Ako postaviť kozub do hotového altánku?

Možno ste aj vy postavení pred túto otázku. Veľmi elegantne sa s ňou vyrovnal náš čitateľ z Moravy.

Galéria

UROB SI SÁM

NÁROČNOSŤ: ****

ČAS: 5 mesiacov

PRACOVNÝ ČAS: 230 hodín

NÁKLADY: do 5 300 €

ĽUDIA: 2

OBDOBIE: IV – X

KONTROLNÝ ZOZNAM

MATERIÁL 5 300 €

• betón 195 €
3,5 m³ na základové pásy a platňu s hrúbkou 170 mm vrátane 1 ks výstužnej siete (150 × 150 × 8 mm)

• asfaltovaný pás 18 €
na hydroizoláciu proti zemnej vlhkosti (20 €/10 m²)

• šamotové tehly 4 510 €
2 000 ks „normáliek“(C 25 250 × 120 × 65 mm, 1,89 €/ks – akciová cena), 50 ks klenbových (K/16 250 × 125 × 73/57 mm, 3,94 €/ks), 500 ks „tatraniek“ na obloženie (GR 60/2 220 × 55 × 60, 0,77 €/ks), 50 ks v tvare J (GR 220 × 110 × 40 mm, 0,76 €/ks – akciová cena)

• šamotová malta 150 €
univerzálna malta sivohnedá (od 25 €/25 kg); možno si ju pripraviť aj zo šamotovej múčky (7,50 €/25 kg) s pridaním 10 až 30 % cementu (3 €/25 kg) alebo 5 – 15 % vodného skla (vodný roztok kremičitanu sodného alebo draselného 1,60 €/l)

• škárovacia malta 30 €
z piesku a cementu na tepelne málo namáhané časti

• keramický obklad 45 €
3 m² (15 €/m² vrátane lepidla a škárovania)

• dvierka pece a udiarne od 300 €
zo sériovej výroby; pri individuálnom spracovaní môže byť cena aj 10-násobná

• liatinová platňa 27 €
60 × 30 cm

• rošty 70 €
do ohniska kozuba, spaľovací rošt piecky, grilovací rošt

• podlaha v okolí kozuba 65 €
4 m², prírodný betón, výška 70 mm (15 €/m²) vrátane podkladového štrku

Použité NÁRADIE

• uhlová brúska
lepšia by bola stolová píla s diamantovým kotúčom na rezanie šamotu, dlažby, obkladu

• murárske náradie
lyžica, kelňa, vedro, vodováha, meter, olovnica, murárska šnúra, klince, štetec

• pištoľ na kartuše
a stará kartuša na tmel na vyškárovanie medzier

• miešačka
alebo miešadlo s vhodnou nádobou na betón a maltu

• fúrik, lopata, čakan
na všetky zemné práce

• odlamovací nožík, ceruzka
na vytváranie polystyrénových podpier – ramenátov

• ochranné okuliare

Toto dielo vytvorili pracovité ruky dvoch zručných domácich majstrov, otca a syna. Môže byť inšpiráciou aj pre vás.

POSTUP PRÁCE

Ako si postaviť záhradný kozub priamo v altánku?

Začíname prvým radom. Do škár vkladáme plastové krížiky v tvare písmena T s rozmermi 1 × 1 cm, čím vznikne škára, ktorú chceme dosiahnuť. foto Karel Kroček

Pri druhom rade tehál sa vnútorný priestor vyplnil šamotovými zvyškami. Možno vidieť malé tenké tehly (tzv. tatranky). 

Po každom dokončení murovania dôkladne zakryjeme stavbu proti dažďu, aby sa do škár nedostala voda a nevyplavila nestvrdnutú maltu. 

Murujeme iba do výšky klenby, pretože klenbu budeme murovať podľa šablóny. Šablónu si zhotovíme z polystyrénu širokého 10 cm. 

Viac šablón uložíme tesne k sebe. Tu používame na murovanie klenbové tehly, ktoré majú z výroby špeciálne upravené rozmery. 

