Myslíte si, že máte dobre postavený kozub? Teraz si to môžete skontrolovať!
Kozubové vložky sú voľne v predaji. Kúpiť a obstavať ju môže ktokoľvek. Ak vložku obstavuje certifikovaná firma či remeselník, je to obvykle drahšie, ale so zárukou kvality práce a použitých materiálov. Na veľkom množstve postavených vložiek doslova parazitujú živnostníci alebo neznalí amatéri.
Galéria
Obstavané kozubové vložky patria k najpopulárnejším lokálnym spotrebičom na tuhé palivo na Slovensku. Ročne sa ich realizuje asi 5 000, čo predstavuje asi polovicu z ročne postavených spotrebičov na tuhé palivo (10 000 kusov), teda vložiek, tzv. prenosných spotrebičov a pecí stavaných na mieste.
Ani veľké stavebné firmy sa neraz v cenách nenechajú zahanbiť. Sú len o málo nižšie ako od slušných odborníkov. Používajú však lacné materiály, ktorými ohrozujú naše zdravie, životy aj majetok. V skutočnosti priam hyenisticky zarábajú na nevedomosti, dôvere a šetrnosti zákazníkov.
Majiteľom takéhoto kozuba môžete byť práve vy. Peniaze ste už zaplatili, kozub už stojí namontovaný niekde v obývačke, len v ňom zakúriť. Ale namiesto tepla a príjemného ohníka je po jednom až dvoch rokoch cítiť smrad z ohrevnej komory, teplovzdušná komora tesne po záruke praská, sivie, kozub stráca výkon. „Žeby to bolo palivom alebo nesprávne kúrim?“ pýtate sa najprv sami seba, potom kozubára, kominára, skúšate aj predajcu vložky a všetci len krčia ramenami. Neraz ich ani niet, lebo predajca zanikol alebo peciar nedvíha telefón.
Kde je teda chyba? Ako môže laik prekontrolovať prácu remeselníka alebo vyhotovený kozub? Povedzme si to pekne poporiadku.
CERTIFIKÁCIA REMESELNÍKA
Remeselník stavajúci kozub by vám mal predložiť výučný list v odbore kachliar, poprípade sa preukázať členstvom v platnom remeselnom cechu kachliarov. Ak robí práce veľká firma stavajúca domy na kľúč, mala by predložiť meno oprávneného remeselníka, ktorý práce vykonáva.
Kominár pri preberaní vložky neodhalí jej zlé postavenie. Ten je zodpovedný za to, aby mala ťah a bola správne zapojená do komína. Ak je toto v poriadku, zvyšok ho nezaujíma.
Zlý kozub
Na tomto kozube je kvalitná asi iba dekorácia portálu. Tá bola s výnosným ziskom dobre predaná. Kozub však bolo treba zbúrať pre jeho neodbornú montáž a nesprávne použitý materiál. foto: Vladimír Institoris
CERTITFIKÁCIA VLOŽKY ČI CELEJ OBSTAVBY
Pravda či nepravda? Toto vám môže tvrdiť predajca vložky: „Ak je niečo certifikované v Európskej únii, môže sa to používať v celej EÚ.“ Nie je to však celkom tak. Práve v našom fachu sú v rôznych štátoch rôzne predpisy. Obchádzajú to hlavne dodávatelia od našich severných susedov. Dodávajú tzv. stavebnice – výrobok je dodaný ako celok. Stavebnice sú lacné, u nich ich možno používať, avšak pri kúpe trtebabyť opatrný – nie vždy spĺňajú naše predpisy. Na ich postavenie nie je potrebný výučný list v odbore kachliar. Postačí výučný list v stavebníctve. Máme zatiaľ šťastie, že sa tieto stavebnice nevozia z ďalekej Ázie.
Škárovanie
Ak je obklad komory z tehlových či betónových pásikov, použijeme vždy pružné lepidlo a škárovaciu hmotu, oboje so zvýšenou odolnosťou proti vyšším teplotám. foto: isifa/Shutterstock
MATERIÁLY
Aby sa ušetrilo, montážnici tiež používajú materiály alebo skôr „tiežmateriály“, ktoré vôbec nepatria na obstavbu vložky.
