Určovanie druhov dreva (4. časť)

Štvrtým pokračovaním seriálu sa dostávame k poznávaniu dreva listnatých stromov. Dub, jaseň, agát či brest predstavujú tradičné dreviny, ktoré sa používajú na výrobu rôznych úžitkových predmetov, stavebných prvkov i konštrukcií, nástrojov a nábytku. Nasledujúce charakteristiky nám pomôžu pri ich rozlišovaní.

Galéria

Dub letný – Quercus robur L.
Dub zimný – Quercus petraea Liebl.
Skupina dreva: listnáče s kruhovito pórovitou stavbou dreva.
Popis dreva: jadrové, s jadrom svetlo- až tmavohnedej farby. Úzka beľ (1 až 3 cm) je žltkastá až svetlohnedá.
Charakteristika letokruhov: môžeme pozorovať zreteľnú hranicu medzi letokruhmi a zreteľnú zónu jarného a letného dreva v rámci letokruhu. Makrocievy v jarnom dreve sa na priečnom (P) reze javia ako vpichy, na radiálnom (R) a tangenciálnom (T) ako ryhy. Mikrocievy v letnom dreve tvoria charakteristické zoskupenia tvaru „V“.
Živičné kanáliky: nie sú v dreve prítomné.

Stržňové lúče: sú široké a veľmi dobre viditeľné na všetkých rezoch. Na P reze sa javia ako svetlé pásy kolmé na letokruhy,  na T reze ako niekoľko centimetrov dlhé zvislé tmavé čiarky. Na R reze pozorujeme nápadné, veľké lesklé plochy, tzv. zrkadlá, ktoré sú v tomto prípade pokrivené.
Textúra: fládrovaná (T) a pruhovaná (R). Drevo je lesklé a veľmi dekoratívne.
Ďalšie znaky: vysoký obsah trieslovín spôsobuje pri styku so železom začernenie dreva.
Hustota a tvrdosť: drevo je stredne ťažké (ρ12 = 725 kg/m³) a stredne tvrdé (67,5 MPa).
Opracovateľnosť: drevo môžeme dobre opracovávať i povrchovo upravovať, ťažko sa však impregnuje. Pri sušení sa v dreve často tvoria trhliny.
Trvanlivosť dreva: pre veľký obsah trieslovín patrí k našim najtrvanlivejším drevinám.
Použitie dreva: vďaka svojej trvanlivosti sa používa na stavbu lodí a vodných stavieb, v nábytkárstve, na výrobu rôznych stavebných prvkov (parkety, prahy, schody, okná, dvere, interiérové a exteriérové obklady) a stavbu rozmanitých konštrukcií (napr. zvonové stolice). Vyrábajú sa z neho stĺpy, sudy a kade. Môžeme ho využiť ako vhodný materiál na rezbárske a sústružnícke práce.

Jaseň štíhly – Fraxinus excelsior L.
Jaseň úzkolistý – Fraxinus angustifolia Vahl.
Skupina dreva: listnáče s kruhovito pórovitou stavbou dreva.
Popis dreva: jadrové, so svetlohnedým až hnedým jadrom. Široká beľ (nad 5 cm) žltkastej až ružovkastej farby postupne prechádza do jadra.
Charakteristika letokruhov: môžeme rozlíšiť zreteľnú hranicu medzi letokruhmi a zreteľnú zónu jarného a letného dreva v rámci letokruhu. Makrocievy v jarnom dreve sa na P reze javia ako vpichy, na R a T ako ryhy. Mikrocievy v letnom dreve netvoria žiadne charakteristické zoskupenia, letné drevo je bez kresby.
Živičné kanáliky: nie sú v dreve prítomné.
Stržňové lúče: sú drobné, viditeľné len na R reze ako drobné lesklé plôšky – zrkadlá.
Textúra: fládrovaná (T), pruhovaná (R) a korenicová (T). Drevo je veľmi dekoratívne.
Hustota a tvrdosť: drevo je stredne ťažké (ρ12 = 710 kg/m³) a stredne tvrdé
(80 MPa).
Opracovateľnosť: Môžeme ho dobre opracovávať i povrchovo upravovať.
Trvanlivosť dreva: málo trvanlivé.
Použitie dreva: najmä jadrové drevo sa používa v nábytkárstve, na výrobu dýh, na parkiet, prahov, schodísk, športových potrieb (pádla, sane, luky, rakety, baseballové pálky, stredy lyží a pod.), ručného náradia, držadiel, porísk atď. Je vhodné na sústruženie a v minulosti sa využívalo na výrobu častí poľnohospodárskych nástrojov a v kolárstve.