Predné škáry nevypĺňame hneď maltou, aby sme nezašpinili prednú pohľadovú časť, vyplníme iba tie, ktoré nemožno vidieť. 

Po stvrdnutí malty (2 – 3 dni) možno vytiahnuť z klenieb polystyrénové šablóny. Dokončená je pravá časť a pred dokončením je stredová časť. 

Dymovod z piecky do udiarne má priemer 20 cm. Nad stredovými klenbami sú betónové preklady. Zvyšok priestoru je zaliaty betónom až po vrch.

Na vybetónovanej ploche vpredu práve murujeme portál a bočné steny kozuba. Vzadu sa formuje udiareň a vpredu kozubové ohnisko. 

Spodná časť portálu nad malou klenbou sa vymurovala pomocou tehál v tvare „J“, ktoré zaobľujú vstup do „papule“ kozuba. foto Karel Kroček

Obmurovanie polystyrénovej šablóny. Styčný múr medzi udiarňou a kozubom sa vymuroval do požadovanej výšky. 

Kozubové ohnisko je obmurované šamotovými „tatrankami“, pričom sa vynechali škáry na zasunutie oceľového roštu. 

Pohľad od udiarne Murovanie bočných stien udiarne, za ktorou je pripravená vrchná klenba (tzv. strešná klenba kozuba). 

Domurované steny Prah udiarne je z „tatraniek“. Podlahu treba obložiť ľahko udržiavateľnými dlaždicami, lebo pri údení odkvapkáva masť.

Päta komína stojí na betónových prekladoch nad udiarňou. V stene komína je vynechaný otvor na pripojenie dymovodu z kozuba.

Strieška komína je tiež klenbová, aby zapadla do jednotného štýlu stavby. Strecha sa musela rozobrať a opäť zložiť. 

Po stavbe komína zhotovíme ramenát (šablónu) stredovej časti podľa šablóny, ktorý je z platní uložených za sebou opäť pod celou klenbou. 

Hotová strešná klenba aj s vymurovaným čelom zo strany udiarne vyzerá takto. Dvierka sme dali vyrobiť na zákazku kováčovi. 

Prerušilo sa dokončovanie kozuba, aby sme položili zámkovú dlažbu v celom altánku. Obdĺžniková, prírodný betón, hrúbka 7 cm. 

Rovná dlažba v okolí kozuba je dôležitá pri stolovaní aj z hľadiska bezpečnosti. Jej vyrovnania sa zhostila moja mamička. 

Po domurovaní piecky s jednoduchým ohniskom a popolníkom sme v kozube aj v piecke zakúrili. Všetko fungovalo a mohli sme škárovať.

Dvierka so štítom sme dali vykuť v kováčskej dielni, ale pozor na cenu! Vďaka liatinovej platni možno v altánku aj variť. foto Karel Kroček

Výmurovka nad pieckou Ďalšia je na pravej strane kozuba, aby nič nepadalo za kozub pri príprave jedál a pochúťok. 

Doškárovali sme kozub So starou kartušou od tmelu to ide najlepšie. Nadstavec treba upraviť tak, aby sa zmestil do škáry. 

Nad odkladacími priestormi vznikli praktické pracovné plochy, ktoré sa pri záverečných prácach obložili keramickým obkladom. 

Ľahko čistiteľnú podlahu z dlaždíc okolo udiarne možno dobre využiť na uloženie nádob a náčinia potrebných pri údení. 

Pohľad na šamotový kozub spoza plota od susedov. Aj z tejto strany pôsobí udiareň s podmurovkou usporiadane a solídne. 

Uložili sme záhradný nábytok na novú dlažbu a kozub sme dobre vyskúšali. Mohli sme zakúriť a pochutiť si na grilovanom menu. 

Altánok po pristavení kozuba Kozub tvorí aj pohľadovú clonu smerom od plota a umožňuje príjemné letné stolovanie. 

Pohľad po svahu Nevýhodu svahu možno využiť. Prístup k udiarni je separovaný od odpočinkovej časti. Chýba chodníček k dvierkam. 

Udiareň funguje výborne. Je dosť priestranná, aby sa v nej vyúdili aj väčšie kusy mäsa. 

