„Masívne drevo odolá požiaru dlhšie ako kov.“ Architekt Boris Hochel odhaľuje tajomstvá starých tesárov
Andrea Dingová Tesárstvo sa rozvinulo ako kľúčové remeslo od počiatkov civilizácie. Tesári boli nenahraditeľní pri stavbe krovov, mostov, domov či chrámov. Množstvo drevených stavieb stojí dodnes ako dôkaz ich zručnosti. Ing. arch. Boris Hochel patrí k ľuďom, ktorí sa tieto stavby snažia zachovať pre ďalšie generácie. A nielen stavby, ale aj samotné remeslo.
Galéria
Kedy sa začalo rozvíjať tesárstvo na Slovensku?
To je ťažká otázka, pretože drevo, kameň a hlinu – tieto základné stavebné materiály ľudia používali od nepamäti. Až kým neprišla priemyselná revolúcia a strojová výroba, všetko sa robilo ručne. Časom sa zmenilo náradie a možno niektoré postupy. Dlhé obdobie sa však používali overené technológie a remeselné postupy, ktoré boli do detailov premyslené. A toto je aj dôvod, prečo by bola škoda, aby sa na remeslá zabudlo. Myslím si, že aj do budúcna ostanú pre ľudí veľkou inšpiráciou a budú prinášať určitú voľnosť či nezávislosť od strojovej výroby.
Najstaršie krovy majú stovky rokov a prežili vďaka unikátnej vlastnosti dreva
Z akého obdobia pochádzajú drevené stavby na Slovensku?
Medzi najstaršie zachované drevené konštrukcie patria na Slovensku väčšinou krovy na väčších pamiatkach, kostoloch. Najstarší zachovaný drevený krov pochádza z 13. storočia v Liptovskom Jáne. Čo sa týka ľudovej architektúry máme zachované ojedinelé drevenice maximálne zo 17. storočia. Naša ľudová architektúra, ktorá je ešte zachovaná, pochádza väčšinou z 19. storočia, výnimočne z 18. storočia.
Aké nástroje používali a používajú tesári pri svojej práci?
Tesár si vystačí s malým počtom nástrojov. Medzi základné patria sekera, píla, dláto a hoblík. Veľmi dôležité je, aby boli tieto nástroje ostré. S ostrým náradím sa drevo ľahko opracováva.
Aká bola hlavná pracovná náplň tesára?
Tesár spracoval drevo, ktoré pochádza zo stromov. Jeho najdôležitejšou úlohou je teda najskôr vybrať strom vhodný na stavebné účely. Mal by sa ťažiť v zime, keď je metabolizmus stromu spomalený. Existujú aj teórie o tzv. lunárnom dreve. Tie hovoria o tom, že najlepšie je ťažiť drevo v období novu.
Na väčšinu konštrukcií neostáva drevo vo forme gulatiny, ale vyrobí sa z neho trám so štvorcovým alebo obdĺžnikovým prierezom. Vyrábal sa ručne kresaním sekerou v dvoch fázach. Najskôr sa osekalo drevo nahrubo, klasickou sekerou, a potom širšou sekerou, širočinou alebo toporom sa okresalo na povrchovú hladkosť. Pri pohľadovom dreve, napríklad stropnom tráme, ktorý bol viditeľný v obytnom priestore sa drevo ešte hobľovalo. Takto dokázali tesári vytvoriť prvky, z ktorých sa stavali konštrukcie striech alebo obvodové steny pri zrubových stavbách, či stĺpikové s výplňou medzi stĺpikmi, tzv. hrazdené stavby. Výplň mohla byt z pálených aj nepálených tehál alebo z výpletov omazaných hlinou.
Aké drevo sa používalo, v závislosti od typu konštrukcie, najčastejšie?
Najčastejšie sa používalo ihličnaté drevo, pretože to rastie najrovnejšie. Na Slovensku sú pôvodné lesy jedľovo-bukové. Najčastejšie sa tak používala jedľa. Jedľové stromy sú mohutné a rovné.
Smrek je tiež krásne, rovné drevo. Aby bol však vhodný na tesárske účely mal by pochádzať z oblastí ležiacichvo vyšších nadmorkých výškach čo zabezpečuje dobrú hustotu dreva. Takéto drevo je trvácne a odolné.
