplní každú škáru, ktorá spája skrutkované a klincované dielce. Tmel tuhne približne štyri hodiny, počas ktorých zvýši svoj objem. Možno ho brúsiť, hobľovať a frézovať, získa podobu pevného pórovitého plastu. Prednosťou je, že takýto tmel je stále trošku elastický, na spojoch nepraská.

AKRYLOVÝ TMEL V KARTUŠI
Premostí spoje, kde sa stretávajú dva odlišné materiály, ktoré sa zmenou teploty a vlhkosti rozťahujú a zmršťujú. Vďaka svojej pružnosti a prieťažnosti ustojí každú zmenu bez trhania či praskania. Je pretierateľný, no na nátere bude na jemných prasklinkách vidieť každý pohyb. Tento typ tmelu je najpoužívanejší pri montážnych prácach, kde treba ukryť nedokonalosti pri styku dielcov. V ponuke je aj tmel obohatený o piesok, vďaka čomu imituje štruktúru omietky.

MOŽNOSTI PRI VÝBERE
Otvorenému priestoru svedčia výplne, ktoré nebránia vo výhľade do interiéru. Často používaným materiálom je tvrdené, fóliované sklo.

ZO SPLIETANÉHO LANA
Omnoho lacnejšie vás však vyjde výplet zo splietaného lana. O tom, akú mieru bezpečnosti dosiahnete pri jeho použití, rozhoduje hlavne hustota výpletu a spôsob ukotvenia.

SKICA NA PAPIERI
Pomôže odhadnúť nielen to, koľko lana budete potrebovať, ale aj aký bude výsledný vzhľad. Ak si zábradlie nakreslíte na papier v mierke a rozmeriate kotviace body, budete mať jasnú predstavu o situácii. Výpočet spotreby lana je rovnako rýchly ako odpočítanie očiek, ktoré budete potrebovať.

VYSKÚŠANIE
Osvedčilo sa nám vyskúšať si výplet nanečisto na jednom z dielcov. Vtedy postačí do očiek navliekať obyčajný povrázok. Rýchlo odhalíte chyby svojho návrhu a nacvičíte si techniku navliekania, ktorá bude s lanom o čosi náročnejšia. Praktickou pomôckou je uťahovací nadstavec v tvare písmena Y. Nájde sa v nejednej súprave bitov, no máloktorý domáci majster tuší, na čo by mohol slúžiť.

AKO DOSIAHNUŤ NÁMORNÍCKY VZHĽAD?
Prezrite si ponuku internetových obchodov s jachtárskym tovarom. Nájdete tam rôzne tvarované kotvy na uväzovanie lán, ktoré dodajú výpletu osobitý charakter. Musíte však rátať s tým, že náklady na budovanie zábradlia sa zvýšia približne o tretinu.

PRÁCA VO DVOJICI
Pri práci s lanom je výhodné pracovať vo dvojici, aby boli všetky segmenty rovnako napnuté. Kým jeden človek poťahuje zvyšné lano, druhý napráva jednotlivé segmenty. Tento postup možno opakovať znova a znova, kým nebudete s výsledkom úplne spokojní.

PROTI ROZPLETANIU
Strihané konce stáčaného lana je dobré vždy ovíjať tenkou pevnou niťou – zabránite tak jeho rozpletaniu. Spoje možno ukryť pod rukoväť zábradlia.

Text, foto a realizácia: Milan Gigel, redaktor denníka SME
Zdroj: časopis Urob si sám 3/2016, JAGA GROUP, s.r.o.