Hnojíme ekologicky

Viete, že dnes už možno kúpiť maštaľný hnoj či slepačince v elegantných granulkách? A dokonca aj kompost sa dá vyrábať priamo v byte. Bioodpad, pre nás ďalej nevyužiteľný, sa vďaka prirodzeným rozkladným procesom stáva opäť potravou. Cieľovou skupinou sú rastliny.

Galéria

Čo je bioodpad

Okrem základných živín, dusíka, fosforu a draslíka, sú prirodzenou súčasťou bioodpadu aj mikroprvky a organické látky. To je v každom prípade veľké plus. O aký bioodpad ide? Je to predovšetkým trus rôznych druhov zvierat, rohovina, perie a v prípade kompostu rastlinné zvyšky. K uvoľňovaniu živín prispievajú pôdne mikroorganizmy a huby. A tak sa dnes na trhu stretnete aj s prípravkami tohto druhu.

Granulky, prášok či tekutina

Akú formu hnojiva si zvolíte v záhrade alebo v byte, je na vás. Ide skôr o to, čo sa vám lepšie aplikuje, prípadne aké množstvo potrebujete. K dispozícii sú napríklad granulky, ale i roztok kravského, konského či všeobecne maštaľného hnoja. Podobne je to s trusom vtákov, netopierov a dážďoviek. Stretnúť sa môžete aj s práškovou formou. Hoci ide o prírodný produkt, obsah látok nie je kolísavý. Pri výrobe sa totiž upravuje na želané množstvo. V každom prípade je aplikácia takto spracovaného hnoja či iného bioodpadu výrazne jednoduchšia a príjemnejšia. A ešte jeden tip týkajúci sa použitia v byte: skôr ako si niektorý výrobok vyberiete, privoňajte k nemu.

Bioodpad tvoria bežné organické odpady z domácnosti, napríklad škrupiny z vajec, šupky zo zemiakov, ohryzky z jabĺk a iné.

Prospešná spolupráca

Pôda nie je neživá hmota, ako by sa to na prvý pohľad mohlo zdať. Práve naopak, je domovom tisícov druhov mikroorganizmov, baktérií a húb. Niektoré z nich sú pre koreňovú sústavu rastlín vyslovene prospešné. Možno si zo školy pamätáte výraz mykoríza. Je to spoločná symbióza koreňov rastlín a húb. Dalo by sa povedať, že medzi nimi prebieha vzájomne prospešný výmenný obchod. Korene z húb získavajú uvoľnené minerálne látky a vodu, huby na oplátku organické látky. Výsledok je i vidieť: rastliny lepšie rastú, majú viac kvetov i plodov. Celkovo sú zdravšie a odolnejšie. Znižuje sa dokonca aj množstvo potrebnej zálievky a hnojiva. Mykorízne prípravky v podobe prášku sa objavili už aj na trhu. Použitie je jednoduché. Zmiešate ich s vodou a nalejete okolo rastliny.

Baktérie v službe

Mnohé živiny, napríklad dusík, fosfor a mikroprvky, sa bežne nachádzajú v pôde alebo vo vzduchu. No vyskytujú sa v takej forme, ktorú rastliny nedokážu prijať. Tak sa časom vyvinuli spolupracujúce baktérie, ktoré živiny dokážu rastlinám sprístupniť. Najznámejšie sú baktérie žijúce v koreňovom systéme rastlín, ktoré viažu dusík priamo zo vzduchu a v prijateľnej podobe ho servírujú priamo koreňom. Okrem mykoríznych húb sa dnes dá zakúpiť aj baktériové „hnojivo“ s obsahom niekoľkých druhov cielene vybraných mikroorganizmov. Cieľom je lepšie klíčenie, zakorenenie a silný a zdravý rast.  

Kompost v interiéri

Prečo nie? Zíde sa na prihnojenie izbových rastlín. Dobre pripravený kompost nesmrdí. Použiť môžete všetok rastlinný odpad z kuchyne. Na výber pritom máte dva spôsoby.

1. spôsob
Ten prvý je elegantnejší a využíva prácu mikroorganizmov. Špeciálna plastová nádoba sa umiestni do kuchynskej linky pod drez. Odpad sa zasypáva práškom s obsahom mikroorganizmov, ktorý sa pravidelne dokupuje. Celý proces trvá niekoľko týždňov.

2. spôsob
Druhý spôsob kompostovania rastlinných zvyškov je náročnejší na opateru. Poteší najmä ekonadšencov, rybárov a deti. Kvalitný kompost totiž pripravia dážďovky. Základom je neveľká plastová nádoba s niekoľkými oddeliteľnými vrstvami. Do vrchnej ukladáte bioodpad, ktorý cez mriežku prepadá nižšie a nižšie k dážďovkám. Zo spodnej vrstvy si raz za niekoľko mesiacov môžete odobrať hotový kompost. Nádobu treba umiestniť v miestnosti s teplotou od 5 do 25 °C – na balkón, do chodby, pivnice či garáže.

Kompostovisko by nemalo chýbať v žiadnej záhrade.

Text: Zuzana Jakabšicová
Foto: thinkstock.com, archív firiem
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.