Ako na úpravu kompostoviska

Kompostovanie je najlepší a najjednoduchší spôsob, ako môžeme svojpomocne a legálnym spôsobom spracovať biologický odpad z domácnosti a záhrady. Ten potom používame pri pestovaní rastlín ako prírodné hnojivo vracajúce do pôdy výživné látky a organickú hmotu.

Galéria

UROB SI SÁM

náročnosť: **
čas: 1 hodina
náklady: do 5 €
ľudia: 1 a viac
obdobie: od jari do jesene

KONTROLNÝ ZOZNAM

Materiál                 4,70 €
• plastové vrece   0,70 €
vhodné je hrubé, čierne, nepriesvitné
• geotextília               4 €
netkaná textília z plastových vlákien

Pomôcky
• rukavice
• malá sekera
• vidly
• záhradná hadica alebo krhla

PRACOVNÝ POSTUP

1. Obhliadka
Kopa biologického odpadu v záhrade, nakopená v štýle „čo práve prišlo pod ruku“, bola dosť suchá, pretože už dlho nepršalo, bez predchádzajúcej údržby a úpravy. 

2. Drevný odpad
Z kopy sme vybrali väčší drevný odpad a nasekali sme ho na menšie kúsky (asi na veľkosť palca na ruke). Tak sa bude lepšie rozkladať a ľahšie premiešavať. 

3. Prehadzovanie
Kopu sme postupne prehodili z pôvodného miesta asi o 1 m vedľa. Pri prehadzovaní sme sa snažili rozrušiť všetky hrudy a zlepence, ktoré držali spolu. 

4. Pridanie materiálu
Na pôvodný materiál sme pridávali vrstvy nasekaného drevného odpadu a čerstvo nakosenú trávu. Tak sme pokračovali, kým sme neprehodili všetko. 

5. Burina
Všetku burinu (ako napríklad pýr, pupenec a púpavu) sme natrhali na menšie kúsky, zbavili čo najviac zeminy a vložili do plastového vreca. 

6. Navlhčenie buriny
Burinu uloženú v plastovom vreci sme nakoniec poriadne navlhčili. Vo vreci sa zaparí, o 15 až 30 dní sa bude môcť zamiešať do ostatného materiálu. 

7. Uzatvorenie vreca
Vrece s burinou sme čo najsilnejšie zaviazali, aby sa doň nedostalo svetlo ani vzduch. Takto pripravené sme ho uložili na slnečné miesto. 

8. Druhé prehadzovanie
Keďže sme na novú kopu ukladali materiál v dvoch vrstvách, bolo ich treba premiešať a prevzdušniť. Preto sme kopu znovu prehodili na pôvodné miesto.

9. Polievanie
Pretože kopa nebola dostatočne vlhká ani po pridaní zeleného materiálu, museli sme ju pri prehadzovaní priebežne polievať. 

10. Zvyšky z kuchyne
Pridali sme aj zvyšky z obeda (dusíkaté materiály). Dobré je premiešať ich s uhlíkatým materiálom (suchým) a zahrabať pod povrch. 

11. Úprava
Potom nasledovalo upravenie kopy do potrebného tvaru. Poupratovali sme aj jej okolie. 

12. Zvlhčovanie
Počas prác sme sa snažili kopu primerane zvlhčovať.

13. Zakrytie
Kopu sme prikryli geotextíliou, aby sme zabránili nadmernému vyparovaniu vody v čase tepla a zamokreniu počas dlhotrvajúcich dažďov.

14. Zaťaženie
Nakoniec sme geotextíliu zaťažili kameňmi. Odkrývať sa bude iba pri dopĺňaní novým biologickým odpadom a pri ďalšom prehadzovaní (asi o 1,5 mesiaca). 

15. Záver
Zhruba po hodinke je tu záver úpravy kompostoviska.

Odborník radí
V záhradách sa kompostuje v rôznych kopách, jamách, hnojiskách alebo kompostovacích zásobníkoch. Nie všetky používané spôsoby sú vhodné na kompostovanie. Vyhnúť by sme sa mali najmä jamám a betónovým plochám.

Prečo použiť geotextíliu?
Geotextília urýchľuje rozkladný proces v komposte. Musí prepúšťať vzduch, no nie vodu. Je to netkaná textília z plastových vlákien, ktorá sa dá kúpiť v stavebninách (nie je to záhradná netkaná textília). Používa sa pri vodohospodárskych stavbách, kde sa ukladá ako ochrana pod fólie. Treba si dať pozor, aby mala UV stabilizátor, inak sa vám asi o rok rozpadne.

dobré rady

Ako na burinu
Klíčivosť burín a ich semien zničíme, ak ich necháme pred kompostovaním skvasiť v nádobe s vodou. V lete nám na to stačí 15 až 20 dní (kým sa na okraji nádoby neobjaví pena).

Správna vlhkosť kompostu
Ak stlačíme dobre premiešaný materiál v dlani, nemala by nám spomedzi prstov vytekať voda (max. 2 či 3 kvapky). Keď dlaň otvoríme, materiál by mal zostať stlačený (nemal by sa rozsypať). Podľa potreby kompost dovlhčíme alebo pridáme suchý, nasiakavý materiál.

Biologický odpad vhodný na kompostovanie
Dusíkaté materiály (mäkké, zelené a šťavnaté): zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny, zvyšky jedál (okrem mäsa, rýb a mlieka), pokosená tráva, vypletá burina, hnoj a trus, čaj, kávová usadenina, znehodnotené potraviny, zhnité ovocie a zelenina, zvädnuté kvety.
Uhlíkaté materiály (tvrdé, hnedé a suché): seno, slama, suché zvyšky z pestovania, konáre, štiepka, hobliny, piliny, lístie, ihličie, kukuričné klasy a stonky, papierové obrúsky a vreckovky, kartón, popol z dreva.

Branislav Moňok
Pracuje v Občianskom združení Priatelia Zeme – SPZ. Od roku 1996 sa venuje problematike triedenia a kompostovania biologických odpadov. Pomáhal pri zriadení viacerých kompostární a obecných kompostovísk v Slovenskej aj Českej republike. Je aktívnym školiteľom a autorom mnohých publikácií o kompostovaní pre samosprávy, ako aj pre odbornú a laickú verejnosť.

Text a realizácia: Branislav Moňok, Lenka Beznáková
Foto: www.priateliazeme.sk, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.