Kompostér by nemal chýbať v žiadnej záhrade
Nejeden záhradník sa trápi nevzhľadným zákutím svojej záhrady, kam naváža pokosenú trávu, odkvitnuté kvety, lístie či opadané jablká. Hromada postupne narastá, ale čo s ňou potom?
Galéria
Pritom je to také jednoduché. Môžete spracovať odpad zo záhrady aj z kuchyne a ešte byť ekologickí. Stačí si do záhrady zaobstarať kompostér a skompostovaný odpad (humus) potom vrátiť späť do prírody vo forme prírodného hnojiva.
Riešením je kompostér
Predovšetkým v jesenných mesiacoch využijete skvelé vlastnosti kompostéru. Už žiadne vyváženie lístia za hranice pozemku, do tmavého kúta záhrady alebo jeho nebezpečné pálenie. V kompostéri spracujete veľké množstvo jesenného bioodpadu ako je opadané lístie, zhnité ovocie alebo nadrvené konáre.
Práca s kompostérom je jednoduchá. Zdroj: archív
Ako začať?
Pri zakladaní požiadajte susedov o malé množstvo vyzretého kompostu a umiestnite ho na dno svojho nového kompostu. Obsahuje totiž už namnožené pôdne mikroorganizmy, pomocou ktorých bude kompostovanie prebiehať oveľa rýchlejšie. Zásadou správneho kompostovania je pridávať 2-3 diely hnedého materiálu (starší, drevený a do hneda sfarbený) na 1 diel zeleného materiálu (napríklad čerstvo pokosená tráva).
V priebehu kompostovania je potrebné priebežne kontrolovať vlhkosť kompostu. Odporúčaná vlhkosť je medzi 40 a 60 %. Ak bude jeho povrch na prvý pohľad suchý, zalejte ho. Ak sa však po jeho stlačení vzniknutá priehlbina naplní vodou, znamená to, že kompost je príliš vlhký.
Pri ideálnych podmienkach bude humus hotový už za 8 týždňov. Možno ho potom odobrať prostredníctvom otváracích dvierok, ktoré sa nachádzajú v spodnej časti kompostéru.
Vyzretý humus potom odoberiete v spodnej časti kompostéru.Zdroj: Mountfield
Čo do kompostéru ÁNO a čo NIE
Do kompostéru sa hodí takmer všetko. Pojme pokosenú trávu, lístie, kôru, piliny aj hobliny, nadrvené konáre a ďalší záhradný odpad, popol z dreva, hnoj, zvyšky potravín a dokonca aj novinový papier.
Do kompostéru určite nepatria plasty, kovy, sklo, odpad z vysávačov, popol z uhlia, kosti a odrezky mäsa alebo chemicky ošetrené materiály.
Takže, čo by ste inokedy vyhodili do popolnice a nechali odviezť na skládku, môžete teraz dať do kompostéru. Ročne tak ušetríte až 30 % celkového domáceho bioodpadu.
Aký kompostér vybrať
Všeobecne platí pravidlo, že na 100 m2 záhrady je potrebných asi 100 litrov objemu kompostéru. Keď teda máte záhradu s rozlohou 600 m2, bude Vám úplne stačiť kompostér s objemom 720 litrov.
Zvoliť si môžete uzavretý kompostér alebo otvorené silo. Uzatvorené kompostéry sa najčastejšie predávajú s objemami 400-720 litrov, otvorené silá potom s objemom do 650 litrov.
Uzavretý kompostér s objemom 720 litrov. Zdroj: Mountfield
Otvorené silo s objemom 600 litrov.Zdroj: Archív
Najžiadanejšie sú kompostéry s vekom s otočným ventilom na reguláciu prístupu vzduchu a bočnými dvierkami na ľahké vyberanie kompostu. Okrem toho je veľmi užitočný systém bočných ventilačných otvorov a horné odklápacie veko na rýchle doplnenie ďalšieho odpadu.
Najvhodnejším materiálom na výrobu kompostérov je kvalitný mrazuvzdorný vysokohustotný polyetylén (HDPE). Ide o tepelne stály materiál pre rozsah teplôt – 80 °C až + 110 °C. Máte tak istotu, že Váš kompostér vydrží drsnú zimu aj tropické leto.
Pred nákupom sa uistite, že kompostér nemá dno. To aby bol kompost v priamom styku s pôdou, kde sa nachádzajú mikroorganizmy, červy a dážďovky, ktoré pôsobia na vytváranie humusu.
PR článok spoločnosti Mountfield a.s.
Komentáre