Viete, ako vám môžu v záhrade pomôcť netopiere?
Galéria (6)

Viete, ako vám môžu v záhrade pomôcť netopiere?

Večerný a nočný hmyz sa veruže musí mať na pozore pred týmito lietajúcimi upírmi. Špeciálne si však netopiere pochutnávajú na mnohých druhoch hmyzu, ktorý škodí záhrade a ničí plody. A preto je ich prítomnosť v záhrade vítaná. 

Galéria

Netopier - 01_shutterstock_228612955
Netopier - 03_shutterstock_281446379
Netopier - 04_archiv_Jaroslava_Pizla
Netopier - 05_shutterstock_583486279
Netopier - 06_shutterstock_378287986

Netopiere sú vo vzduchu naozaj rýchle a obratné. Ich lovecké schopnosti sú obdivuhodné, najmä keď uvážime, že lovia za šera a v noci. Nemusíme sa obávať, že by do nás narazili či dokonca vleteli do vlasov. Nie sme ani ich korisť, ani ich obľúbenci, aj keď sa mnohé z nich počas leta zdržujú v blízkosti našich obydlí. Sú jednoducho všade tam, kde sa vyskytuje hojnosť ich potravy – lietajúci večerný a nočný hmyz (komáre, nočné motýle, mory, chrústy a iné chrobáky). Nepohrdnú však ani hmyzom, ktorý lezie po kríkoch a stromoch, niektoré druhy netopierov sa dokonca špecializujú na pozemný či vodný hmyz, napríklad netopier vodný.

Lietajúce cicavce

Medzi cicavce patriace do radu netopierov (Chiroptera), ktoré sú jediné cicavce schopné aktívneho pohybu vo vzduchu, patrí čeľaď podkovárovitých (Rhinolophidae) a čeľaď netopierovitých (Vespertilionidae). V Európe žije len 35 druhov netopierov a z nich bolo u nás registrovaných len 24 druhov, a to z dvoch čeľadí – podkovárovitej a netopierovitej. Všetky u nás žijúce netopiere sú hmyzožravé a nočné tvory.

V dnešnej faune predstavujú po hlodavcoch druhý najbohatší rad cicavcov – existuje viac ako 1 000 druhov v 18 čeľadiach. Pre život netopierov v našom miernom pásme sa len pri troch čeľadiach vyvinula schopnosť hibernácie, teda dlhodobého zimného spánku.

      Večernica pestrá či tmavá (Vespertilio murinus)

Echolokácia

Na „videnie“, presnejšie na orientáciu, slúži netopierom echolokátor, akýsi živočíšny radar, ktorý ich až obdivuhodne presne navedie nielen na letiacu hmyziu korisť, ale dokážu sa pomocou neho aj veľmi dobre orientovať medzi stromami a inými prekážkami. Vydávajú série krátkych, iba stotiny sekundy trvajúcich, pre človeka nepočuteľných zvukov a mimoriadne citlivým sluchom registrujú zvukové odrazy od prekážok či koristi. Takto získavajú podrobnú priestorovú informáciu a dokážu určiť nielen smer a vzdialenosť prekážky či koristi, ale vďaka tomu dokážu aj rýchlo reagovať a zmeniť smer letu. Pre nás je výhodné, že tieto echolokačné zvuky s vysokou frekvenciou nepočujeme, lebo pri intenzite 140 decibelov by sme asi ohluchli.

Denná hliadka, nočná hliadka

Aj keď sa nám v záhrade usadilo dosť užitočného vtáctva, ide o denné tvory, ktoré dokážu pohltať množstvo, ale vždy len denného hmyzu. Lenže ďalší škodlivý hmyz vyletuje až za šera a v noci, keď ich vtáky nemajú šancu uvidieť. Tento nočný lietajúci hmyz predstavujú najmä motýliky kladúce vajíčka na plody ovocných drevín (vyliahnuté larvy ich potom požierajú). Jedna kolónia nášho najrozšírenejšieho netopiera obyčajného dokáže za noc skonzumovať až 55-tisíc týchto škodlivých motýlikov. Ak chce záhradkár realizovať prírodný, nechemický boj proti červivosti plodov, netopiere ponúkajú v rámci záhradného biosystému možnosť, ako ochrániť úrodu.

Netopiere si plne zaslúžia našu skutočnú ochranu – všetky sú zákonom chránené! Ak im umožníme nocovať v našich záhradách či v ich okolí tým, že im tam rozvešiame po budovách i stromoch jednoduché búdky, prilákame ich po ich jarnom výlete zo zimoviska (najmä v jaskyniach) aj do našich záhrad. Netopiere majú oproti vtákom aj ďalšiu výhodu, a to, že ich cez zimu nemusíme prikrmovať, lebo celú zimu spia v jaskyniach, na povalách či vo vežiach.

