3 závažné poruchy na šikmej streche

Vlhnú vám steny podkrovia? Presakuje voda zo strechy? Zistite viac o tom, kde môže byť skrytá príčina problému!

Galéria

Minulý rok v máji sme si kúpili osemročný rodinný dom, s ktorým sme boli veľmi spokojní. Zima to však zmenila. Na stenách podkrovia sme si všimli mokré fľaky. Keď pár dní nevetráme, vo vzduchu cítiť pach plesne. Pozerali sme sa na strechu, ale zdola nie sú viditeľné nijaké známky poškodenia strešnej krytiny. Nevieme, čo robiť, kde môže byť príčina vlhnutia. Pavol a Mária, Topoľčany

Odpoveď na túto otázku nebude jednouchá. Konštrukcie striech sa zmenili. Spolu s tým súvisia aj poruchy, ktoré opisujeme v texte. Mnohokrát nejde o poruchy zapríčinené výhradne pokrývačmi, ale ide o poruchy, ktoré vznikajú v dôsledku viacerých skutočností.

V roku 2013 vstúpili do platnosti zrevidované technické normy (napr. STN 73 0540-2: 2012: Tepelná ochrana budov a ďalšie). Revíziou týchto noriem sa sprísnili požiadavky na prechod tepla stavebnými konštrukciami. To viedlo k aplikácii väčších hrúbok tepelných izolácií. Aby však tepelná izolácia poskytovala požadované izolačné vlastnosti, musí byť zároveň suchá. Preto sa v rámci skladby strešnej konštrukcie šikmých striech navrhuje na interiérovej strane parozábrana a na exteriérovej strane difúzne otvorená poistná hydroizolácia.

Aby tepelná izolácia fungovala, musí byť suchá. 

Na stavebnom trhu ponúkajú výrobcovia týchto materiálov veľké množstvo parozábran a poistných hydroizolácií a niekedy je dosť náročné spozorovať medzi nimi rozdiely. Pokrývačom by mal výber jednotlivých materiálov uľahčiť projekt, ktorý by mal obsahovať detaily navrhovaných skladieb a riešenia strešného plášťa vrátane opisu technických parametrov navrhnutých materiálov. Vo väčšine prípadov však pokrývači zhotovujú strechy na základe projektovej dokumentácie na stavebné povolenie, tzn. podľa zjednodušenej dokumentácie bez vykreslenia detailov a opisu jednotlivých materiálov s uvedením ich technických parametrov. Návrh skladby strešnej konštrukcie (strešného plášťa) potom vzniká u projektanta alebo u zhotoviteľa (pokrývača), ktorý nahrádza projektanta, rieši a vytvára detaily priamo na stavbe.

Zo zhotoviteľa sa tak stáva projektant, ktorý navrhuje a aplikuje materiály do strešnej konštrukcie na základe svojich odborných skúseností alebo informácií získaných od výrobcov strešných materiálov. Tu si však treba uvedomiť, že každá strešná konštrukcia má svoje špecifiká a neplatí, že to, čo fungovalo na jednej stavbe, bude fungovať aj na druhej.

Priehyb tepelnej izolácie

Vlhnutie sadrokartónu

Trojplášťová strecha

Kondenzácia pod poistnou hydroizoláciou

Trojplášťová konštrukcia s vetracou medzerou nad tepelnou izoláciou a pod krytinou vykazovala pomerne vysoké ochladzovanie pod strešným plášťom v zimných mesiacoch. Cez aplikovanú tepelnú izoláciu z čadiča alebo sklenej vaty s malou objemovou hmotnosťou ľahko prefúkaval vietor, a to cez nezlepené spoje poistnej hydroizolácie. Počas zimných mesiacov tak strešná konštrukcia nespĺňala projektované parametre. Aby sa zachoval efekt prúdiaceho vzduchu, vlhký povrch tepelnej izolácie sa trvalo vysušoval, kondenzácia sa odvádzala pod poistnou hydroizoláciou a poistná hydroizolácia sa v hrebeni musela prerezať. Uzatvorením ventilačných otvorov pri odkvape a hrebeni sa zabránilo ventilácii. Zvýšená vzdušná vlhkosť skondenzovala na studenom povrchu poistnej hydroizolácie, pričom sa následne prekvapkala na parozábranu a začala na niektorých miestach vytekať do interiéru. Táto chyba je častá pri realizáciách väzníkových striech a na strechách, na ktorých sa striedajú rozličné realizačné firmy bez vzájomnej koordinácie činností.

