V móde je drevená terasa

Aj v záhradnej tvorbe a praxi existujú módne vlny v obľúbenosti exteriérových záhradných prvkov alebo materiálov. V súčasnosti, po období betónu, prežíva renesanciu drevo, a to nielen ako materiál na nábytok do exteriéru, ale aj ako dlažobný materiál na vodorovné plochy. Obľuba dreva je vysoká, lebo je veľmi tvárnym, ľahko opracovateľným materiálom a možno ho využiť v rôznych hrúbkach, v rozličnom stvárnení prvkov a vzorov na stavbu palubovkových terás, ale aj chodníkov alebo ako dlažobné elementy.

Galéria

Drevo možno v exteriéri použiť v rôznej forme – ako guľatinu, polguľatinu, hranoly, fošne, dosky, latky, tyčky, prúty. Je to dostupný všestranne použiteľný materiál, ktorý sa výborne spracúva i opracúva. V súčasnosti sú dostupné nielen druhy dreva z našich zemepisných šírok, ale aj druhy z exotických stromov (pestovaných na spracovanie), ktoré sú zaujímavé vzhľadom, ale aj vlastnosťami (hustota, obsah živíc a silíc). Drevo, ako organický materiál biologického pôvodu, je však menej odolné proti poveternostným vplyvom a slabo odolné proti zemnej vlhkosti, preto ho treba impregnovať a chrániť konštrukčnými opatreniami, prípadne ďalšími materiálmi (nátermi). Výber a voľba vhodného druhu dreva je jednou z dôležitých podmienok životnosti, konštrukčnej stálosti a aj vzhľadu dreveného zariadenia alebo prvku.

Teplo dreva ako biologického materiálu a ponuka rôznych exotických druhov dreva so špecifickými vlastnosťami ho robí znova žiadaným materiálom v záhradnej tvorbe. Do exteriéru sú vhodné tvrdé a trvanlivé druhy dreva (z našich ihličnatých je najvhodnejšie borovicové a smrekovcové, z listnatých drevo duba a buka, brestu, jaseňa, jarabiny a iné tvrdšie druhy). Drevo si vyžaduje pre vonkajšie použitie okrem impregnácie aj viac-menej stálu údržbu a kontrolu.

Charakteristika terás
Terasa je záhradná stavba, ktorá umožňuje využitie bezprostredného okolia domu na prechádzanie alebo pobyt – sedenie. Prispôsobuje sa výškovej úrovni vnútorných priestorov, aby sa dalo pohodlne vchádzať a vychádzať z interiéru do exteriéru, a často je zatienená a chránená presahom strechy. Je to vodorovná alebo mierne spádovaná pochôdzna plocha, viac alebo menej vyvýšená nad okolitým terénom. Odpočívadlo, na rozdiel od nej, je v úrovni terénu (nie je vyvýšené). Väčšina odpočinkových plôch pri domoch sú terasy, lebo u nás sa stavby zakladajú spravidla tak, že podlaha prízemia vo vnútornom priestore je o 30 až 40 cm vyššie než okolitý terén. Toto opatrenie je ochranou pred možnými nepriaznivými vonkajšími vplyvmi – vniknutím zrážkovej či záplavovej vody do interiéru. Keďže ideálna poloha vonkajšej spevnenej plochy je v tej istej rovine (alebo o málo nižšej) ako podlaha v obývacom priestore, je aj terasa vyvýšená o niekoľko desiatok cm nad okolitým vonkajším terénom, a tam treba vyriešiť jej zvýšený okraj.

Funkcia a využitie
vnútorného členenia. Najdôležitejšie je bezprostredné rozšírenie interiéru do exteriéru, čo umožňuje (otvorená alebo krytá) spevnená plocha, nadväzujúca na dom z jednej alebo i viacerých strán, s bezbariérovým prístupom z neho. Využíva sa na stolovanie, čítanie, pokojné hry (šach, karty), slnenie, presádzanie kvetov. Ak na terasu nadväzuje vodný prvok – fontána alebo bazén –, osvieženie vodou, opaľovanie a kúpanie rozširuje možnosti jej využitia.

Okrem terasy pri dome sa táto stavba využíva v prípadoch, keď potrebujeme určité vyvýšenie nad terénom: nad vodnou plochou, ktorú chceme sprístupniť ľahším vstupom do vody, nad pieskovou plochou, kde by sa horšie chodilo, nad zamokrenou plochou, ponad ktorú chceme prejsť bez narušenia biotopu.

Umiestnenie pri dome
Tým, že terasa nadväzuje na dom, pri nesprávnom umiestnení, môže dôjsť k jej trvalému zatieneniu jeho stavbou. Umiestnenie terasy závisí od konfigurácie terénu, jeho svahovitosti alebo rovinnosti, od orientácie pozemku a domu k svetovým stranám. Najvhodnejšími polohami z hľadiska oslnenia sú strany juhovýchodná, juhozápadná a južná.

Pri voľbe umiestnenia treba tiež prihliadnuť na smer prevládajúcich vetrov, hoci ich účinok sa dá čiastočne eliminovať technickými opatreniami – postavením záveternej steny, výsadbou živého plota. V danej lokalite si treba zistiť miestne klimatické podmienky, najmä smer vetra na danom mieste, výskyt prívalových dažďov, častosť tvorby hmiel a v svahovitých polohách aj výskyt po svahu stekajúceho studeného vzduchu (mrazová kotlina). S umiestnením terasy je najlepšie počítať už pri vypracúvaní projektu domu.

Veľkosť a proporcie
Veľkosť terasy musí vyplynúť z jej navrhovaného využívania. Terasa by mala byť taká veľká, aby umožňovala pohodlné obývanie počas teplejších dní roka, a to aj daždivých (vtedy poslúži jej prekrytie strieškou, markízou, pergolou). Minimálne rozmery pre terasu využívanú na stolovanie (6 osôb) je 3,5 3,0 m, pri rozšírení o komunikačný pás za stolom je to 5,0 3,0 m.

Terasa s bazénom by mala mať rozmery podľa veľkosti bazéna s tým, že aspoň dve strany priliehajúce k vodnej ploche musia umožniť prechádzanie dvoch ľudí (musia mať šírku aspoň 1,2 m, lepšie 1,5 m) a ostatné 0,6 m, aby bolo možné prípadné čistenie stien bazéna zhora. Pri bazéne je vhodné počítať aj s dostatočnou plochou na ležanie, slnenie a sedenie vedľa seba pre 3 až 4 ľudí naraz (teda najmenej na jednej strane so šírkou 2,5 až 3 m od okraja bazéna).

Drevená terasa, slúžiaca ako širšie mólo pre prístup do ekologického jazierka na kúpanie by mala mať rozmery 2 – 3 m, aby sa tam mohol jeden človek aj slniť.

Pri voľbe veľkosti terasy treba brať do úvahy aj veľkosť pozemku záhrady a ostatných stavieb, najmä domu, lebo k ich veľkostiam musí byť proporčná. Nie je vhodná ani úzka obruba pri dome, ani rozsiahla spevnená plocha pri malom domčeku. Pri malej záhrade môže terasa zaberať až jednu tretinu pozemku záhrady a mala by byť proporčná k nemu, pri veľkej záhrade treba vychádzať z rozmerov domu alebo stavby ku ktorej prilieha (zimná záhrada).

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka, Stanislav Botur, bauMax, ŠINKO – Drevovýroba