Všetky bežné materiály v stavebníctve sa používajú do teploty 60 °C. Ak by mali byť použité v iných podmienkach, majú byť na tento účel vyhotovené, testované a certifikované, a to konkrétne na použitie na obstavby kozubových vložiek či priamo na stavby pecí. Tu sa materiály testujú nielen na odolnosť proti teplu, zmenu pevnosti a tvaru vplyvom tepla, ale aj na počet cyklov zahriatia a vychladnutia, ktorých je niekedy aj 2 000 až 3 000! Protipožiarne materiály nemusia byť a často ani nie sú z tohto hľadiska odolné proti teplu. Majú iba dlhšiu výdrž v ohni, aby bolo možné budovu evakuovať.
Praskliny v obstavbe
Praskliny vznikli z toho dôvodu, že podkladová konštrukcia ohrevnej komory bola vytvorená z nevhodných materiálov a omietok. foto: Vladimír Institoris
NEVYHOVUJÚCE MATERIÁLY
SADROKARTÓN
Tento materiál nie je určený ani testovaný na cyklické tepelné namáhanie. Na plášte obstavieb sa nehodí. Ak sa použije, obvykle sa po dvoch až troch vykurovacích sezónach krúti, olupuje a mení farbu.
PLYNOSILIKÁTY
Predávajú sa najčastejšie pod názvom Porfix Ypor, Ytong či všeobecne ako pórobetón. Sú veľmi dobre použiteľné na stavbu domu, kam patria. Nie však do kozuba. Pri použití pórobetónu v blízkosti tepelného zdroja s vysokou teplotou – a tá je na kozubovej vložke aj 250 °C – sa drobia, olupujú, černejú. Deštrukcia, aj farebná, prechádza cez materiál na povrchu, v obytnom priestore plášť praská, vypadávajú z neho zrnká materiálu. „Obsieťkovanie“ nepomáha. Samozrejme, náhrada za náležitý materiál sa robí pre cenu, ktorá je už inde. Štvorcový meter povrchovej plochy z pórobetónu dostať za 12 eur, ale z primeraných dosiek vás vyjde na 30 eur, akumulačná stena aj 65 eur.
Nesprávne použitý pórobetón
Na zhotovenie ohrevnej komory bol použitý pórobetón obložený sadrokartónom. Aj napriek hrúbke pórobetónu približne 10 cm sa sadrokartón za 5 rokov skrútil a opadal. Sadrokartón sa nikdy neukotvuje „natvrdo“ – priamo na murivo pomocou sadry –, ale na murivo treba pripevniť podkonštrukciu z oceľových profilov. Aj tak však pórobetón a sadrokartón na kozubové obstavby nepatria. foto: Krbex Pezinok
MINERÁLNA VLNA
Je to najnebezpečnejší materiál pri stavbe vložky. Často sa ním izolujú steny či priečky domu v priestore ohrevnej komory. V mylnej domnienke sa používa aj na výplne ohrevných komôr, aby šlo viac tepla do vykurovacieho systému s vodou. Vaty sú lepené živicovými lepidlami, ktoré sa v teple rozpadnú. Drobné ihličky potom poletujú po izbe a zákazník ich vdychuje.
Tepelnoizolačné dosky z lisovanej minerálnej vaty sa používajú v priemysle na izolovanie rúr, motorov a pod. Taktiež sa po čase ničia. Obvykle sú ešte polepené reflexnou fóliou. Tieto dosky nepatria do obytných priestorov. V prevádzkach fabrík sa môžu používať, lebo sú zabalené a uzavreté, nikto sa okolo nich nezdržiava a používajú sa len do teploty podľa odporúčaní výrobcu. Našinec z fabriky domov donesie (teda ukradne) všeličo, čím sa nepoškodzuje len morálne, ale montážou nepatričných materiálov škodí sebe aj vlastnej rodine.
