strkovy zahon zo suchomilnych rastlin
Galéria (14)

Štrkový záhon zo suchomilných rastlín

Voda v záhrade sa pomaly stáva luxusom. Je čoraz vzácnejšia a záhrady sa zakladajú na pre vodu nepriaznivých miestach – na svahoch odkiaľ steká, na skalnatých či štrkových pozemkoch, kam rýchlo vsakuje. Ako sa pripraviť na dlhé obdobia sucha a ako pristupovať k záhradným plochám, aby sme zohľadnili estetiku i ekológiu? Riešením je zachytávať dažďovú vodu do zásoby (v obdobiach nadbytku pre obdobia sucha) a prispôsobiť sa suchším klimatickým a pôdnym podmienkam výberom na vodu nenáročných, suchomilných kultúr.

Galéria

Štrková záhrada
Udržanie zeleného šťavnatého trávnika je v horúcom lete zvlášť náročné na vodu i starostlivosť kosením, úspornou alternatívou preto môže byť jeho náhrada iným, ale tiež prírodným povrchom, akým je sypký, ale dostatočne ťažký (aby ho neodvieval vietor) štrk.

Štrkovú záhradu môžeme charakterizovať ako záhradu bez trávnika, kde hlavným materiálom modelujúcim povrch nie je vegetácia, ale štrk (aj v kombinácii s menšími i väčšími balvanmi), výsadby suchomiliek sú medzernaté, tvoria ich jednotlivé exempláre dekoratívnych (zelenosivých i sivolistých trsnatých) a štrukturálnych (pichľavých a drobnolistých) rastlín.

Ak štrkový povrch s dekoratívnymi rastlinami – drevinami i bylinami – doplníme drevenou terasou, platňami z prírodného kameňa na miestach s vyššou frekvenciou pohybu, dostaneme kompozíciu v modernom štýle, ekologicky úspornú, vhodnú pre menšie mestské záhrady uzavreté múrmi.

Štrkovú kompozíciu môžeme použiť aj ako prechodovú zónu medzi dláždeným povrchom a záhonom i (zmenšeným) trávnikom, terasou, odpočívadlom, domom, alebo na ozvláštnenie átria, dvora alebo iného vhodného architektonického exteriérového priestoru.

Inšpirácie prírodou
Inšpiráciu pre kombinácie vegetácie so štrkom, menšími kameňmi i väčšími balvanmi môžeme nájsť v suchých oblastiach vo svete, v krasových areáloch a na skalnatých miestach aj  na Slovensku.

Púštny efekt
Púštny efekt v záhrade môžeme vytvoriť, keď na vhodnom mieste, napr. na časti terasy, vytvoríme kombináciu xerofytných rastlín – kaktusov a opuncií, júk, agáv – a štrkových plôch s väčšími balvanmi. Aby kompozícia pôsobila prirodzene, má byť pomer štrku a vegetácie v prospech neosadených plôch a balvany i štrk majú byť z jedného druhu kameňa. Dobre priepustný povrch a celá výsadbová vrstva zaručí, že opunciová kompozícia vydrží bez ujmy vonku aj počas našej zimy, kedy je u nás viac zrážok, než má vegetácia vo svojej domovine. Kaktusy je lepšie vyložiť von v kvetináčoch len v lete a na zimu ich schovať pod sklo (do svetlej a chladnej miestnosti). Dôkazom toho, že sa kompozícii na danom mieste vonku darí, je kvitnutie rastlín.

Stepný efekt
Stepi sú charakteristické porastmi vyšších i nižších trsnatých tráv, nižších kríkov a suchomilnou vegetáciou voľne vtrúsených kvetov, na jar a začiatkom leta zakvitajú cibuľovinami – drobnými i vysokými. Rastliny sa často rozmnožujú samovýsevom a znesú aj na živiny chudobné pôdy.

V záhrade vytvoríme stepnú partiu použitím štrku, tráv, suchomilnej vegetácie s väčším podielom cibuľovín. Podiel neosadenej štrkovej plochy bude menší a môže postupne i zarásť.

