Sad si môžeme vypestovať aj za oknom

Chutilo vám jablko, marhuľa, slivka či broskyňa? Ak ste neboli naozaj veľmi hladní, určite vám zostali jadierka alebo kôstka. Pustite sa teda do zaujímavého dobrodružstva a vypestujte si z nich vlastné ovocné stromy. Máte obavy, že vám vyrastú len plané rastliny s nechutnými plodmi? Vyskúšajte to a uvidíte.

Galéria

Keby ste chceli zachovať pôvodnú odrodu, z ktorej pochádzal plod, čo ste zjedli, museli by ste strom množiť vegetatívne, t. j. časťou jeho tela – klonovaním. V praxi to znamená rozmnožovať odrezkami (pri väčšine ovocných stromov sa však odrezky neujmú) alebo vrúbľovaním a očkovaním (čo je bežná prax). Generatívne, teda semenami, nemožno zachovať rovnakú odrodu (veď ani ľudské deti nie sú vernou kópiou svojich rodičov). Napokon, všetky známe odrody vyrástli tiež zo semienka, no potom ich ovocinári už množili len kúskami ich konárikov.

      semenáč marhule

Výhody vlastných semenáčov

Okrem toho, že sú zadarmo a že je skvelým zážitkom pozorovať strom, ako rastie od semienka, sú tu aj ďalšie výhody. Semenáč sa lepšie prispôsobí miestnym podmienkam. Príroda urobí hneď v prvých rokoch selekciu a vyradí chúlostivé jedince. Môžeme teda napríklad vysievať kôstky rôznych broskýň a marhúľ a nestarať sa veľmi o ich pôvod a odolnosť. Keď ich vysejete viac, vždy nejaké semienko nevyklíči alebo zahynie po vyklíčení. To, čo rastie ďalej, je to pravé. Semenáč vypestovaný priamo na mieste alebo vysadený z kvetináča v prvom roku života si zachováva hlavný kolovitý koreň. Ten je dôležitý na zaistenie dostatku vlahy a živín z väčších hĺbok, ako aj na ukotvenie stromu na menej priaznivých stanovištiach.

      Divoká škôlka – semenáč marhule

Stratifikácia semien

Semienko väčšiny drevín má v sebe zábranu proti klíčeniu, kým nezažije zimu. To preto, aby mladý výhonok hneď nespálil mráz, keby omylom vyklíčil na jeseň. Až po období chladu, keď sa oteplí, je semeno pripravené na klíčenie. Semienka môžete sadiť hneď po konzumácii plodu do voľnej pôdy a vyklíčia vám až na jar. Vonku im však hrozia veľké mrazy, hlodavce, sucho a burina. Ak chcete mať istotu, že semienka budú v bezpečí a pod kontrolou, môžete ich stratifikovať v chladničke alebo v studenej pivnici (bez mrazu!). Zmiešajte ich s mierne vlhkým pieskom a v nádobe ich vložte do chladničky. Alebo ich priamo vysejte do výsevného substrátu do kvetináča a umiestnite do chladu. Tam by mali byť aspoň mesiac, maximálne od jesene do jari. Napríklad vo februári ich vyberiete, tie z piesku vysejete do zakoreňovačov na okno a tie v kvetináčoch len postavíte na slnečný parapet, zavlažujete a čakáte. Mladé stromčeky vyklíčia o niekoľko dní či týždňov. Po posledných jarných mrazoch ich môžete vysadiť von do voľnej pôdy alebo ich až do jesene pestovať doma. Prvé roky ich možno pestovať v stále väčších a väčších črepníkoch. S jedlými gaštanmi je to však trochu inak. Tie odporúčam vysiať do kvetináčov ihneď po zbere, do týždňa po zozbieraní pod stromom, a umiestniť ich do chladnej chodby alebo do pivnice. Teplota pod 10 °C im nerobí dobre, rovnako ani veľké sucho či vlhko.

Dobrá rada
Nikdy nesúďte stromček podľa jeho prvých plodov. 

