Vnútorný vodovod

Vnútorný vodovod je časť vodovodného rozvodu, ktorá je vlastníctvom jeho užívateľa. V domoch ide o úsek od hlavného domového uzáveru po posledný výtok armatúry. Návrh rozvodov teplej a studenej vody musí byť k dispozícii ešte pred začiatkom samotných inštalačných prác. Pri projektovaní je dôležité, aby sa spotrebiče ohriatej vody nachádzali čo najbližšie pri sebe. Dĺžka potrubia ohriatej vody je rozhodujúca aj pre spotrebu energie.

Galéria

Vnútorný rozvod vodovodného potrubia sa vzhľadom na polohu potrubia delí na ležatý rozvod, zvislý rozvod (nazývaný aj stúpacie potrubie) a pripájacie potrubie, ktoré spája stúpacie potrubie s výtokovými armatúrami. Ležatý rozvod začína hlavným uzáverom vnútorného vodovodu a končí pri pätkách jednotlivých stúpačiek. Aby fungoval bez problémov, má mať minimálny počet ohybov a viesť čo najkratšou trasou. Zvislý rozvod začína uzávermi v spodnej časti a končí v mieste napojenia najvyššieho pripojovacieho potrubia. Pripájacie potrubie sa rieši ako vetvové. Samotné odbočky k jednotlivým výtokovým armatúram sa najčastejšie vedú kolmo na potrubie. To však môže spôsobovať neželané križovanie jednotlivých potrubí. Modernejší spôsob, výhodný aj z hľadiska eliminácie hlučnosti potrubia, je použitie prietočných násteniek. Slúžia na zjednodušenie prístupu pri opravách vodovodu. Ide o konštrukciu, v ktorej je potrubie, rohový ventil a hadička spojená s batériou. Opravu (napríklad vodovodnej batérie), pri ktorej je nutné uzavrieť prívod vody, uľahčí rohový ventil v nástenke. Riešenie pomocou prietočných násteniek ponúka výhody nielen pri montáži a manipulácii s materiálom vnútorného vodovodu, ale pomáha aj predlžovať životnosť celého vodovodu.

Pri návrhu svetlosti potrubia treba najskôr stanoviť výpočtový prietok, vyriešiť predbežný návrh vodovodu a nakoniec posúdiť hydraulické potrubie. Všetky cudzorodé častice vo vnútornom potrubí predstavujú nebezpečenstvo. Z tohto dôvodu treba vždy po kompletizácii novozabudovaných rozvodov vykonať čo najskôr výplach inštalácie a tlakovú skúšku prefiltrovanou pitnou vodou. Pri tlakovej skúške sa používa tlakomer. Namerané hodnoty musia zodpovedať platným normám, ktoré sú stanovené pre každý druh potrubia zvlášť. Ak by sa tlaková skúška odložila a systém by ostal dlhšie obdobie prázdny, resp. nenaplnený, ale zároveň aj vlhký, mohli by nastať korózne procesy. V zimnom období sa tlaková skúška odporúča robiť stlačeným vzduchom alebo dusíkom.

Potrubná sieť
Na inštaláciu vnútorného vodovodného potrubia sa v minulosti často používalo pozinkované oceľové potrubie. V súčasnosti sa odporúča predovšetkým meď, ktorá je odolná proti korózii, alebo plast. Na vytvorenie potrubnej siete budete potrebovať tyčové a kruhové potrubia na prívod vody na väčšie vzdialenosti, spoje, odbočky, hrdlá, fitingy (T-kusy, oblúky s uhlom 90°, 45° a iné), prípojky, skrutky, adaptéry, kolená a aj upevňovacie kusy. Potrubie môžete viesť buď po povrchu stavebnej konštrukcie, alebo pod omietkou. Pri inštalácii pod omietku treba vysekať dostatočne veľkú drážku, do ktorej sa zmestí potrubie aj s izoláciou. Musí byť tiež hlboká, aby po omietnutí neboli na stene viditeľné stopy v miestach, kde sa viedlo potrubie. Dbajte aj na odporúčanú vzdialenosť od elektrických káblov alebo plynového potrubia. Mala by byť minimálne 20 cm.