Nevhodne použitý sadrokartón a polystyrén
Na dôvažok bol sadrokartón použitý aj na výplňové kusy vo vnútri ohrevnej komory, kde sa začal krútiť a rozpadať. Aby toho nebolo málo, „odborní pracovníci“ dodali do komory aj extrudovaný polystyrén „styrodur“. Z neho sa už pri slabšom nahriatí nad 55 °C odparuje jedovatý styrén a spolu so vzduchom sa dostáva prieduchmi do všetkých častí domu. foto: Krbex Pezinok
PILINOVO-CEMENTOVÉ DOSKY
Tieto dosky, ktoré sa predávajú napríklad pod obchodným názvom Cetris, sú z materiálu klasifikovaného ako ťažko horľavý. Teplom sa krútia a ohýbajú, preto by ste ich nemali nikdy použiť pri výstavbe kozuba, lebo doslova „vylezú“ z obkladu.
DREVENÉ MATERIÁLY VŠEOBECNE
Ku kozubom sa často dodávajú rôzne rímsy, sedačky a pod. Tu je mnohokrát výklad predpisov nejasný a nekompletný a aj odborníci na túto tému diskutujú. V každom prípade majú byť drevené časti vyhotovené tak, aby bola ich styčná plocha s povrchom vykurovacieho telesa minimálna a medzi dreveným telesom a povrchom by mala byť vetraná dutina.
Minerálna vlna v komore
Používanie tepelnej izolácie z minerálnych vlákien v ohrevnej komore je pre zdravie veľmi škodlivé, lebo sa môžu uvoľňovať vlákna do obytného prostredia. foto: Vladimír Institoris
VÁPENNO-CEMENTOVÉ TEHLY
Ide opäť o stavebný materiál, inak kvalitný, ktorý nie je určený na stavbu teplovzdušného kozuba. O tehlách sa niektorí ľudia mylne domnievajú, že dokážu akumulovať teplo od zdroja s vysokou teplotou, a preto sú vhodné na tzv. akumulačnú obstavbu. Áno, akumulujú, ale iba peniaze do vrecka fušera. Opäť je to o cene: jedna vápenno-cementová tehla stojí asi 0,80 €, ale zodpovedajúca šamotová až 3,20 €. Podvodník vás nechá zaplatiť za obstavbu, akoby bola zo šamotu, ale na materiáli ušetrí. Zisk je jeho.
Vzdialenosť vložky od steny obstavby
Minimálna vzdialenosť vložky od povrchu steny by mala byť 8 cm, niektoré pramene uvádzajú 12 cm. Vložka má po obvode rôzne výstuže, rebrá či priebežné dutiny, v ktorých sa vzduch intenzívnejšie ohrieva. Preto je potrebné túto vzdialenosť dodržať, lebo výstuže výrazne spomaľujú tok vzduchu. Pri dvierkach s oknom túto vzdialenosť nemožno dodržať, lebo dvierka by boli nepekne hlboko v stene. V týchto miestach je aj najväčšie tepelné namáhanie plášťa vložky a nevhodne použité materiály sa tu prejavia. Praskajú, špinia a olupujú sa. kresba: Vladimír Institoris
LACNÉ STAVEBNÉ LEPIDLÁ
Kúpite ich v 25-kilových vreciach po 2,50 €. Síce sú odolné proti nízkym teplotám, ako povie „majster“, ale to vo vložke, kde obvykle nemrzne, nehrá žiadnu úlohu. Naopak, nie sú pružné a praskajú. Kvalitné lepidlá kúpite od 8 €/25 kg, pričom pri špeciálnych sa môže cena vyšplhať až na 25 €/25 kg.
OBALOVÝ PODVOD
Už sa mi stalo, že na stavbu boli dovezené lepidlá v originálnych obaloch, ale v načatých a prelepených. V skutočnosti boli do originálnych obalov z drahších typov prebalené lacné náhradky.
Či je vložka správne postavená, sa presvedčíme pri pohľade do ohrevnej komory. Mali by tu byť použité správne materiály.