Výborné domáce klobásky sme si urobili hneď prvú zimu, ešte pred dokončením kozuba. Mojím najlepším pomocníkom bol môj ocko. foto Karel Kroček

HOTOVO

Ako som STAVAL

Kozub v altánku

Chcel som vám všetkým napísať a tým aj poradiť, ako som staval záhradný kozub s udiarňou. Nebolo to ľahké, ale myslím, že výsledok stojí za to, môžete posúdiť sami. Dosť dlho som sa túlal po internete a hľadal rôzne rady, ale ako ste sa iste aj vy sami presvedčili, tak je dosť málo toho, čo skutočne pomôže pri stavbe. Zrejme si postup stavby firmy dosť strážia a radšej samy zinkasujú nemalé peniaze za zhotovenie nákresu aj samotnej stavby. To je aj dôvod, prečo som sa rozhodol poradiť tým, ktorí si trúfajú ako ja postaviť kozub sami.

Začiatok projektu

Prvá vec, ktorú som si musel premyslieť, bol tvar základu, resp. základovej dosky pod stavbu kozuba. Urobil som si náčrt na papier (samozrejme, v zmenšenej mierke) a pridal som rozmery. Kvôli nákupu materiálu je veľmi dobré poznať vzhľad kozuba už pred jeho postavením, teda vznikla potreba podrobného plánu projektu. Svoju predstavu som stále mal v mysli, ale nedokázal som ju preniesť na papier. Sprvoti som si myslel, že požiadam o pomoc projektanta, ale stále som nevedel, ako mu kozub opíšem. Potom sa však stal zázrak. Môj štrnásťročný synovec mi ukázal program na kreslenie v počítači a s jeho pomocou sme za tri hodiny kozub nakreslili presne taký, aký som ho chcel mať. Ani by ste neverili, aký kameň mi spadol zo srdca, že svoj vysnívaný kozub mám na papieri. Kresby kozuba, ktoré vidíte v časopise, vznikli na základe mojich nákresov. Kozub má ľavú, pravú a stredovú časť. V pravej časti sú odkladacie priestory (klenby) na drevo a náradie a nad nimi je podlhovastá pracovná plocha. V stredovej časti je kozub s grilom. S jeho zadnou stenou susedí udiareň, ku ktorej sa pristupuje z vonkajšej strany altánku. Vľavo je dôležitá najmä piecka na vykurovanie udiarne, ale aj na varenie či výrobu lokší. Piecka, kozub a udiareň používajú jeden spoločný komín vyústený nad altánkom.

Pri klenbe nezabudnite!

Pri každej klenbe je potrebné vybudovať oporu v podobe múru, aby mohla prenášať zaťaženie. Záťažová sila sponad klenby sa prenáša do múrov okolo klenby, takže vymurovaný záchytný múr musí byť pevný a ťažký.

Projekt a materiál

Zo šamotu

Premýšľal som, z akého materiálu postavím kozub, či z kameňa, či z tehál obložených kachličkami alebo pomocou pórobetónu. Nakoniec som sa rozhodol pre šamotové tehly. Keďže som už mal plán, bolo nutné vypočítať si približný počet tehál na stavbu. Podľa dĺžky kozuba som si vypočítal, koľko tehál sa vojde po dĺžke, počet som vynásobil počtom tehál na výšku, odpočítal som všetky otvory umiestnené v kozube, pripočítal som počet radov komína krát počet tehál na jeden rad, a tým som si vypočítal, koľko treba šamotových tehál. Kupoval som aj tehly klenbové, aj tehly na obloženie (tzv. tatranky) a tehly v tvare písmena J. Šamotových tehál som kúpil 2 000, klenbových 50, tatraniek na obloženie 500 a 50 tehál v tvare J.