Ako prilákať netopiere do záhrady

Aby sa netopiere u nás v záhrade skutočne udomácnili, jednou z podmienok je, že im v nej rozvešiame špeciálne búdky. To však nestačí. Základnou podmienkou života v danom prostredí je dostatok potravy – tá by mala byť zdravá, aby z nej netopiere prosperovali. Ak záhradu sústavne striekame chemickými prostriedkami v snahe

ochrániť úrodu, tak v nej zároveň ničíme hmyz aj živočíchy (ježe, krty, užovky, jašterice), ktoré v nej žijú, a to bez ohľadu na to, či nám škodia alebo by nám mohli pomôcť ako hmyzie predátory. Chémiou v dopestovaných potravinách však poškodzujeme aj seba a najmä svoje deti.

Pre rozumného záhradkára preto platí, že ak chceme zdravo žiť, musíme nechať (aspoň v rozumnej miere) žiť v záhrade aj iné tvory. Iba tak môžeme navodiť harmóniu. To však neznamená, aby sme ochranu našej záhrady nechali len na netopiere, vtáky a ďalšie užitočné živočíchy. Preventívne je dobré vysadiť dreviny vhodné do nášho klimatického pásma a odolné proti chorobám. Škodce sa snažíme potláčať nejedovatými biopreparátmi (komerčnými alebo pripravenými svojpomocne z rastlín), pomocou feromónových, lepivých, tekutých či svetelných lapačov hmyzu alebo mechanicky – odstraňovaním enormne napadnutých častí rastlín.

Ak teda umožníme netopierom letovať v našej záhrade tým, že v nej rozvešiame búdky, pomôžeme im prežiť a rozmnožiť sa, ony na oplátku pomôžu nám zbaviť sa najhorších záhradných škodcov.

      Búdky umiestňujeme na záveternú stranu budovy, môže ich byť aj niekoľko vedľa seba.

Záhrada bez chémie priláka aj ďalších pomocníkov

Keď nebude záhrada smrdieť chémiou, ale voňať kvetmi a životom, tak k netopierom zakrátko pribudnú mnohé hmyzožravé vtáky, ježe, jašterice, slepúchy, žaby i hmyzožravý predátorský hmyz. A voči takejto kavalkáde protihmyzích bojovníkov hmyzí ničitelia našej úrody už nemajú šancu sa kalamitne rozmnožiť. Navyše, naša záhrada sa tak trochu stane rajskou, v ktorej každý pomáha každému a všetkým je spolu fajn.

Hibernácia

U nás žijúce netopiere nie sú zimné tvory, a preto majú len dve možnosti, ako prežiť zimu – buď odletia na vhodnejšie zimoviská (sťahovavé druhy, napríklad raniak hrdzavý, raniak malý, večernica parková, večernica tmavá), alebo len prelietajú z letných krmovísk na zimné stanovištia vzdialené len niekoľko desiatok kilometrov (prelietavé druhy, napríklad netopier obyčajný). Mnohé však patria k tzv. stálym druhom, ktoré sa od letných stanovíšť veľmi nevzďaľujú ani v zime. Už začiatkom jesene si začnú vyhľadávať zimoviská – odľahlé tmavé priestory, kde teplota zimovania zvyčajne neklesá pod 1 °C. Takéto podmienky (najmä stabilita zimnej teploty) sa vyskytujú v prírode zväčša v podzemných priestoroch, najmä v jaskyniach. Počas hibernácie netopiere visia dolu hlavou zachytené len nohami o strop priestoru a zabalené do kožovitých blanitých krídiel jeden vedľa druhého tak tesne, ako si to vyžaduje nízka okolitá teplota. Zimujú zvyčajne vo väčších kolóniách dosahujúcich bežne i niekoľko sto jedincov. Najväčšiu kolóniu objavili v jednej rumunskej jaskyni, kde spolu zimovalo približne 100-tisíc netopierov.

Búdka pre netopiere
1 – predná stena, 2 – zadná stena spredu, 3 – minimálna výška 30 cm, 4 – závesná lišta, 5 – minimálna šírka búdky zdroj: Jaroslav Pížl

Netopierie búdky

Búdky vytvoríme z drevených dosák podľa návodu. Dôležité podmienky výroby a umiestnenia búdky v záhrade:
• dosky by mali byť opracované zvonka nahladko, ale zvnútra by mali byť drsné, aby sa netopiere mali na čo zachytiť; ešte lepšie je, keď sú na zadnej vnútornej stene búdky vytvorené po celej šírke vodorovné drážky, do ktorých sa netopiere môžu zavesiť nohami;
•  minimálna šírka búdky by mala byť 50 cm, lepšie je, keď je širšia, prípadne môžeme vedľa seba umiestniť viac búdok;
•  strecha búdky môže byť vodorovná alebo šikmá;
•  dosky k sebe musia priliehať, aby v búdke nebol prievan, na ktorý sú netopiere veľmi citlivé;
•  búdku pripevníme na záveternú stranu domu alebo stromu, najlepšie na juhovýchod, kde ju prehrieva len ranné slnko; slnečná strana je nevhodná pre nebezpečné prehriatie;
•  búdku umiestňujeme na mieste, kde netopiere nebudú sústavne vyrušované, tak vysoko a s takou ochranou (napr. proti mačkám), aby neboli ohrozované,
•  je dobré, keď si búdky upravíme tak, aby sa po skončení sezóny dali otvoriť, vyčistiť i vydezinfikovať nejedovatým a nezapáchajúcim prostriedkom.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 4/2017

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.