Prúdenie vzduchu
Voľná plocha, ktorou môže ohrievaný vzduch prúdiť okolo vložky, je vyznačená oranžovou. V dolnej časti obstavby je priestoru málo, keďže sa snažíme postaviť obstavbu úsporne. Tá je často nevhodne malá. Veľkosť plochy má byť úmerná výkonu vložky. Ak sa dodrží vzdialenosť 8 cm na medzeru na prúdenie vzduchu, je to ako-tak v poriadku, lebo vložka veľkého výkonu je aj väčšia, a tým sa nám úmerne zväčší aj potrebná plocha. Presné údaje neboli oficiálne zverejnené. V hornej časti vložky je už miesta dosť. Je tu iba dymovodná rúra či pomocný výmenník. Plocha je dostačujúca, vyznačená zelenou. Studený vzduch (modrý) pri podlahe má náležite veľký vstupný otvor. Vzduch postupuje okolo vložky a dymovodov a ohrieva sa (červený). kresba: Vladimír Institoris
CHYBY OBSTAVBY
TVAR OBSTAVBY
Obstavba vložky má mať taký tvar, aby mal vzduch prúdiaci okolo ohrevného telesa dostatok miesta a mohol náležite prúdiť. Všeobecne sa za optimálnu rýchlosť považuje 0,5 m/s. Pri pomalšom prúdení sa priestor prehrieva. Dokonca sa môže poškodiť aj vložka. Voľná prierezová plocha na obtekanie je plocha, ktorou môže vzduch obtekať okolo vložky. Je obvykle určená výkonom vložky. Na laickú kontrolu nám postačí, že minimálna vzdialenosť vnútorného povrchu obstavby od telesa vložky je asi 8 cm od najvyčnievajúcejšieho bodu (pozri obr.). Okrem toho by samotná komora mala mať aj náležitý objem závislý od výkonu vložky. Tento údaj však nie je zatiaľ záväzný ani presne stanovený.
MALÉ SACIE A VÝFUKOVÉ MRIEŽKY
Ich veľkosť je daná výkonom vložky. Laicky sa presvedčíme o ich správnom osadení a veľkosti meraním teploty na výfuku, Nemá byť viac ako 60 °C. Na meranie použijeme hoci aj teplomer na zaváranie. Všeobecne možno uviesť, že na 1 kW výkonu vložky potrebujeme 1 dm2 sacieho otvoru a 1,2 dm2 výfukového otvoru. Keďže ide o čistú prechodovú plochu mriežky, rozmery mriežky s plochou 1 dm2 sú asi 15 × 15 cm podľa typu sieťky a uzatváracieho mechanizmu. Žiaľ, dodnes výrobcovia tento údaj na obale neuvádzajú. Vložka a obstavba výkonu 4 kW už má mať poriadne mriežky, a nie iba „kukátka“.
NEDOSTATOČNÝ PRÍVOD VZDUCHU Z EXTERIÉRU
Dnes sa už bežne buduje, no nájdu sa aj stavby, kde nie je alebo sa uvažuje s prívodom vzduchu na horenie cez komín pomocou druhého prieduchu. Aj to je možné, ale pri klasických kozubových vložkách menej vhodné – nie vždy to funguje. Systém čerpania vzduchu pre spotrebič cez komín je vhodný na akumulačné kachľové pece, kde sa po zapálení už s ohňom nemanipuluje, neprikladá sa. Do vložky však prikladáme, oheň esteticky upravujeme. Prívod vzduchu cez komín pri otvorení veľkých dvierok vložky nepostačuje, a tak sa neraz zadymuje vložka.
HUSIE KRKY, SPOJKY
Na starších vložkách ešte nájdeme podomácky alebo na stavbe vyhotovené spojovacie kusy medzi komínom a telesom vložky. Len tak jednoducho vopchať kovovú rúru do šamotového komína je nebezpečné. Rúra sa teplom rozťahuje a šamotová tvarovka môže prasknúť. Má tu byť vložená tesná a pružná tvarovka. Jej cena síce môže byť až 35 €, ale keďže sa z praskliny môžete priotráviť dymom, šetrenie tu nie je namieste.
Husie krky pripomínajú elektrikárske hadice. Pružné tvarovky sú z nehrdzavejúceho plechu a už roky by sa nemali používať. Na trhu už nie sú tieto rúry bežne dostupné, takže sa takéto nešváry už našťastie darí prekonávať. Ani kominár tieto „tiežpráce“ nepreberie. Je to práve jeho zodpovednosť.
