vykurovanie peletkami
Zdroj: istock.com

Porovnanie základných zdrojov vykurovania: Ktorý vychádza najvýhodnejšie?

V súčasnosti sa projektujú a stavajú už iba ultranízkoenergetické rodinné domy (trieda A1) a po roku 2020 to budú domy s takmer nulovou potrebou energie (pasívne domy, trieda A0). Vykurovací systém, slúžiaci aj na prípravu teplej vody, je neoddeliteľnou súčasťou rodinného domu, nad ktorou je potrebné uvažovať ešte pred samotnou výstavbou.

Voľba systému pozitívne alebo negatívne ovplyvní tepelnú pohodu v dome, samotný komfort bývania, ale aj celkové finančné náklady na inštaláciu a prevádzku vykurovacieho systému na dlhé obdobie.

Plynový kondenzačný kotol

Plynové kondenzačné kotly sú moderné ekologické zariadenia s minimálnou až takmer žiadnou produkciou emisií, komfortnou obsluhou a možnosťou regulácie napr. prostredníctvom smartfónu. Majú vysokú účinnosť prípravy tepla na vykurovanie (až 97 %) a umožňujú okamžitú prípravu teplej vody prietokovým systémom. Nie je potrebný zásobník teplej vody, čo znižuje výšku investície do vykurovacieho systému, a nedochádza k stratám tepla.

Plynový kotol
Plynový kotol | Zdroj: isifa/shutterstock

Na rozdiel od ostatných zdrojov tepla si plynový kondenzačný kotol nevyžaduje výstavbu kotolne, je možné ho umiestniť napr. do kúpeľne, predsiene a pod. Kondenzačný kotol má výrazne nižšiu obstarávaciu cenu v porovnaní s ostatnými zdrojmi tepla vrátane samotnej inštalácie.

Kotol na peletky

Kotly na peletky prinášajú znížený komfort vykurovania s vysokými emisiami najmä vysokoškodlivých tuhých znečisťujúcich častíc a CO2. Možnosti regulácie vykurovacieho systému sú obmedzené. Účinnosť moderných peletkových kotlov je na výbornej úrovni. Nevýhodou tohto systému je neustála potreba dopĺňania peletiek do zásobníka a nutnosť centrálneho skladovacieho priestoru. Teplú vodu nie je možné pripravovať prietokovo, príprava je možná iba do zásobníka teplej vody. Základná cena kotla so zásobníkom a podávačom je približne 3-krát vyššia ako cena kondenzačného kotla.

Kotol na peletky
Kotol na peletky | Zdroj: isifa/shutterstock

Kotol na peletky si vyžaduje si samostatnú kotolňu. Súčasťou kotla je zásobník peletiek s dopravníkom. Veľkosť zásobníka býva štandardne od 100 l (asi 1 deň vykurovania)až po 1 000 l (10 dní).

Kotol na drevo

Kotly na splyňovanie dreva sú najmenej komfortné ako na obsluhu, tak na reguláciu. Najefektívnejšia prevádzka splyňovacích kotlov je v rozsahu 50 % až 100 % menovitého výkonu. Celoročná účinnosť kotlov na drevo sa pohybuje okolo 70 %, podľa niektorých zdrojov aj nižšie. Prikladanie dreva do kotla je potrebné zabezpečiť manuálne, a to spravidla 3-krát za deň. Samotné spaľovanie dreva je spojené vysokými emisiami (najmä vysokoškodlivé tuhé znečisťujúce častice a CO2). Teplú vodu nie je možné pripravovať prietokovo, príprava je možná iba do zásobníka teplej vody.

Kotol na drevo
Kotol na drevo | Zdroj: isifa/shutterstock

Aj pre kotol na drevo je potrebná samostatná kotolňa a skladovacie priestory na palivo. Kotly na drevo sú vysokocitlivé na kvalitu a vlhkosť dreva, treba preto myslieť na dostatočne suchý a vetraný priestor.

Tepelné čerpadlo vzduch-voda

Tepelné čerpadlá sú moderné ekologické zariadenia, ktoré minimálne zaťažujú životné prostredie, s komfortnou obsluhou a špičkovou reguláciou. Vďaka tomu, že časť energie odoberajú z okolitého prostredia je príprava tepla na vykurovanie a teplú vodu vysokoefektívna. Súčiniteľ COP (výkonové číslo) je výrazne závislý od vonkajšej teploty a teploty vody vháňanej do vykurovacieho systému. Čím je vonkajšia teplota nižšia, tým je COP nižšie a prevádzkovanie tepelného čerpadla je neefektívnejšie. Reálne COP sa pohybuje okolo 3,00.