Základ kozuba

Podľa nákresu som si preniesol miery kozuba na skutočnú veľkosť tak, že som si vyznačil jeho tvar na mieste, kde bude kozub stáť, kolíkmi s natiahnutou šnúrou. Tým som získal obrys základovej dosky. Podľa napnutej šnúry som vyryl výkop so šírkou 20 cm po celej ploche do hĺbky 1 m, vytvoril som obvodové debnenie a všetko som starostlivo zalial betónom. Do betónu som vložil skaly a oceľové výstužné siete s priemerom prútov 8 mm. Vrch základovej dosky som vyhladil oceľovým hladidlom a betón som nechal dôkladne stvrdnúť. V ďalšom kroku som základovú dosku s hrúbkou 17 cm natrel penetračným náterom, kúpil som hydroizolačný asfaltovaný pás a pomocou „studeného asfaltu“ som zhotovil izoláciu odolnú proti vode. Týmto som si pripravil základ pod stavbu kozuba.

Prípravy na stavbu boli na konci, a tak som plný elánu začať murovať. Rozhodol som sa murovať z pravej strany kozuba, zdala sa mi najjednoduchšia. Púšťať sa hneď zo začiatku do zložitejších konštrukcií som považoval za priveľké riziko. Prezrite si postup na fotografiách, ktoré som pre vás nafotil.

Klenby v kozube

Ako zhotoviť polystyrénovú šablónu

Z mojich skúseností je toto najlepší postup na výrobu šablóny (ramenátu): polystyrén rozrežeme na požadovanú šírku klenby, potom ho položíme na zem a poukladáme naň tehly od odrezanej ľavej časti, tehla vedľa tehly v tvare oblúka, kým nedôjdeme tehlami až na pravú stranu. Potom tehly rozmiestnime od seba podľa požadovanej veľkosti medzier a tvar oblúka formujeme tak, aby sme dostali krásne symetrickú klenbu. Hore uprostred oblúka vynecháme presný otvor na poslednú a prostrednú klinovú tehlu (klenák). Po presnom rozmiestnení tehál vyznačíme na polystyrén líniu fixkou podľa rozložených tehál a vyznačíme aj ich umiestnenie. Ostrým odlamovacím nožom vyrežeme klenbový tvar. Potom všetko rozoberieme a hotovú šablónu vložíme do murovaného otvoru. Teraz môžeme presne murovať podľa vyznačenej šablóny a nebáť sa, že čo hore vznikne. Klenbu vždy murujeme súčasne z oboch strán, kým neostane posledné voľné miesto na stredový klenák. Šablónu si zhotovíme z polystyrénu šírky 10 cm. Ja som na vyplnenie celej hĺbky klenby použil štyri polystyrénové platne uložené pri sebe. Nerovnosti, ktoré vzniknú v dôsledku nerovnako narezaných platní, som prekryl asfaltovaným pásom.

Záchytný múr pre klenbu

Keby ho nebolo, tak pri väčšej záťaži zhora by došlo k roztlačeniu a zrúteniu klenby. V našom prípade na pravej strane kozuba je záchytný múr vlastne obvodový múr kozuba.

Vyberanie šablóny

Po stvrdnutí malty (2 – 3 dni) možno vytiahnuť z klenieb polystyrénové šablóny, tzv. ramenáty (voľakedy sa na veľkých stavbách stavali ramenáty z dreva). Treba to urobiť, aby murivo zaťažilo klenby skôr, než začneme škárovať. Po vybraní sa totiž klenba trochu zníži. Ak by sme vytiahli ramenáty až po škárovaní, mikropohybom klenby by škárovka v jej okolí popraskala a mohla by vypadnúť zo škár. Ako vybrať šablónu? V drvivej väčšine prípadov budete musieť šablónu rozrezať odlamovacím nožíkom a po kusoch ju vytiahnuť spod klenby.

