Vytvorte si v záhrade papraďové zákutie
V záhrade sa často nájdu nevyužité rohy, ktoré sú príliš suché a vyžadujú si úplne zbytočnú údržbu. Existuje však technika, vďaka ktorej doprajete akejkoľvek rastline dlhodobo viac vlahy, a to úplne prirodzeným spôsobom. Môžete takto pestovať napríklad paprade. Z prázdneho zatieneného miesta urobia zelené zákutie so zvláštnou atmosférou.
Galéria
V lesoch často vidieť, že aj na pomerne suchých miestach rastú rastliny preferujúce humóznu a vlhkú pôdu. Tajomstvom ich úspechu je rozkladajúce sa, tzv. tlejúce, drevo a akýkoľvek ďalší nahromadený organický odpad, teda vznikajúci humus. Drevo sa totiž počas rozkladu mení na mäkký materiál nasávajúci vodu ako špongia. Ak je pritom úplne alebo čiastočne skryté v zemi, jeho vysychanie sa spomaľuje a v lete, keď dlho neprší, môžu rastliny z neho čerpať vlahu. Je to prirodzený spôsob, ktorým príroda zavlažuje bez hadíc a faktúr za vodu. Les rozhadzuje svoje drevo po zemi, zakrýva ho listami a ihličím a aj stovky rokov si vytvára takýto „zavlažovací systém“ (najlepšie to ide listnatému lesu). Na kúsku záhrady ho možno napodobniť za jedno poobedie.
Vyhĺbenie jamy
Jama sa vyplní tlejúcim alebo čerstvým drevom.
Na začiatku je veľká jama
Ak sa rozhodnete vytvoriť si takéto papraďové zákutie alebo výsadbu z iných rastlín, ktoré majú rady humóznu pôdu, stačí vykopať dieru a naplniť ju organickou hmotou. Diera by mala byť taká hlboká, aby sa do nej vošlo všetko nepotrebné drevo, čo chcete „pochovať“, a aby sa naň zmestila ešte vrstva kompostu či kvalitnej zeminy i samotná rastlina s celým balom. Šírku jamy určí fakt, či sadíte jednu rastlinu alebo skupinu. Väčšou jamou však nič nepokazíte.
Jaroslav Svoboda
www.ekozahrady.com
„O hĺbke výsadbovej jamy hovorievam, že keď z nej vyskočí klokan alebo vystrekne voda, zistíte, že ste to už prehnali. :-)“
Aké materiály použiť
Môžete použiť buď nahnité drevo, ak nejaké máte, alebo aj čerstvé. Vetvy, polená, neošetrené trámy, palivové drevo. Pri čerstvom dreve sa efekt dostaví neskôr, ale o to dlhšie bude trvať. Počas prvých rokov sa rastlina dokonale zakorení a pôda v jej okolí bude stále kvalitnejšia. Ak je vybrané miesto z ostatných hľadísk pre daný druh vhodné, porastie tam bez akejkoľvek ďalšej starostlivosti aj naďalej. V priebehu prvých rokov zakoreňovania samozrejme ocení zálievku aj udržiavanie povrchu pôdy mulčom, pretože korene sa budú nachádzať ešte pomerne plytko. Paprade sa časom zakorenia vo veľkých hĺbkach, vďaka čomu budú sebestačné aj v suchých obdobiach roka. Výborným mulčom je štiepka z listnatých stromov, slama, vetvičky, drevené uhlie alebo pokosená tráva. Dokonca môžete na povrch dať aj veľké kusy dreva, celé hrubé konáre a napodobniť tak prostredie pralesa. Zdokonalíte tým aj estetickú stránku danej časti záhrady. Nikdy však nepoužívajte jedovaté železničné podvaly a iné chemicky ošetrené drevo. Neodporúčame ani umelé mulčovacie textílie, jednoducho nič také, čo sa v záhrade prirodzene nevyskytuje. Ak chcete okolie rastlín zbaviť buriny, vložte pod mulč kartón bez farebnej potlače a plastových pások. Kôru alebo štiepku z ihličnanov použite len v prípade, že vysádzate kyslomilné druhy. Treba si však uvedomiť, že ak sa dané miesto nenachádza v blízkosti živých ihličnanov, kyslosť sa z pôdy v priebehu pár rokov zasa stratí. Pôda sa regeneruje a smeruje pri tom vždy k neutrálnemu pH. Pre väčšiu harmóniu a na dosiahnutie trvalej bezúdržbovosti treba radšej vyberať rastliny, ktoré kyslú pôdu nepotrebujú. Uprednostnite kompost pred rašelinou, pretože vzniká ekologickejším spôsobom, a to hneď na mieste, má podobnú štruktúru, no je výživnejší.