Tepelné čerpadlo
Tepelné čerpadlo | Zdroj: isifa/shutterstock

Aby bolo čerpadlo schopné dodávať teplo aj pri teplotách pod 0 °C, je jeho súčasťou elektrický kotol, ktorý čerpadlu priamo „pomáha“. Súčasťou čerpadla je aj zásobník na teplú vodu a zvyčajne sa vykurovací systém umiestňuje do kotolne.

Ktorý zdroj si teda vybrať z pohľadu ekonomiky?

Do ekonomického hodnotenia akýchkoľvek vykurovacích systémov vstupujú dva základné parametre: 1. investičné náklady a 2. prevádzkové náklady počas životnosti zariadenia. Výsledkom hodnotenia sú celkové náklady, ktoré musí vlastník vynaložiť za 15-ročné obdobie prevádzky zariadenia. Na účely porovnania základných zdrojov vykurovania sme si zvolili nasledujúce parametre: rodinný dom v energetickej triede A1 s rozlohou 120 m2, nízkoteplotný podlahový vykurovací systém (teplovodný), potreba tepla (na vykurovanie a teplú vodu) je 13 630 kWh.

Pri porovnávaní celkových nákladov na vykurovací systém počas 15 rokov je najvýhodnejšie kúrenie drevom. Nasleduje zemný plyn, peletky a nakoniec tepelné čerpadlo.

Ak do hodnotenia zahrnieme užívateľský komfort, vykurovanie zemným plynom je najvýhodnejšia voľba. V prípade započítania nákladov na zriadenie kotolne a skladovacích priestorov (drevo, drevná štiepka) sa drevo posunie na posledné miesto.

Porovnanie základných zdrojov vykurovania

Porovnanie základných zdrojov vykurovania

Aktuálne informácie nájdete na webe oplyne.info.

Text: SPP – distribúcia
Foto: ISIFA/Shutterstock, istock.com
Zdroj: Časopis Tvorivé bývanie

  1. pepo says:

    Ktosi si tu asi riadne šňupol. Čísla sú jedna a realita druhá vec.

  2. Milan says:

    Realita na Slovensku je taká že zo Slovenského platu Dvaja priemerne pracujúci ľudia nie sú schopní zaplatiť vykurovanie Plynom v stredne veľkom rodinnom dome. A preto musia dokurovať drevom uhlím a kadejakými nezmyslami. Je to presne o tom ako sa tu hráme na vyspelú Krajinu v ktorej ale základná ekonomika nefunguje ako má. Občania si poctivou prácou nedokážu zarobiť, slušne žit a zaplatiť si všetky základné životné potreby.Preto musia slováci hľadať spôsoby ako zarobiť ušetriť ako to ošáliť.

  3. povinne meno? says:

    Postavili sme dom v PL.Mame kvalitne uhlie.Ine do kotla nemoze dat.Tolko bordelu,radsej si priplatime za plyn,hned ako bude mozne.Pochybujem,ze to bude skor ,ak bude ako za 3 roky.

  4. Jano says:

    Tendenčne napísaný článok. Asi ho sponzorujú plynárne.

  5. Laco says:

    Moja skúsenosť s vykurovaním v dome. Mám novostavbu 8×8 m + obytné podkrovie, na prízemí aj poschodí je podlahové kúrenie, kondenzačný kotol ma 40 l nádrž na ohrev vody. Za kalendárny rok 07/19-07/20 som minul plyn na kúrenie, ohrev vody a varenie 390€. A plus k tomu 80€ za drevo do piecky občas počas zimy. Kúrenie plynom mi vyhovuje.

    1. pepo says:

      To prečo si tak veľa minul?

      1. Laco says:

        Neviem, je to veľa? V priemere 30€ na mesiac…

  6. Adam says:

    Máme elektrokotol, takže ceny nemáme najnižšie, ale po prechode ku slovakia energy sa to máličko zlepšilo. Rád by som zmenil spôsob vykurovania, ale bohužiaľ na rokentrukci nie sú peniaze ..

  7. Biofire Ing Bartoš Gašpar says:

    Pri vykurovaní drevom je najdôležitejšie mať pec s reálnou vysokou 90% účinnosťou , ktorá vyrobí všetku energiu na celý deň za 2 hodiny a dokáže teplo distribuovať 24 hodín .
    Je len jediný druh takejto pece – remeselne stavaná tirolská keramická pec s hmotnosťou 2 – 4000 kg . Všetky priemyselne vyrábané pece majú reálnu účinnsť iba do 40% , a nedokonalé spaľovanie sa prejavuje tmavým dymom . To čo je napísane na štítku kovových pecí – napr. účinnosť 76% – nie je tepelná účinnosť zariadenia , ale len účinnosť horenia plameňa . V realite kovové pece majú o 300% až 400% vyššiu ročnú spotrebu paliva . Biofire – Bartoš Gašpar

  8. pepo says:

    Fakt si gašpar !!!!!!!!!!!!!“

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.