Ihličnaté lesy sú na Slovensku okrem borovíc na Záhorí hlavne na severe. Na juhu prevládajú listnaté lesy. Listnaté stromy nerastú do až takých dĺžok ako ihličnaté, napriek tomu sa tiež používali na krovy striech a stropné trámy a to najmä z dubového dreva.
Ako ste sa vy dostali k tomuto remeslu?
V období, keď som navštevoval gymnázium som sa po prvýkrát stretol s dreveničiarmi. Išlo o skupinu nadšencov, ktorí sa venovali záchrane ľudovej architektúry na Slovensku. Títo ľudia si všimli, že drevená architektúra rýchlo mizne a organizovali rôzne dobrovoľné brigády na jej záchranu. Moja prvá brigáda bola vo Vlkolínci v roku 1988. Veľmi ma to čo robili a o čo sa snažili oslovilo.
Tejto činnosti som sa chcel venovať aj po revolúcii a podarilo sa mi zainteresovať aj spolužiakov z vysokej školy. Od roku 1994 sme opravovali drevenicu v Kvačanoch. Príbeh jej záchrany je opísaný v knižke Všetko o drevenici I.
Súčasné tesárstvo hru so spojmi vzdalo. Nastúpili skrutky a kovové príložky
V minulosti sa používali špeciálne tesárske spoje. Využívajú sa z nich niektoré aj v súčasnosti?
V tradičnom tesárstve sa používali tesárske spoje ako čapy, dlaby, kampy, rôzne preplátovania. Buď sa zafixovali drevenými kolíkmi, alebo keďže išlo o masívne konštrukcie, ich vlastná váha zabezpečila dostatočnú pevnosť týchto spojov, najmä pri vodorovných osedlaniach. Typickým príkladom je rybinový spoj.
Súčasné tesárstvo nemá s týmito tradičnými postupmi veľa spoločného. Skôr sa používajú spojovacie prvky ako sú skrutky, klince a rôzne kovové príložky. Z tohto hľadiska je tradičné remeslo v úzadí.
Svoje využitie nachádzajú tradičné spoje pri obnove historických pamiatok. Tu by sa mali dodržať tradičné postupy. Trámy sa krešú z čerstvej guľatiny. Ak ide o zložitejšiu konštrukciu, trám by mal najskôr preschnúť. Aby spoje plnili svoju funkciu, musia byť tesné. Ak by sa použilo mokré drevo, to sa zosychaním zmraštuje a spoje by sa uvoľnili.
Pri dreveniciach, kde sú steny zviazané v rohoch rybinovým spojom sa používa iný princíp. Naša karpatská konštrukcia dreveníc má medzi trámami škáry, čiže sa môžu postaviť aj z čerstvého dreva. Pri stĺpikoch v stene, oknách alebo dverách, treba však vynechať priestor na zosadnutie. Škáry sa potom vypĺňali a machom a hlinou.
Koľko muselo drevo na konštrukciu krovu schnúť?
V ľudovom staviteľstve bežne používali drevo z predchádzajúcej zimnej ťažby. Pri zložitejších konštrukciách trámy schli minimálne rok a viac.
Na zakrytie krovov sa používali drevené šindle. Kto ich vyrábal?
Áno v regiónoch na severe Slovenska sa väčšinou používal drevený šindeľ. Klasický šindeľ sa vyrábal štiepaním jedľovej alebo smrekovej guľatiny. Bola to práca gazdu počas zimy, keď bolo viac času na práce mimo poľnohospodárstva. Na väčšie stavby šindle vyrábali špecializované remeselné cechy.
Aj pri šindľoch bolo dôležité, aby sa nechali dostatočne preschnúť. Ak by zoschli na streche, mohli by vzniknúť škáry, cez ktoré by potom pretekala voda. Šindeľ schol minimálne rok, ideálne dva roky.
Kedy sa začali objavovať skrutky a kovové prvky?
Kov človek používa stáročia. Napríklad už v období ranného stredoveku boli šindle na strechu klincované kovanými klincami, zatiaľ čo v ľudovom staviteľstve ešte mohli dlhšie prevládať drevené kolíky. Bežné bolo používanie tesárkych kramlí aj na fixovanie spojov.