Nesprávne použité materiály
Na stene za vložkou je použitá vatová izolačná doska určená na priemyselné použitie. Vložka ešte nie je obstavaná a reflexná fólia sa už olupuje. Nachystaný je plynosilikát (pórobetón), ktorý nie je vhodným materiálom na obstavbu. Našťastie, odborníci dorazili včas na to, aby poradenstvom majiteľovi pomohli. foto: Krbex Pezinok
VHODNÉ MATERIÁLY
TEHLY
Šamotové sú kvalitné, a pritom sú cenovo najdostupnejšie a vhodné na zhotovenie akumulačnej obstavby. Cena: 2 – 3 €/ks, farba žltkastá. Magnezitové tehly sú drahšie ako šamotové, ale na zhotovenie akumulačnej obstavby sú najkvalitnejšie; cena: 3 – 5 €/ks, farba sivohnedá.
Tehly z nepálenej hliny sa používajú pri ekologických stavbách. Pre svoju schopnosť akumulovať teplo sú porovnateľné so šamotovými, avšak cenovo sú veľmi výhodné, asi 0,60 €/ks. Farba žltkastá alebo sivá. Nedodávajú sa bežne, na zákazku vám ich vyrobia ekologické stavebné firmy.
MINERÁLNO-VLÁKNITÉ DOSKY
Sú určené na obstavby vložiek, predávajú sa pod názvom Superizol. Je to najrozšírenejší materiál; cena od 25 €/m2, farba sivá.
PERLITOVO-VLÁKNITÉ DOSKY
Vyhotovené sú z perlitu a ílov a vypálené ako tehly (farba červenkastá, tehlová), poprípade je ako spojivo použitý cement. Používajú sa zriedkavo pre ich vyššiu cenu a horšiu opracovateľnosť. Vyrábajú sa z nich aj tehly a tvarovky.
MINERÁLNE DOSKY
Obchodný názov Skamol, Grenaisol. Sú vyhotovené lisovaním z prírodného minerálu zvaného vermikulit, ktorý je sypký. Cenovo vychádzajú drahšie, približne 40 €/m2. Farba zemitá žltkavá až okrová. Neobsahujú vlákna na spevnenie, držia pokope vďaka lisovaniu a spojivu z vodného skla. Nekvalitné dosky vodné sklo neobsahujú. Blížia sa k prírodným nealergizujúcim materiálom (testy neboli vykonané oficiálne).
LEPIDLÁ
Na materiály obstavieb používame lepidlá drahšie, než sú bežne používané lepidlá.
Flexibilné, tzv. flexi lepidlá sú vhodné na lepenie dlažby nad podlahové kúrenie. Ich prevádzková teplota môže byť aj 50 °C. Možno ich však použiť aj na lepenie tepelných obstavieb vložiek z izolačných dosiek. Cena sa pohybuje od 8 €/25 kg. V praxi sa používajú bežne, oficiálne testy na toto použitie vykonané neboli. Existujú však aj špeciálne, no drahšie lepidlá na tento účel, napríklad malta FL6 je špeciálne určená na lepenie izolačných dosiek. Cena je od 25 €/25 kg. Kachliarska malta sa dodáva pod názvom výrobcov Rath, Ortner, PD Refractores a pod. K firemnému názvu sú pridané ešte rôzne čísla, ktoré udávajú požadované vlastnosti. Dostať ich v kachliarskych obchodoch, cena sa začína na 20 €/25 kg.
Životu nebezpečné pripojenie ku komínu
Namiesto certifikovanej, a teda tesnej redukcie je použitá zostava: kovová rúra vtesnaná priamo od šamotovej rúry. Kov sa teplom rozťahuje viac ako šamot a šamotová rúrka môže prasknúť. Namiesto kolena tu nesprávne odbočuje ďalšia vložená rúra. Odbočka je utesnená iba vtlačenou tesniacou šnúrou, ktorá sa môže postupne uvoľniť, lebo nie je ukotvená. Na dôvažok je šamotová rúra z originálneho komína pevne uchytená v malte a murive. Vložkový komín pracuje, teplom sa hýbe a keď sa nemá kam pohybovať, odtrhne sa v danom mieste. To sa aj stane, ak je odbočovací kus pevne zamaltovaný do steny. Odtrhne ho a dym sa vovalí do izby. Na takáto pripojenie sa už vzťahuje zákon o ohrození života z nedbanlivosti. foto: Krbex Pezinok
NECHAJTE SI PORADIŤ
O tejto problematike sme neraz v našom časopise písali a detailne ju rozoberali. Stále sa vyskytujú tie isté chyby dané neznalosťou, chamtivosťou a šetrnosťou. Pred stavbou sa určite poraďte s náležite vzdelaným a skúseným kachliarom. Vyberte z viacerých ponúk, nespoliehajte sa na susedské rady, aby som nemusel každoročne hádzať hrach na stenu (vložky).
