Výsev a výsadba zelenín
Skôr ako budeme na jar vysievať semená, ktoré sme v predchádzajúcej sezóne získali z vlastnej úrody alebo sme ich v minulom roku nevysiali, mali by sme vyskúšať ich klíčivosť.
Galéria
Na misku položíme papierovú savú utierku (alebo buničitú vatu), navlhčíme ju vlažnou vodou a uložíme na ňu 30 až 50 semien. Misku uzatvoríme do plastového vrecúška, aby sme semenám zabezpečili stálu vlhkosť. Takto pripravené ich umiestnime na svetlom mieste s teplotou okolo 20 °C. Keď sa objavia klíčky vypočítajte si ich percento klíčivosti. Ak je pomer vyklíčených semien medzi 70 až 90 %, osivo je veľmi kvalitné. Pri klíčivosti nižšej ako 40 % je výsev neefektívny a pod 25 % sa neoplatí vysievať.
Rôzne druhy zeleniny majú rôzne dlhý čas klíčenia. Koreňová zelenina potrebuje na klíčenie 15 až 25 dní, petržlen 30 dní, ostatná zelenina vyklíči už za 4 až 10 dní.
Podmienky na klíčenie
Pri klíčení má okrem vlhkosti a tepla rozhodujúcu úlohu svetlo. Kým niektoré druhy bezpodmienečne potrebujú na klíčenie svetlo, iné klíčia len v tme.
Semená klíčiace na svetle – mrkva, šalát, zvončeky, šalvia.
Semená klíčiace v tme – petúnky, sirôtky.
Niektoré druhy klíčia len po pôsobení mrazu a chladu. Tieto druhy vyžadujú teplotu od 0 do 5 °C niekoľko týždňov. Sem patria – javor, dulovec, ľalie, tulipány, prvosienky.
Silný mráz na prerušenie pokoja semien potrebujú horec (Gentiana), čemerice (Helleborus) a iné. Jednotlivé druhy tejto skupiny rastlín sa vysievajú už na jeseň a prezimujú vo voľnej pôde.
Mnohé trvalky, niektoré letničky a väčšina druhov zeleniny – fazuľa, hrach, reďkovka, špenát, mrkva, petržlen, paštrnák – môžeme vysievať priamo na stanovište, nie je potrebné sadivo predpestovať.
Obr.: Zariadenie a pomôcky na prípravu vlastných sadeníc (lopatka na vyberanie priesad, papierový obal, tégliky z lisovaného papiera a miniskleník).
Predpestovanie sadiva
Rastliny s dlhým vegetačným obdobím a citlivé druhy predpestúvame, to znamená, že najskôr ich vysievame pod sklo a až neskôr, keď rastliny zosilnejú, ich vysadíme do voľnej pôdy.
Na vysievanie používame výsevné debničky, ktoré sú zvyčajne hlboké 5 až 6 cm, sú z dreva alebo plastu. Na sejbu malého množstva semien možno použiť aj črepníky s priemerom 9 až 13 cm alebo špeciálne nádoby. Na dno výsevnej nádoby alebo do črepníka dáme najprv 1 až 1,5 cm hrubú drenážnu vrstvu štrku. Dávame ju preto, aby nadbytočná voda pri zálievke mohla vsiaknuť do spodných vrstiev.
Na túto drenážnu vrstvu dáme zeminu, ktorá nesmie obsahovať zárodky chorôb a škodcov, má byť jemná a chudobná na živiny, kupujeme si ju v špecializovaných predajniach s označením na výsev. Na výsevy nepoužívame zeminu zo záhrady.
Semená sa musia siať riedko a čo najrovnomernejšie. Z hustej sejby sa pri rozsádzaní rastlinky od seba veľmi zle oddeľujú, sú slabé, dlhé a náchylné na choroby. Drobné semienka sejeme zvyčajne naširoko. Väčšie semená sa niekedy sejú do riadkov. Veľké semená, ako uhorky a tekvice, môžeme siať aj priamo do malých črepníkov, najlepšie po 2 až 3 kusoch. Len čo semená vyklíčia, slabšie rastliny z črepníka odstránime a necháme ďalej rásť len najmocnejšie.
 |  |
 | Overovanie klíčivosti: 1. Semená uložíme na vlhkú podložku do tepla. |
Niektoré semenárske firmy dodávajú na trh tzv. obaľované semená. Každé semeno je obalené vrstvičkou substrátu obohateného o živiny. Semená sú drahšie, ale kvalitnejšie ako bežné osivo. Zvyčajne sa sejú samostatne. Po zasiatí sa musí udržiavať primeraná vlhkosť, lebo len vtedy sa obal môže rozpustiť a semeno vyklíčiť.