Rôzne svorníky a závitové skrutky môžeme vo väčšej miere nájsť na krovoch približne od obdobia baroka.
Tesárske spoje boli v porovnaní s mechanickým kovovým spojmi rovnako spoľahlivé?
Áno. Nevýhodou kovu je, že pri vyššej teplote pri požiari rýchlo mäkne a prestane plniť svoju funkciu. Masívna drevená konštrukcia dokáže odolať požiaru dlhšie ako kovová. Drevo zas potrebuje dobrú strechu, ak je v suchu, vydrží aj stovky rokov.
Hrubá stavba drevenice za mesiac: Dnes máme na Slovensku len pár verných partií
Koľko trvala výstavba ručne spájaného krovu?
To závisí od veľkosti stavby a počtu ľudí. Keď si zoberieme napríklad drevenicu, steny dokázali vykresať a zazrubiť za dva týždne, krov do päť dní. V priebehu mesiaca tak už stála hrubá stavba.
Majster rozmeriaval a kreslil spoje. Vždy išlo o najšikovnejšieho človeka. Všetky spoje a prieniky rovín bolo potrebné nakresliť na drevo. Vyrobený krov sa potom preniesol na strechu. Na prenos bremien sú od stredoveku sú známe aj drevené žeriavy na ľudský pohon. Na jednej stavbe zvyčajne pracovalo veľké množstvo ľudí a na dedinách si pri stavbe domu ľudia pomáhali navzájom.
V akom rozsahu je možno zachovať pôvodnú konštrukciu a kedy treba pôvodné drevo nahradiť novým?
Princípom historickej rekonštrukcie je zachovať z originálnej konštrukcie maximum čo je možné. Všetko ostatné je snahou vyrobiť v rozumnej miere rovnakými postupmi, ako v minulosti. Pri pamiatkovej obnove zasahuje do prípravného a realizačného procesu veľké množstvo profesií. Sú to pamiatkari, projektanti a ďalší odborníci, ktorí by mali vedieť dosiahnuť konsenzus o spôsobe opravy danej konštrukcie. Všetko je potrebné najprv navrhnúť a nakresliť.
Rovnaké princípy sa snažíme dodržiavať aj pri obnove dreveníc, salašov alebo senníkov. Vždy dodržiavame pôvodný remeselný postup aj materiál. A v čo najväčšom rozsahu chránime originál.
Základom je vždy kvalitné drevo. Nie je ho potrebné povrchovo upravovať nátermi. Drevo sa väčšinou natieralo v interiéroch, napr. stropné trámy krycími olejovými farbami, steny vápnom kvôli hygiene. Veľakrát mal zrubový dom zvonka pôsobiť ako murovaný.
Aká je situácia s tesárskym remeslom v súčasnosti?
Situácia je lepšia, ako pred 20 rokmi. Na Slovensku funguje dnes približne 5 až 6 partií, ktoré robia ručnú prácu a ovládajú tradičnú tesárčinu. Vedia robiť opravy aj nové konštrukcie z ručne opracovaného dreva. To, že máme viac takýchto partií, znamená, že majú aj zákazníkov, ľudí, ktorí sú ochotní investovať do tradičných stavieb a vedia oceniť hodnotu ručne opracovaného dreva a pôvodnej architektúry.
Prečo je dôležité remeslá zachovať?
Každý remeselník by mal ovládať aj pôvodné technologické postupy a mal by sa to naučiť už v škole. Tak ako napríklad dobrý maliar vie, ako sa maľovalo pred 500 rokmi, aj dobrý tesár by mal vedieť, aké postupy sa využívali v minulosti. Má tak väčšie možnosti pri svojej práci, keďže v minulosti prevládala predovšetkým ručná výroba a nie všetky techniky a technológie sú použitím dnešných postupov jednoduchšie. Pri obnove pamiatok to platí dvojnásobne.
Rozhovor pripravila: Andrea Dingová
Foto: archív Borisa Hochela, Miro Pochyba
Zdroj: Časopis Urob si sám
Nech vám žiadna novinka neunikne
Odoberajte týždenný prehľad najlepších článkov emailom
Komentáre