4 rady, ako úspešne pestovať subtropické plody

Donedávna sme mohli pestovať subtropické ovocie iba v skleníkoch, aj to často s problémami. Dnes je situácia iná. Vedno s otepľovaním klímy napreduje aj šľachtenie čoraz mrazuvzdornejších subtropických rastlín, niektoré môžeme pestovať už aj u nás v záhradách. 

Snažme sa teda využiť výhody klimatických zmien na ozvláštnenie a spestrenie sortimentu rastlín v našich záhradách. Tak si budeme môcť pochutnávať na skutočnej chuti subtropických plodov. Okrem toho, že budú lepšie chutiť, aj obsah vitamínov bude vyšší ako v ovocí z obchodu (to sa vo svojej domovine trhá nezrelé a dozrieva mimo slnka počas prepravy alebo v umelých dozrievacích komorách za pomoci chémie, čo je horší prípad). Aby bolo pestovanie týchto exotických rastlín úspešné, oplatí sa:

1 Oboznámiť sa s rastlinou

Podrobne sa oboznámiť s klimatickými charakteristikami zemepisnej oblasti, z ktorej pochádza vybraný rastlinný druh, ako aj s jeho pestovateľskými nárokmi.

2 Voliť mrazuvzdorné odrody

Napriek určitej mrazuvzdornosti vybraných ovocnín, berme ich ako rastliny, ktoré budeme (až do výraznejšieho oteplenia) ešte stále pestovať „na hrane“ možností. Podľa toho im treba upraviť prostredie a optimalizovať celý pestovateľský postup – hnojenie, zavlažovanie, rez, redukciu úrody a podobne. Tak sa nám podarí existujúci stupeň mrazuvzdornosti nielen udržať, ale ho možno aj zvýšiť.

3 Preventívne chrániť rastliny pred chladom

Preventívna ochrana pred negatívnym vplyvom chladu zahŕňa:
• vhodný výber stanovišťa, najlepšie južne orientovaný svah, vylúčenie mrazových dolín a lokalít otvorených severnému vetru; ideálne sú väčšinou vinohradnícke lokality,
• na výsadbu uprednostňujeme závetria budov či živých plotov (najlepšie zo vždyzelených drevín), prípadne si môžeme vybudovať drevenú zástenu,
• väčšinu subtropických rastlín treba minimálne prvé 2 roky pestovať v teplom a chránenom prostredí, čo znamená, že po záhradnom letnení ich treba zimovať,
• na trvalé stanovište do záhrady ich vysádzame len na jar a aspoň ďalšie 2 roky ich v zime chránime slamou, čečinou či papierom; mladé rastliny totiž majú až o 10 °C menšiu mrazuvzdornosť ako dospelé,
• dobré je vedieť, že pôdny vegetačný kryt, napríklad trávnik, znižuje rýchlosť prenikania mrazu do pôdy, podobne ílové pôdy premŕzajú do menšej hĺbky ako piesčité, drobivé alebo čerstvo zrýľované,
• korene rastlín sú obyčajne menej mrazuvzdorné ako ich nadzemné časti, preto je vhodné na jeseň rastliny dobre zavlažiť (v zime často skôr uschnú ako zmrznú) a namulčovať ich okolie v šírke koruny obohateným kompostom, lístím alebo polystyrénovými doskami, na ktoré navrstvíme lístie a konáre (pri kmeni necháme asi 20-centimetrovú medzeru na prípadné zavlažovanie),
• niektoré dreviny pučia a kvitnú skoro na jar, preto sa pripravme na ich ochranu pred neskorými jarnými mrazíkmi,
• pučanie a kvitnutie drevín sa dá trochu oddialiť tak, že spomalíme jarné rozmŕzanie, prehrievanie pôdy a nadzemnej časti dreviny (dlhšie ponechaný zimný obal chráni drevinu, tieni ju pred teplými slnečnými lúčmi),
• ak oddialime rozmŕzanie pôdy, oneskorí sa aj aktivita koreňov a „zobudenie“ dreviny; stačí prihrnúť sneh ku koreňom dreviny a prekryť ho lístím a chvojinou,
• cez zimu sa nám podarí ľahšie a účinnejšie chrániť stenové tvary drevín vedené pri južnej stene budovy či nižšie krovité tvary.

4 Nezanedbať ošetrovanie

Ošetrovanie musí byť zacielené na to, aby sme drevo dobre vyzrelo a vytvoril sa dostatok ochranných zásob v drevine. Len tak totiž bude môcť odolávať zimnému ataku:
• pri hnojení dbáme na komplexnú výživu, najmä na dostatočný prísun draslíka, vápnika, horčíka a stopových prvkov, ako aj na primeraný, nie však nadbytočný a neskorý letný prísun dusíka, ktorý v konečnom dôsledku zhoršuje vyzretosť dreva a mrazuvzdornosť,
• aj neskorý a nevhodný rez ovplyvňuje vyzretie drevných pletív,
• nadmerná neregulovaná úroda, ako aj veľký výskyt škodcov tiež oslabujú drevinu.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, 04/2015, JAGA GROUP, s.r.o.