Ako to urobiť

Dymovod z udiarne

V ľavej časti kozuba je piecka, ktorá najmä vyrába dym na údenie. Je však na nej aj platňa, na ktorej možno uvariť napríklad guláš v hrnci. Z ohniska piecky na údenie vedie oceľová rúra, ktorá je vyústená v zadnej stredovej časti kozuba (priemer rúry je 20 cm), teda do priestoru udiarne. Nad stredovými klenbami sú oceľobetónové preklady s hrúbkou 17 cm, na ktorých je založený komín. Zvyšok priestoru je zaliaty betónom až po vrch. Komín je vymurovaný nad udiarňou, aby z nej dym prúdil priamo do komína. V stene komína je vynechaný otvor na pripojenie dymovodu z kozuba. Komín som vymuroval do potrebnej výšky. Ak nechcete byť očadení dymom, 3 m sú minimum. „Čiapku“ komína som urobil klenbovú, aby doň nepršalo. Kvôli komínu bolo potrebné rozobrať strechu altánku a vyrezať do nej otvor.

Ako si uľahčiť škárovanie

Postupoval som zhora nadol, teda od komína, ale smer nie je veľmi podstatný. Dôležitejšie pre mňa je, ako dostanem čistým spôsobom a čo najrýchlejšie maltu do škár.

Zohnal som si prázdnu použitú tubu od tmelu, ktorá sa zasúva do vytláčacej pištole, namiešal som si redšiu maltu z piesku a cementu (môžete pridať kvapku saponátu alebo plastifikátora) a naplnil som tubu. Zo špičky nástavca som odstrihol toľko, aby som koniec mohol vsunúť do škáry (1 cm), a stláčal som spúšť pištole. Malta sa pekne vtláčala do škáry. Aby bola škára hladká, rozotrel som povrch mokrým štetcom a zostal dokonale hladký. Na dôkladné očistenie tehál, ktoré sa od štetca zašpinili, som použil vodu s trochou Sava a tehly som umýval kuchynskou hubkou. V tomto mi najviac pomohla moja ženička.

Platňa nad pieckou

Nad ohniskom udiarne je železná liatinová platňa, ktorú využijem na ohrievanie vody alebo na prípravu lokší (placiek). Má však nevýhodu, že pri daždi na vlhkom vzduchu hrdzavie, a tak ju chcem budúci rok vymeniť za platňu mramoru. Dočítal som sa, že na placky je výborná, nepraská, hreje a nehrdzavie. Dvierka ohniska sú vybavené šamotovou vrstvou (štítom), aby sa neprepálili.

Dôkladnosť a presnosť

Na záver by som chcel poznamenať niekoľko dôležitých faktov. Všetky tehly som rezal uhlovou brúskou a brúsil na kotúčovej brúske, a to každú odrezanú časť tehly. Bola to možno až prehnaná starostlivosť, ale pri pohľade na kozub vidieť, že sa to oplatí. Nesmiem zabudnúť na svojho každodenného pomocníka, môjho otecka. Bez neho by som prácu sám nezvládol, všetko mi starostlivo pripravoval, miešal maltu, nosil a rezal tehly. Jednoducho pomocník, ako má byť. Spolu s ním sme prácu urobili za 230 hodín v priebehu 5 mesiacov. Snáď sa vám môj postup zapáči, snažil som sa pomôcť všetkým, čo sa snažia začať podobne ako ja.

Keramická dlažba

Pôvodne som na odkladacie plochy chcel dosku z dreveného masívu, ale keďže by som ju potreboval aj k udiarni, kde by na ňu pršalo, a dvaja stolári, ktorí sa boli pozrieť na kozub, mi ju neodporučili, odstúpil som od pôvodného plánu. Tiež by nás to stálo dosť veľa peňazí a ja som už nechcel stavbu ďalej predražovať. Rozhodol som sa teda pre keramickú dlažbu. Bola starostlivo vyberaná, aby ladila s farbou altánku, farbou šamotových tehál a aby sa hodila aj do prírody. Rozhodoval som sa medzi masívom, mramorom a prírodným kameňom. Dlažba bola až na poslednom mieste. Svoje rozhodnutie neľutujem, pretože svojimi vlastnosťami prevýšila moje očakávania. Určite nebude lahodiť všetkým očiam, ale ja som s ňou veľmi spokojný.

pohľad na udiareň

ostatné kresby nájdete v časopise

Text, foto: Karel Kroček
Kresby: Ing. arch. Miroslav Šteiner podľa podkladov autora
Zdroj: časopis Urob si sám 9/2018