Precízne rozloženie a výsadba rastlín medzi brvná.
Zálievka a následné namulčovanie povrchu.
Namáčanie práchnivejúceho dreva.
Uhlík a dusík v rovnováhe
Do jamy nie sú vhodné piliny, hobliny, slama ani papier. Tieto materiály môžete použiť ako mulč na povrch. Ide totiž o uhlíkaté materiály, ktoré na svoj rozklad potrebujú dusík z okolitej pôdy a ten potom môže chýbať rastlinám pri raste. Vo vrstve mulča to nie je taký problém ako pri koreňoch. Navyše, ak do povrchovej vrstvy pridáte pokosenú trávu, bude dodávať dusík. Veľké kusy dreva v jame neprinášajú podobné komplikácie preto, lebo sa pod zemou rozkladajú omnoho pomalšie ako jemná slama a piliny. Dusík sa stihne doplniť prirodzenou cestou a rastlina je spokojná. Ak chcete pridať dusík navyše, môžete zalievať zákvasom zo žihľavy či z kostihoja, riedeným močom, alebo do pôdy (pod mulč) pridať odležaný, mierne nakompostovaný hnoj. Pomôže to obnoviť život v pôde, naočkuje ju to užitočnými baktériami a pôdne mikroorganizmy získajú lepšiu výživu.
Dobrá rada
Humus a lístie by sa od rastlín nemali príliš odhrabávať, naopak, treba ich pridávať.
Rebrovka rôznolistá zvládne aj kamene.
Kedy využiť túto metódu…?
… kedykoľvek, keď máte pocit, že vysádzaná rastlina by potrebovala viac vlhka, ako je na danom mieste k dispozícii. Hodí sa aj vtedy, keď viete, že nemáte dosť času na časté zalievanie.
Ide o to, že daná časť záhrady môže byť v čase výsadby extrémne vyčerpaná, takže pôda je tu extrémne chudobná. Doplnením organickej hmoty a výsadbou rastlín sa obnoví úrodnosť a kolobeh živín. Nie je to teda len dočasné riešenie, ale trvalá náprava malého záhradného ekosystému. Po celé ďalšie desaťročia sa pôda bude zlepšovať a udrží si kvalitu a vlhkosť bez vašej neustálej starostlivosti.
Je to ideálne riešenie pre všetky druhy bylín i drevín pochádzajúcich z lesov alebo z ich okrajov. Takmer každá rastlina, ktorá rastie v tieni či polotieni, to uvíta. Takže paprade sú rozhodne vhodnými kandidátmi na tento spôsob výsadby. Robieva sa to aj s bambusmi. Výnimkou sú stredomorské bylinky a slnko- či suchomilné druhy z vyprahnutých strání a skál.
Vedeli ste, že…
Paprade, ktoré rastú na múrikoch, majú veľmi dlhé a hlboké korene vedúce do dutín a škár. Ak o ne prídu, regenerácia je veľmi pomalá a náročná.
Doladenie okolia
Keď už začnete tvoriť, neobmedzujte sa iba na vysádzanie papradí a iných druhov do „drevenej“ diery. Vedľa môžete zakopať starú vaňu, napustiť ju vodou, do ponoreného kvetináča so štrkom zasadiť vodnú rastlinu, vložiť dosku, po ktorej sa vyšplhajú vodné živočíchy a máte „malý instantný tieň“. Žaby sa vám odvďačia reguláciou počtu slimákov. Kopa klád, vetiev a listov obrastená papraďou je zasa skvelým úkrytom pre ježkov a užovky. Užovka sa postará o premnožené hlodavce, ale pre človeka nie je nebezpečná. Keď získate ďalšie drevo, môžete pokračovať v tvorbe zaujímavých zákutí z rôznych trvaliek, krov a papradí. Ak ste pri zakladaní postupovali premyslene, o dva roky sa už o toto miesto nebudete musieť vôbec starať. Samo vytvorí krásny zelený prales.