Pri medenom stúpajúcom potrubí sa odporúčajú trubky s priemerom 22 alebo 32 mm. Pri pripojovanom potrubí stačí priemer 15 alebo 18 mm. Medené potrubie sa môže spájať iba takzvaným mäkkým spájkovaním (maximálna teplota 400 °C). Nikdy nespájkujte v blízkosti dreva a iných ľahko horľavých látok, pretože riziko vzniku požiaru je naozaj veľké. Spájky a tavivá, s ktorými sa pri inštalácii medeného potrubia pracuje, musia vyhovovať platným normám. Tavivá musia byť toxikologicky neškodné, v žiadnom prípade nesmú obsahovať olovo. Pri kúpe sa na tieto skutočnosti informujte u odborných predajcov a pozorne si preštudujte ich zloženie, ktoré musí byť uvedené na obale výrobku. Tavivo, napríklad kolofónia, sa používa na očistenie a odmastenie zvaru pred i pri spájkovaní.

V súčasnosti je najrozšírenejším materiálom na vytvorenie potrubia vnútorného vodovodu plast, vo väčšine prípadov polyetylén. Pri stúpajúcom potrubí má zvyčajne priemer 25 mm a ľahko ohýbateľné trubky, ktoré sa hodia aj na pripojovacie potrubie (to má priemer 16 mm). Plastové potrubia sa montujú jednoduchšie, pretože spoje netreba spájkovať otvoreným plameňom. Najčastejšie sa spájajú lisovaním a tavením. Pri spájaní trubiek a fitingov je dôležité dokonalé utesnenie. To dosiahnete, ak vnútorný závit trubky utesníte buď konopnými vláknami a tesniacou pastou (najčastejšie ľanová fermež), alebo teflónovým pásikom. Výhoda konopných vlákien a tesniacej pasty sa ukáže aj pri náhodných opravách, pretože tento spoj je možné opakovane uvoľňovať a zaťahovať, zatiaľ čo teflónový pásik vám to neumožní. Prvý spôsob spájania je rozšírenejší a obľúbenejší aj preto, že konope siate je pružný prírodný materiál za nižšiu cenu.

Ak kombinujete viac druhov materiálov potrubia, potrebujete na spájanie medených a umelohmotných potrubí špeciálne fitingy. V každom prípade myslite na prípadné poruchy a potreby opráv potrubia do budúcnosti. A to najmä z hľadiska prístupnosti. Zabezpečíte si tým rýchlejšiu a najmä lacnejšiu opravu. Ak sú vnútorné vodovodné potrubia uložené na spoločných závesoch s inými rozvodmi, odporúča sa na závesoch ponechať aj voľný priestor na ich prípadnú výmenu. Na záver montáže vnútorného vodovodu je potrebná jednoduchá skúška tesnosti. Otvorte kohútiky na všetkých odberných miestach, nechajte chvíľu systém prepláchnuť a kohútiky zavrite. Týmto spôsobom nastavíte v potrubiach požadovaný tlak vody a navyše okamžite zbadáte prípadné netesnosti, ktoré môžete včas odstrániť.

Vodovodné rozvody môžete viesť: • pod stropom, • v podlahe, • zasekané do drážok v priečkach, • v inštalačných priečkach, • v predstenových inštalačných systémoch.