Agát biely – Robinia pseudoacacia L.
Skupina dreva: listnáče s kruhovito pórovitou stavbou dreva.
Popis dreva: jadrové, s jadrom žlto- až zelenohnedej farby. Beľ je úzka (1 až 3 cm) a žltobiela. V dôsledku tzv. parenia dreva (technologická úprava pôsobením vlhkosti a teploty nad 100 °C) sa farba mení na hnedú až tmavohnedú.
Charakteristika letokruhov: môžeme vidieť zreteľnú hranicu medzi letokruhmi a zreteľnú zónu jarného a letného dreva v rámci letokruhu. Makrocievy v jarnom dreve vytvárajú na P reze vpichy, na R a T ryhy. Mikrocievy v letnom dreve tvoria charakteristické zoskupenia (bodkovanie).
Živičné kanáliky: nie sú v dreve prítomné.
Stržňové lúče: sú drobné, viditeľné len na R reze ako drobné zrkadlá.
Textúra: fládrovaná (T) a pruhovaná (R). Drevo je matne lesklé a dekoratívne.
Hustota a tvrdosť: drevo je ťažké (ρ12 = 800 kg/m³) a tvrdé (97 MPa).
Opracovateľnosť: drevo môžeme dobre opracovávať, štiepať i povrchovo upravovať, horšie sa však impregnuje.
Trvanlivosť dreva: veľmi trvanlivé, odolné proti biotickým škodcom.
Použitie dreva: Slúži najmä ako palivové drevo, no vďaka svojej trvanlivosti sa začalo využívať aj v stolárstve a na výrobu rôzneho náradia, porísk, kolov vo viniciach, rebríkov a v poslednom čase čoraz viac i záhradného nábytku. V minulosti sa používalo aj v kolárstve.

Brest hrabolistý – Ulmus minor Mill.
Brest horský – Ulmus glabra Huds.
Brest väzový – Ulmus laevis Pall.
Skupina dreva: listnáče s kruhovito pórovitou stavbou dreva.
Popis dreva: jadrové.
Charakteristika letokruhov: pozorujeme zreteľnú hranicu medzi letokruhmi a zreteľnú zónu jarného a letného dreva v rámci letokruhu. Makrocievy v jarnom dreve sa javia na P reze ako vpichy, na R a T ako ryhy. Mikrocievy v letnom dreve  tvoria charakteristické zoskupenia (vlnkovanie).
Živičné kanáliky: nie sú v dreve prítomné.
Stržňové lúče: sú viditeľné len na R reze ako veľmi početné drobné zrkadlá.
Textúra: fládrovaná alebo korenicová (T) a pruhovaná (R). Najmä v R reze je drevo lesklé a veľmi dekoratívne.
Hustota a tvrdosť: drevo je stredne ťažké (ρ12 = 680 kg/m³) a stredne tvrdé (63 MPa).
Opracovateľnosť: môžeme ho dobre sušiť, opracovávať i povrchovo upravovať.
Trvanlivosť dreva: menej trvanlivé, trvanlivosť sa však pod vodou zvyšuje.
Použitie dreva: slúži na obklady stien, výrobu nábytku, okrasných dýh, ale aj na konštrukciu vodných stavieb. Vyrábajú sa z neho športové potreby, pažby luxusných zbraní či drobné dekoratívne predmety. Využijeme ho ako vhodný materiál na rezbárske a sústružnícke práce. V minulosti sa používalo i v kolárstve.

Text: Vladimír Gryc, Hanuš Vavrčík
Foto: autori
Zdroj: časopis Urob si sám

Autori pracujú ako vysokoškolskí pedagógovia – odborní asistenti – na Lesníckej a drevárskej fakulte Mendelovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzity v Brne.