Text a foto: Ing. arch. Vladimír Institoris, PhD. v spolupráci s Cechom kachliarov, isifa/Shutterstock, foto: Krbex Pezinok
Zdroj: časopis Urob si sám 11/2016
Nam tiez po par rokoch zacal smrdiet krb. Bol tu odbornik,prerobil kovove rury od vlozky do samotovej rury pouzitim tvarovacieho kolena. Pridal mriezku na unik tepleho vzduchu do miestnosti (aby sa neprehrieval) a nepomohlo to. Podla vsetkeho smrdi nespravne pouzita fasadna suchana farba na oblozeni vlozky alebo nevhodne lepidlo(tmel) pri spajani obkladovych dosiek…Jednemu znamemu ta farba tiez smrdela a po presietkovani a prekryti obkladom uz nesmrdi.
V prvomrade krby na vykurovanie domu su jeden velky odzub, je dost zahadou ako sa to dari trhu uz roky nejako zametat do tichosti, namiesto toho tu mame taketo bomba clanky pisane akoby pre uplnych nimandov (kto by OMG staval obstavbu z porobetonu?? – urcite sa v zaciatkoch s tymto experimentovalo ale po 1 zime sa vytriezvelo).
Skutocne problemy: uplne mizerna celkova ucinnost, malo ucinne vymenniky, predajcovia hadzu cisla len o ucinnosti horenia, nerieseny prach (male popolniky, virenie prachu pri prikladani, ktory prekvapivo nevidiet pri polienkach s nabliskanou podlahou), do domu nevhodne ako zdroj tepla, od samozvanych expertov vsade zahmlievanie (niekto z krby peciarov ma byt pomaly boh leonardo da vinci plateny za kazde slovo co z neho vide) cele zle.
nesuhlasim uplne s tebou – krb mam uz 20 rokov. je schopny vykurit cely dom (teplovzdusnymi rozvodmi) a to i pri mrazoch -25 stupnov celzia. Ucinnost je zavisla od dreva, ci je makke, tvrde, ci je vysusene – najvacsiu vyhrevnost ma drevo, ktore stoji 2 roky – volne susenie.
Ak sa bavime o ucinnosti ta sa da zistit iba porovnanim s inym spotrebicom a spravit si vlastny nazor. V mojom pripade teplovodny krb s liatinovym kotlom, oba +- zhodne rozmery ohniska, rovnako velky vymennik (len iny tvar = u krbu ho tvori cca 15 vertikalnych rurok) rovnaky udavany vykon 24 kW. Rozdiel v teplote ked sa spali rovnake mnozstvo dreva je aj 4-5C, k tomu kotol vyhreje aj pivnicu cez nezaizolovane zelezne potrubie. Krb hori ako divy ale teplo ide bohvie kde, len nie do radiatorov alebo okolia. Teplovzdusny nemas s cim porovnat + malokto si je ochotny dat rozbit polku domu kvoli instalacii prieduchov.
To aký má význam krb v obyváku, však popol máte nasadaný všade. Namiesto teplovzdušného krbu, je lepšia klasika teda kachľová pec a vntorná výmurovka zaásadne zzo šamotových tehál, bez kadejakých teplovzdušných prieduchov to je dobré. Ale musíte mať dobrého majstra kachliara, ktorého dnes len tak ľahko nezoženiete, lebo je to staré remeslo. Tí mladí dnes toto remeslo nepoznajú iba ak facobook a selfie.