Kondenzácia pary pod poistnou hydroizoláciou

Dvojplášťová strecha

Vlhkosť na podhľade a pod poistnou hydroizoláciou

Zmena normatívnych požiadaviek na zníženie tepelných strát viedla k vyplneniu priestoru medzi krokvami tepelnou izoláciou na báze čadiča alebo sklenej vaty v plnej výške. Pri kladení tepelnej izolácie medzi krokvy sa použilo drôtikovanie alebo tzv. lankovanie, ktoré malo zabrániť jej vypadnutiu. Vata sa však vlastnou váhou prehýbala, na šikmej ploche sa zošmykovala, čím vznikali škáry medzi tepelnou izoláciou, ktoré predstavujú z tepelnotechnického hľadiska tepelné mosty. To sa týka najmä tepelných izolácií s nižšími hodnotami λ. Na takto nerovnú tepelnú izoláciu sa napla parozábrana. Bezpečne zlepiť spoje jednotlivých pásov parozábrany na nerovnom a nestabilnom podklade bolo takmer nemožné. Z tohto dôvodu parozábrana neplnila vždy svoju deklarovanú funkciu, nebola vzduchotesná a následne dochádzalo k vlhnutiu tepelnej izolácie, sadrokartónu, resp. paluboviek. Zhotovitelia sa v tomto prípade spoľahli na tvrdenia výrobcov, že vyrábajú vysokodifúzne otvorené poistné hydroizolácie, ktoré prepustia prípadnú kondenzáciu vzniknutú v tepelnej izolácii. Aplikácia vysokodifúznej poistnej hydroizolácie v kontakte s vysokodifúznou otvorenou tepelnou izoláciou (čadič, sklo) však ešte neznamená, že bude funkčnosť takejto skladby zaručená. Zaručiť 100 % tesnosť parozábrany je náročné. Pri poruche parozábrany sa totiž stane, že sa kondenzácia objaví na spodnom studenom povrchu poistnej hydroizolácie. Aj napriek vysokej difúznej otvorenosti poistnej hydroizolácie vzniknú vodné kvapky na jej spodnej strane, ktoré nasiaknu do tepelnej izolácie, čím sa znížia jej tepelnoizolačné schopnosti.

Konštrukcia strechy – aký je rozdiel

Trojplášťová šikmá strecha

Tepelná izolácia z čadiča alebo zo sklenej vaty je vložená medzi krokvy. Na interiérovej strane sa nacháza parozábrana ľahkého typu z polyetylénu (PE) vystuženého mriežkou. Ako poistná hydroizolácia je použitá fólia z perforovaného polyetylénu s veľmi malou UV stabilitou, ktorá je voľne napnutá na krokvách.

Dvojplášťová šikmá strecha

Tepelná izolácia z čadiča alebo sklenej vaty je vložená medzi krokvami na ich celú výšku. Na interiérovej strane je umiestnená parozábrana ľahkého typu z PE vystuženého mriežkou. Na tepelnej izolácii alebo na debnení je uložená poistná hydroizolácia s veľmi malým difúznym odporom a odolnosťou proti UV žiareniu.

Okolo kontralát

Vydutie tepelnej izolácie

Zatekanie okolo kontralát

Výrobcovia tepelnej izolácie z minerálnej vaty (sklo, čadič) zaviedli novinku, tzv. komprimované izolačné pásy. Tieto pásy sa po rozbalení a vložení medzi krokvy nafúknu. Vznikne vydutie, a to zvyčajne smerom von. Následne sa zmenší vetrací prierez pod krytinou a vznikne nábeh na zatekanie preniknutej vody cez krytinu ku kontralatám. Najväčšia perforácia je na mieste kontralát. Dĺžka klincov má totiž predpísanú kotviacu hĺbku. Kotviaca hĺbka klincov by mala byť 2/3 dĺžky klincov a pri použití lát a kontralát s výškou 40 mm sa hydroizolácia prepichne vždy vo vzdialenosti približne 330 mm. A práve toto je tretia príčina častého zatekania okolo klincov. Pri nadkrokvovom zateplení skrutka perforuje aj tepelnú izoláciu a parozábranu.

Text, foto Ing. Luděk Kovář, Puren GmBH Zodpovedný redaktor Stanislav Botur

Zdroj: časopis Urob si sám 4/2018