      Plody slivky čerešňoplodej 

       Výsev arónie čiernoplodej 

„Vysievam vlastné stromy už takmer 20 rokov a ešte mi nevyrástlo nič, čo by vôbec nebolo dobré. Naopak, väčšina stromčekov plodila pomerne skoro a ich plody boli veľmi zaujímavé. Je síce pravda, že sa dosť líšili od plodu, z ktorého semienko pochádzalo, to však neznamená, že je niečo nesprávne. V semienku sa pri klíčení prebudia gény jeho rodičov (kvet bol zvyčajne opelený peľom z iného stromu) a mnohých skorších generácií. Svoj vplyv majú aj stanovište a podmienky, za akých strom vyklíči. Vzniká tak nová odroda – originálna, ktorá je len a len vaša.“

Jaroslav Svoboda
www.ekozahrady.com

      Kolovitý koreň orecha

Divoká škôlka pre marhule a broskyne

V extrémne chladných či suchých podmienkach sa vám môže zísť nasledujúca metóda. Drsné podmienky na prírodný výber tej najodolnejšej marhule či broskyne už od semienka vytvoríte tak, že nebudete vytvárať nijaké vhodné podmienky. Jednoducho necháte semienka, aby ukázali, aké gény odolnosti v nich driemu. Túto metódu som sa naučil od jedného priateľa-ovocinára.

Na lúku či do trávy zatlčiete rad kolov. Medzi ne do zeme kladivkom zatlčiete veľmi blízko seba do radu kôstky z broskýň alebo marhúľ. Môžete ich vysievať hneď po konzumácii alebo až na jeseň. Pri jarnom výseve by už mali byť stratifikované v chladničke (na lepšie klíčenie). Lúku naokolo normálne kosíte, koly vám vyznačujú niekoľko centimetrov široký pás s výsevom, ktorý zostáva nekosený. Niektoré stromčeky začnú rásť už začiatkom leta, iné môžu vyklíčiť neskôr alebo až budúci rok. Konkurenciu trávy a neľahké podmienky prežijú len najsilnejšie jedince, zvyčajne do dospelosti vydrží len jeden superodolný. Jeho potomkovia budú túto vlastnosť hrdo niesť v sebe. Takýto stromček možno začne plodiť neskôr a spočiatku porastie pomalšie ako kolega v dobrých podmienkach, ale jeho životnosť by mala byť dlhšia. Mnohé zo semenáčov môžu mať menšie plody, než na aké sme zvyknutí, no zvyčajne bývajú dostatočne chutné. A ako divokí šľachtitelia očakávajte aj príjemné prekvapenia!

Voľne rastúca broskyňa

Ako vyzerá voľne rastúca broskyňa?

Ako ker. Prirodzene sa rozvetvuje už pri zemi, spodnými vetvami si chráni kmeň pred slnkom, vetrom a ohrýzaním zverou. Má vyššiu odolnosť a stabilitu než výpestok zo škôlky na vyššom kmienku. Na mojej farme v severných Čechách som skúšal vysádzať mnoho odrôd vrúbľovaných marhúľ a broskýň, ale len niekoľko z nich prežilo. V danej klíme, v chudobnej a vyčerpanej pôde skôr živoria. Naopak, stromy zo semien sa majú k svetu, mnohé plodia už v štvrtom roku. Sú odolné, zdravé, chutné. Plody bývajú zvyčajne menšie, ale hojné, sladké a šťavnaté. Niekoľko exemplárov má veľké plody a kvalifikovali by sa aj medzi vyselektované odrody. Semenáče prekvapivo rodia napríklad už v treťom či štvrtom roku, v tom čase sú však ešte malé na tvorbu kvalitnej úrody. Dajte im šancu niekoľko sezón a uvidíte, že veľkosť plodov sa bude zlepšovať úmerne s mohutnosťou stromčeka. Svoje stromčeky zo semien nikdy nestrihám, nerežem (ak nie sú poškodené zverou alebo víchrom) – príroda vie najlepšie, ako má pestovať strom. Prečo si teda pridávať robotu?

       Broskyňa vypestovaná z kôstky

Text a foto: Jaroslav Svoboda
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.