PAPRADE
Paprade vo všeobecnosti potrebujú humóznu vlhšiu pôdu v polotieni a v zime ocenia snehovú prikrývku. Väčšina z nich pochádza z lesov, takže sú zvyknuté celoročne rásť v napadanom lístí a surovom humuse. Ten ich chráni pred vysušením a pred mrazom. Tu je výber najrozšírenejších papraďorastov vhodných do našich podmienok:
Adiant obyčajný (Adianthum pedatum)
je vysoký 45 – 60 cm, pochádza z Aljašky, Kanady a Japonska, má krásne vejárovito-dlaňovité listy citlivé na mráz, potrebuje kvalitnú vlhkú pôdu s kompostom v polotieni alebo pravidelnú zálievku, listy sa ťažko regenerujú
Slezinník jelení
Slezinník červený(Asplenium trichomanes)
drobnejšia papraď, 10 – 20 cm, odolná, vždyzelená, vyskytuje sa v štrbinách a puklinách skál v tieni, vhodná do polotienistých skaliek s humóznou vlhkou pôdou, ale neznáša stojatú vodu, dobre sa regeneruje
Papraďka samičia (Athyrium filix-femina)
veľmi odolná domáca papraď do polotieňa, pri dostatku vlahy občas znesie väčšie oslnenie, priemer listov do 100 cm v závislosti od podmienok, listy na jeseň žltnú, rastie na brehoch jazierok, potrebuje priepustnú pôdu s kompostom alebo lesným humusom
Papraďka japonská (Athyrium nipponicum ‚Metalicum‘)
staršie kusy môžu mať až 70 cm, ale väčšinou je menšia, listy majú vínovo-bielo-zelenú kresbu, vhodná do vlhkého polotieňa a mierneho tieňa, neznáša priame slnko, potrebuje vlhkú ľahkú pôdu s kompostom, ale nie premokrenie
Rebrovka rôznolistá (Blechnum spicant)
dorastá do 30 – 65 cm, má dvojaké listy (spodná ružica zubatých listov slúži na fotosyntézu, vzpriamené delené vrchné listy nesú výtrusy), uprednostňuje ľahkú kyslú lesnú pôdu a vzdušnú vlhkosť, neznáša vápenaté pôdy a priame slnko
Cyrtómia (Cyrtomium fortunei)
dosahuje až 75 cm, dekoratívna so šupinovitými listami, vhodná aj do chladných zimných záhrad, pod prikrývkou zo snehu alebo čečiny vydrží aj tuhšie zimy, má rada kompost a svetlý tieň, jarné slnko jej môže spáliť listy
Papraď hrebenistá (Dryopteris affinis ‚Cristata The King‘)
domáca papraď so 60 – 120 cm dlhými kučeravými listami, počas miernej zimy zostáva vždyzelená, má rada polotieň a dostatok miesta, pri dobrom zakorenení je pomerne odolná proti suchu, znesie kyslé aj vápenaté pôdy
Papraď černejúca (Dryopteris atrata)
dorastá do výšky 75 – 90 cm, má fialové až čierne exotické listy, je chúlostivejšia, pochádza z Ázie, potrebuje miernu klímu a celoročnú vlhkosť a na živiny bohatú pôdu, neznáša úpal, ťažšie zdolá naše prudšie zimy, potrebuje prikrývku alebo prenesenie do zimnej záhrady
Papraď ostnatá (Dryopteris carthusiana)
domáca papraď do tieňa a polotieňa, krajkovými listami (25 – 80 cm) pripomína mrkvovité rastliny, listy sú na jeseň žiarivožlté, pri výraznejšom poklese teplôt čiastočne opadávajú
Papraď rozložená (Dryopteris dilatata (D. austriaca))
jedna z našich najrozšírenejších papradí, dosahuje 100 – 150 cm, veľmi odolná, vhodná do polotieňa a tieňa, má rozložité listy, uprednostňuje kyslejšie lesné pôdy, zle znáša horúce letá, vhodnejšie sú vlhkejšie a vyššie stanovištia či severne orientované polohy
Papraď japonská (Dryopteris erythrosora)
v dobrých podmienkach po pár rokoch dosiahne aj 80 – 90 cm, ide o ázijskú papraď s medenočervenými lesklými jarnými listami, ktoré ozelenejú až v lete, vyhovuje jej lesná pôda v polotieni, ale pri dobrom zakorenení znesie suchšie miesta, počas miernej zimy zostáva vždyzelená
Papraď samčia (Dryopteris filix-mas)
asi náš najbežnejší druh, dorastá do 100 – 140 cm, vyhovuje jej akákoľvek záhradná pôda s kompostom, ale rastie aj v lesoch, na brehu jazierok a blízko prameňov, i keď sa dobre zakorení, znesie aj sucho a oslnenie, listy čiastočne opadávajú, ale zopár ich zostane zelených až do jari
Papraď Sieboldova (Dryopteris sieboldii)
zvláštne vyzerajúca japonská špecialita dorastá do výšky 45 – 70 cm, pripomína skôr tropické paprade a v tieni znesie aj vyššie teploty, vhodná do podmienok s miernejšími zimami, potrebuje prikrývku alebo zimnú záhradu
Text: Jaroslav Svoboda, www.ekozahrady.com a Ing. Ludmila Zažímalová
Foto: Jaroslav Svoboda a thinstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám 9/2015, JAGA GROUP, s.r.o.
Komentáre