Mediteránny efekt
Hornatá stredomorská oblasť v okolí Jadranu má horúcu a suchú klímu, s nedostatkom vody pre rastliny, najmä v lete. Na skalnatom povrchu sa aj zrážková voda rýchlo stratí puklinami do podzemia, lebo na vápenci je len tenká vrstva (úrodnej) pôdy do 15 cm, ktorá nedokáže spadnutú vodu zadržať. Typickým porastom sú borovice, kríčkovité dreviny, aromatické rastliny (levanduľa, rozmarín), plazivé byliny a trávy.
Stredomorský efekt v našej záhrade dosiahneme využitím rôznych tieniacich možností, ktoré sú k dispozícii – plné múry, obkolesujúce dvory, zelené baldachýny z popínavých rastlín viniča na vodorovnom vedení, koruna jestvujúcej borovice – a vlahu šetriacimi doplnkami, ako sú aromatické a vždyzelené rastliny v nádobách, nástielka štrku v záhonoch.

Efekt skalných stepí
Aj  na Slovensku sa nachádzajú miesta v prírode, ktoré môžu byť inšpiráciou pre využitie suchomilnej vegetácie. Sú to krasové oblasti, pieskové presypy a skalné stráne v svahových polohách. Otvorené nezapojené dolomitové a vápencové skalné stepi sú typické vystupujúcimi skalami podložia (osídlenými suchomilnými rastlinami a skalničkami), zvetraným materiálom rôznej veľkosti, štrkovitou pôdou, s kríčkovou vegetáciou, trávami a stepnými rastlinami s pestrofarebnými kvetmi.
Efekt skalných stepí možno v záhrade využiť najmä v svahových polohách južných, západných a juhovýchodných strání, typických rýchlym odtokom zrážkovej vody z vyšších polôh a slabým vsakovaním vlahy. V záhrade môžeme vytvoriť mierne sa zvažujúcu skalku so skalami kladenými naplocho, s plazivými porastmi skalničiek (skalnice, rozchodníky), suchomilných tráv a nízkych cibuľovín. Inou možnosťou je vytvorenie prírodného skalného prahu (podopierajúceho terasy) so skalami nastojato zapustenými do svahu, so škárami vyplnenými skalničkami.

Vytvorenie štrkového záhona
Štrkový záhon má v záhrade mnohé výhody. Vytvára pochôdzny povrch, oproti trávniku šetrí vodu, je nenáročný na starostlivosť. Pri jeho vytváraní možno využiť suchomilnú vegetáciu, ktorá sa dobre hodí do moderného exteriéru.

Štrk ako materiál
Štrk je dekoratívny, ľahko udržiavateľný materiál, ktorý je vhodný aj pre príležitostné prechádzanie. Dobre ladí zvlášť so suchomilnými rastlinami. Bráni odparovaniu vody z povrchu pôdy, ale umožňuje rastlinám (bylinám) aj rozmnožovanie samovýsevom. Korene rastlín sú pod ním v relatívnom chlade, čo je dôležité zvlášť počas leta.

Štrk je materiál farebne kontrastný s trávnikom a štrukturálne kontrastný s platňami dlažby. Na štrkový výsyp môžeme použiť riečny štrk so zaoblenými kamienkami alebo drvený, ktorý má ostrejšie hrany. Má rôzne farebné odtiene od kontrastnej bielej, cez okrové a červenkasté tóny, najlepšie ladiace s vegetáciou, až po tmavosivé. Takisto je veľký výber vo veľkosti zŕn. Na zásyp štrkového záhona vyberáme frakcie do 5 cm, ak počítame s častejším prechádzaním cez plochu, potom je vhodnejšia frakcia do 2 cm.

Ekologické pôsobenie
Ekologické pôsobenie štrkovej plochy spočíva v jej priepustnosti pre zrážky, čím sa vyrovná trávniku i trvalkovému záhonu. Štrk je na niektorých miestach vhodným materiálom na prikrytie aj v samotnom záhone, a to aj pre svoje harmonizujúce pôsobenie z hľadiska teploty: počas dňa pôsobí ochladzujúco (svetlé štrky neabsorbujú teplo tak ako tmavá nástelka z drvenej borky), v noci teplotu vyrovnáva pomalým vydávaním cez deň získaného tepla. Tu je dôležité uvedomiť si, že väčšina rastlín neznáša dlhodobé zotrvávanie koreňovej sústavy v teple (presahujúcom 30 °C). Výška štrkovej vrstvy by mala byť 5 – 7 cm.

