Ako si poradiť s pestovaním pistácie pravej

Zelenkasté jadrá pistácií obsahujú podľa odrody 23 % bielkovín, 15 % sacharidov a 40 až 60 % nenasýtených tukov. Pretože obsiahnuté nenasýtené tuky relatívne rýchlo oxidujú, žltnú a horknú, mali by sme pistácie konzumovať hlavne čerstvé. 

Pistácia pravá (Pistacia vera) je subtropický opadavý jednopohlavný ker. Kvitne väčšinou červenými až purpurovými kvetmi, z ktorých samčie sú usporiadané v hustých hroznách a samičie sú zasa redšie. Tmavo sfarbený plod pripomína olivy dlhé asi 2 cm. Dužinaté oplodie dozrievaním vysychá a získava žltú až načervenalú farbu. Šupka je tvrdá, hladká, tenká a pri dozrievaní puká, vtedy sa začína zber.

Pestovanie

Spomedzi ovocných drevín patria pistácie medzi tie, ktoré najviac odolávajú suchu. Vyžadujú si stanovište s plným slnkom. Darí sa im v priepustných pôdach, na kamenistých svahoch. Uprednostňujú piesočnato-hlinitú pôdu dobre zásobenú vápnom a stanovište s ročnými zrážkami okolo 200 až 400 mm. Neznášajú kyslé a zamokrené pôdy. Stromy treba chrániť pred mrazivými vetrami a jarnými mrazíkmi, pretože veľmi skoro kvitnú (ešte pred rozvinutím listov). Optimálna letná teplota sa pohybuje okolo 25 °C. Vyšľachtené odrody bez ochrany poškodzuje pokles teploty na –12 °C, plané formy však vydržia aj –25 °C. Zaujímavé je, že na svoj normálny vývoj potrebujú relatívne krátke obdobie vegetačného pokoja s dlhšie trvajúcim poklesom teplôt okolo –7 °C. Inak dochádza k deformácii listov a kvetov. Pre všetky tieto požiadavky sa u nás dajú pestovať najmä vo vinohradníckych oblastiach.

Vysádzanie

Sadenice (2- až 3-ročné, vysoké asi 60 cm) vysádzame na trvalé stanovište s tým, že prvé 2 roky ich budeme chrániť pred mrazmi prikrývkou. Neskôr ich chránime len pred extrémnymi mrazmi. Zlé vyzretie dreva a tým aj zníženie mrazuvzdornosti zapríčiňuje najmä prehnojovanie dusíkom a nadbytok vody. Ich životnosť je veľmi dlhá, môžu sa dožiť aj viac ako 100 rokov.

Množenie

Pistácie množíme semenom, vegetatívne štepením i odkopkami. Semenáče začínajú rodiť asi v 8. roku po výseve, vrúbľovance v 3. až 4. roku. Semená si udržujú klíčivosť nanajvýš 3 roky. Na vrúbľovanie alebo očkovanie sú vhodné už 1-ročné semenáče.

Využitie

Z čerstvých pistácií si môžeme pripraviť chutné krémy, pečivá, plnky, nátierky, paštéty, zdravé rastlinné mlieko či ochutené nápoje vhodné aj pre väčšinu alergikov, ktorí nie sú citliví na orechoviny. 

Rez
Pistácie nie sú náročné na rez, stačí len výchovný na vytvorenie požadovaného tvaru a výšky, potom sa obmedzíme len na nevyhnutné presvetľovanie stredu koruny a odstraňovanie poškodených konárov.

Zber
Pistácie zberáme striasaním alebo obíjaním, keď začínajú pukať. Potom ich musíme dobre usušiť. Ak si predsa len chceme vyrobiť solené a pražené pistácie, tak usušené namáčame v koncentrovanom soľnom roztoku a po obschnutí ich krátko popražíme.

Pistácie a zdravie
Pistácie obsahujú viac železa ako šošovica. A keďže je prítomná aj meď, železo sa lepšie vstrebáva. Ak teda nimi „omastíme“ napríklad zeleninový či ovocný šalát s vysokým obsahom vitamínu C, máme výborný liek na chudokrvnosť. Pistácie skvalitňujú potenciu. Obsahujú vitamín E v najúčinnejšej gama forme, ktorý pôsobí ako silný antioxidant. Vysoký obsah draslíka a minimálny sodíka pomáha pri normalizácii vysokého krvného tlaku, len nesmieme pistácie jesť solené. Keď kombinujeme dobré červené víno s pistáciami, povedali by ste, že robíme niečo pre svoje zdravie?

Viete, že…
Úroda dospelého šľachteného stromu je približne 50 kg orieškov, často však iba každý druhý rok.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, 04/2015, JAGA GROUP, s.r.o.