Kedysi som chcel kachlovu pec. Rád robím veci sám a tak som pátral po profesionalovi, ktorý by poskytol „projekt“ pece. Samozrejme nie zadarmo. Vedomosti treba zaplatiť. Nenašiel sa nikto. Všetci chceli iba ak budú aj stavať – samozrejme tak aby som musel predať min obličku, alebo zobrať hypotéku. Nakoniec som našiel človeka z Ukrajiny. Nie je v žiadnom cechu, nepoužíva žiadne “ kvalitné“ materiály, ale jeho výrobok funguje. Prišiel, navrhol, spolu sme postavili . Svoju prácu ocenil na 500 eur + ubytovanie+ strava. Pec funguje podľa toho ako bolo povedané už viac rokov. Asi som mal šťastie….
Krby sú jeden obrovský marketingový zo Západu do našich končín importovaný podvod. Je to podobné ako s plastovými oknami. Na Západe im trh spľasol, ľudia to tam dávno prekukli a už to vo svojich domoch nechcú, tak sa výrobcovia hodili na východ Európy a balamutia tu našich dôverčivých ľudí s hlúposťou, ktorá skrátka nefunguje, nespĺňa očakávania, lebo vo svojej podstate ani nemôže. Ako môže byť krb dobrý, keď to vymysleli na Západe? Západné vynálezy sú kadejaké, len z praktického hľadiska sú akosi vždy jedna katastrofa. Západné národy skrátka nemajú vrodený praktický prístup k veciam. Tam je dôraz na pozérstvo, estetiku, dojmy, skrátka povrchnosť vo všetkých formách. Veď uvážte sami. západný človek sa chce ohrievať, ale nesleduje pritom efektivitu výhrevného telesa, ale akési svoje malicherné pocity: V prvom rade, aby sa cez akési presklené dvierka mohol dívať a tešiť ako malé decko ako mu v krbe „krásne“ šľahajú plamene. Že práve tie hlúpe priehľadné dvierka výrazne znižujú teplotu horenia v ohnisku, následne aj výkon celého krbu, že akumulačná schopnosť krbu je celkovo mizerná, keďže dym vystupujúci z krbov do komína má vždy mimoriadne vysokú teplotu, takže veľké množstvo tepla krb neodovzdáva do miestnosti, ale ho odnáša do „ľuftu“ atď., bolo by to na dlhé písanie, čo všetko je v samotnej podstate na krboch totálne od veci. Najúčinnejším výhrevným telesom sú a vždy zostanú klasické kachľové pece. Toto je storočiami overený vynález severanov, Škandinávcov, Rusov atď., a tí už o zime a o zápase so zimou vedia niečo. Mimochodom práve klasická kachľová pec je momentálne veľkým hitom práve na Západe, predovšetkým v USA a v Kanade. Vďaka umu a vynaliezavosti severanov v kachliach spálite minimum dreva (a vynaložíte minimum času a práce), ale v miestnosti máte príjemne teplo aj mnoho hodín po tom, ako v kachliachi už úplne vyhaslo. Je však pravda, že nájsť fachmana, ktorý vybuduje kvalitné kachle je naozaj ťažké. S tým Ukrajincom, ako to uskutočnil tu diskutujúci Mario, to bol geniálny ťah. Aj na Slovensku sa ešte nejakí špecialisti nájdu, ale už to veľmi nechcú robiť kvôli vysokému veku. Ústredné kúrenie s kotlom na drevo je tiež vcelku dobrá, účinná a úsporná vec, ale pri takom kotle sa cítite ako väzeň. Máte od jesene do jari na krku každodenú službu v kotolni, a drinu na dvore v zime, v daždi, v snehu, v mraze, každý jeden deň si tú drinu, sadze, dym a prach skrátka musíte odkrútiť. K tomu stres a obavy, nech niečo nepraskne, radiátory na chodbách a verandách vedia riadne potrápiť keď udrú tuhé mrazy, ak by niektorý zamrzol a praskol, na následky lepšie nemyslieť („bazén“ v dome uprostred najtuhšej zimy..). Ale kto má obrovský dom, účinnejšie a rozumnejšie východisko ako ústredné kúrenie ani nemá.