Po zasiatí sa semená zasypú jemnou preosiatou zeminou alebo pieskom. Semeno má byť prikryté asi troj- až päťnásobnou vrstvou zeminy, ako je jeho hrúbka. Zeminu opatrne zalejeme vodou izbovej teploty.
Nádoby so zasiatymi semenami postavíme buď na svetlé, teplé miesto na okenný parapet, do teplého skleníka alebo pareniska. Veľa druhov rastlín má semená, ktoré klíčia pri teplotách 15 až 18 °C, ale niektoré druhy potrebujú na klíčenie vyššie teploty. Nádoby so zasiatymi semenami môžeme prikryť tabuľou skla a na ňu položiť baliaci papier, lebo slnko substrát vysušuje. Zalievame vtedy, keď povrch zeminy začína vysychať. Len čo rastlinky vzídu, odstránime sklený aj papierový kryt. V tomto období mladé rastlinky potrebujú veľa svetla, aby z nich vyrástli silné a zdravé rastliny.
Obr.: Hlúboviny sejeme do riadkov, naširoko z ruky, naširoko z vrecúška
Zemina na predpestovanie sadeníc
Zeminu na predpestovanie sadeníc či už zeleninových alebo kvetinových si pripravujeme už na jeseň zo záhradného kompostu, záhradnej pôdy a piesku. Cez zimu ju skladujeme a v predjarí v nej začneme pestovať zeleninové a kvetinové sadenice.
Ak sme si zeminu nepripravili na jeseň, môžeme tak urobiť aj teraz v zime, v dňoch, keď nemrzne. Zemina, aj keď je pripravená z kvalitných substrátov, nemusí zabezpečiť pestovateľský úspech, ak je infikovaná zárodkami škodcov a semenami burín. Pri pestovaní sadeníc v takejto pôde sa často vyskytuje padanie klíčnych rastlín a zahnívanie. Preto treba záhradnú zeminu tepelne dezinfikovať. Môžeme to robiť horúcou parou, čo je však v záhradkárskych podmienkach ťažko realizovateľné. Tepelné ošetrovanie zeminy môžeme urobiť i suchým teplom v elektrickej, plynovej alebo v klasickej rúre tak, že ju rozložíme na plech a zahrievame asi 20 až 30 minút pri teplote okolo 70 až 80 °C. Potom ju necháme ochladiť na izbovú teplotu a pred sejbou osiva primerane upravíme jej vlhkosť.
Tepelne dezinfikovať zeminu môžeme i vo vonkajších podmienkach. Nad ohník položíme na 4 koly plech a na ňom rozhrnieme pripravenú zeminu. Zohrievame ju tak, aby sa z nej parilo a súčasne ju premiešavame, na kraji a na povrchu sa zohrieva menej. Dĺžka zohrievania je rovnaká ako v rúre.
Príprava zeminy na siatie semena
 |  |
| Na zľahka utlačenú a uhladenú zeminu rozsejeme semená. | Pomocou sita nanesieme tenkú kryciu vrstvu zeminy. |
 |  |
| Zeminu v miske mierne pokropíme. | Zeminu udržiavame vlhkú, nie mokrú. Debničku môžeme zakryť fóliou, ktorá udržuje vlhkosť a teplo. Keď semienka začnú vzchádzať, fóliu odstránime. |
Rozsádzanie rastlín
Keď sú už semenáčiky dosť veľké, majú okrem klíčnych lístkov aj prvý pár pravých listov, musíme ich rozsadiť – pikírovať, aby mali dosť miesta na ďalší rast. Rozsadíme ich pomocou kolíka alebo zahroteného drievka. Rastlinky vyberáme opatrne tak, aby sme nepoškodili korienky. Chytíme ich vždy za klíčne lístky, kolíkom urobíme v pripravenom substráte jamku, vložíme do nej rastlinku a kolíkom zeminu pritlačíme ku korienkom, aby rastlinka stála rovno a pevne. Sadí sa hlbšie ako rástla predtým, teda klíčne lístky majú byť tesne nad povrchom pôdy. Veľmi dlhé kolovité korienky môžeme pri presádzaní trochu skrátiť, čo prinúti rastlinku, aby si utvorila rozkonárenejšie korene.
Rastlinky po presadení polejeme vodou, do ktorej môžeme pridať niektorý fungicíd. Na polievanie použijeme krhličku s jemným kropáčikom. Nádobu alebo črepníky s rozsadenými rastlinkami znova postavíme do skleníka alebo na okenný parapet. Zo začiatku vyžadujú väčšie teplo a mierne zatienenie. Len čo začnú opäť rásť, teplota sa môže znížiť na pôvodnú hodnotu. Vyžadujú viac svetla a častejšie vetranie.
Text: Ing. Katarína Kettmannová
Foto: Dušan Brindza, autorka a archív JAGA
Kresby: Jozef Pobjecký a archív JAGA
Zdroj: časopis Urob si sám
Komentáre