Izolácia
Správna izolácia zabraňuje ochladzovaniu, respektíve otepľovaniu rozvádzanej vody, a tiež zrážaniu vody na potrubí z vonkajšej strany. Navyše zmierňuje hlučnosť potrubia. Na izoláciu sa hodí špeciálne opláštenie potrubia z penových hmôt, najčastejšie je z polyetylénu, minerálnych vlákien alebo z kaučuku. Výhodou – na rozdiel od pôvodných izolácii z plstených pásov, ktoré sa už takmer nepoužívajú – je najmä jednoduchšia montáž. Izolácia vodovodného potrubia by mala byť súvislá, bez tepelných mostov. Hrúbka tepelnej izolácie potrubia studenej vody je závislá od uloženia potrubia. Na izoláciu voľne uloženého ležatého potrubia v nevykurovanom priestore postačuje izolácia s hrúbkou 4 mm, vo vykurovanom priestore je to už 9 mm. Samostatne vedené stúpacie potrubie vyžaduje hrúbku izolácie 4 mm. Ak je vedené vedľa iného tepelného potrubia, potrebuje izoláciu s hrúbkou 13 mm. V niektorých prípadoch sa odporúča posúdenie hrúbky izolácie projektantom. Ten na základe prepočtov musí vziať do úvahy nielen teplotu vzduchu a únik tepla, ale aj vlhkosť vzduchu a viacero iných činiteľov.

Na ochranu vnútorného vodovodu slúžia: • jemný filter, ktorý chráni výtokové armatúry, • oddeľovač, ktorý je potrebný najmä vtedy, ak armatúry nemajú privzdušňovacie a odvzdušňovacie ventily, • regulátor tlaku, ktorý vylúči prevádzkovanie vnútorného rozvodu s pretlakom nad 0,4 MPa.

Vyvarujte sa porúch
Na preventívnu ochranu vnútorného vodovodu myslite už pri samotnej realizácii. Častou príčinou porúch potrubia je jeho neprimerané zaťaženie zeminou, ktoré spôsobuje popraskanie rozvodu. Takejto situácii predídete, ak potrubie uložíte do kanála, chráničky alebo zamedzíte jeho priamemu kontaktu s konštrukciou. Veľkým priehybom potrubia zabránite vhodným rozstupom podpôr v závislosti od materiálu potrubia. Dĺžkové zmeny sa dajú obmedziť správnym uchytením a znížením tepelných zmien a zaťažením armatúr na minimum. Inkrustácii (vytváraniu usadenín na vnútorných stenách potrubia, ktoré ho upchávajú, a tým znižujú prietok) a korózii sa vyhnete, ak voda, ktorá preteká potrubím, bude mať vhodnú teplotu a rýchlosť. Rovnako primerané musí byť jej chemické zloženie, ktoré môžete upraviť dávkovaním zdravotne neškodných chemických prípravkov, obvykle na báze potravinárskych polyfosfátov. Tie zabraňujú usadeniu vodného kameňa, teda zlúčeninám vápnika a horčíka, v potrubiach. Alternatívou je i jednoduché použitie kuchynského octu alebo sódy. Dôležitý je tiež dostatočný tlak vo vnútornom vodovode. Ak je nízky, môže spôsobiť uvoľňovanie pohlteného kyslíka, ktorý potom vytvorí dutiny vo vnútri rýchlo prúdiacej kvapaliny. Tento proces (spôsobuje narušenie potrubia) sa odborne nazýva kavitácia.

Aj pri dobre fungujúcom vodovode nezabúdajte na pravidelné, preventívne prehliadky. Predídete nimi haváriám a väčšiemu poškodeniu zariadenia a v konečnom dôsledku usporíte.

Akýkoľvek väčší hluk, ktorý vzniká vo vnútornom rozvode vodovodného potrubia, je pravdepodobne znakom nekvalitnej realizácie. Častou príčinou sú samotné kovové trubky, lebo sú ideálnymi rezonančnými telesami. Vyhýbajte sa preto inštalácii potrubia do stien, ktoré susedia so spálňou, detskou izbou, pracovňou a všade tam, kde je ticho pre vás potrebné. Zníženie hluku môžete dosiahnuť aj použitím potrubných spôn s protihlukovou izolačnou vložkou z gumy alebo z elastickej umelej hmoty. Šíreniu hluku predídete, ak nebudete vodovodné rozvody zasekávať do drážok v priečkach s menšou plošnou hmotnosťou ako 220 kg/m2.

Andrea Rozborová
Foto: Domoss, Teiko a JAGA
Zdroj: Všetko o kúpeľni, JAGA GROUP 2008