Zakladanie štrkového záhona
Štrkový záhon môžeme zakladať na jestvujúcej pôde alebo na novom mieste, napr. vo vynechanom otvore na terase.

Z pôdy najprv odoberieme zodpovedajúcu vrstvu (najmenej 10 cm), aby sme mali kde umiestniť štrkovú vrstvu, potom pôdu nakypríme, zbavíme vytrvalých burín aj s koreňmi a podľa jej druhu a štruktúry buď zlepšíme jej priepustnosť, alebo dodáme do pôdy organický materiál (kompost), čo zlepší aj jej schopnosť zadržiavať vodu.

Na pripravenú pôdu pred sadením položíme netkanú geotextíliu, ktorá je priepustná pre vodu aj vzduch, ale bráni prerastaniu burín. Namiesto geotextílie môžeme použiť aj fóliu na veľmi piesčité alebo štrkovité pôdy, ak potrebujeme zadržať čo najviac vody. Vždy však treba zvážiť jej použitie (a aj cielené prederavenie zopár otvormi), vzhľadom na možnosť vyplavenia záhona pri prívalových dažďoch. Na zvažujúcich sa miestach treba geotextíliu (alebo fóliu) upevniť plastovými alebo drôtenými kolíkmi a jej okraje zatlačiť do zeme.
Na geotextíliu potom rozhrnieme štrk v takej hrúbke vrstvy, aby podklad nepresvital (5 – 10 cm). Ak sa dáva štrk na väčšie plochy, môže sa použiť na oživenie plochy štrk rôznej veľkosti a aj umiestniť niekoľko väčších skál alebo balvanov.

Ak zakladáme záhon na mieste bez pôdy, musíme substrát do vynechaného otvoru nasypať na drenážnu vrstvu, ktorú ochránime geotextíliou.

Výsadba
Prirodzené záhony suchomiliek sú medzernaté, lebo pri nedostatku rastliny zberajú vlahu z väčšej plochy. Pred výsadbou je preto potrebné urobiť si náčrt, lebo vysádzame drobnejšie jedince (lepšie sa ujmú) a nie je isté, či by sme od oka dobre odhadli medzery a vzdialenosti medzi rastlinami. Plánik nám pomôže, aby rozmiestnenie bolo rovnomerné, ale kompozične zaujímavé. Rastliny si potom môžeme rozložiť na plochu a postupne ich začneme vysádzať.
Pri samotnom sadení rastlín (po nahrnutí štrkovej vrstvy) je potrebné lopatkou vybrať štrk z miesta výsadby, narezať geotextíliu (fóliu) do kríža, cípy preložiť a vyhĺbiť jamku primeranej veľkosti pre koreňový bal rastliny. Vloženú rastlinu treba zatlačiť (prípadne dosypať zeminu), výdatne zaliať a založiť rohy textilnej vrstvy. Potom treba nahrnúť štrk k rastline okolo stoniek a pod spodné listy tak, aby bola jamka rovnomerne prikrytá.

Výber suchomilných rastlín
Výber suchomilných rastlín do štrkového záhona by mal dať vyniknúť štrkovú plochu i samotné rastliny, ktoré by nemali byť príliš vysoké. Ako dominanta záhona sa hodí železník argentínsky (Verbena bonariensis), šíriaci sa samovýsevom, doplnkovými rastlinami (v počte 2 – 3 kusy) sú perovskia (Perovskia ´Hybrida´) s aromatickými listami, levanduľa (Lavandula angustifolia), kotúč (Eryngium giganteum), santolina (Santolina pinnata), do popredia sa hodí katran prímorský (Crambe maritima) so svetlozelenými listami, mliečnik myrtovitý (Euphorbia myrsinites) s plazivými stonkami, rozchodník veľký (Hylotelephium telephium) rozrastajúci sa do šírky, vankúšovitý devätorník (Helianthemum), doplnené suchomilnými trávami ako je kavyľ (Stipa tenuissima), kostrava sivá (Festuca glauca).

Aromatické rastliny
Úpalu a nedostatku vody sú prispôsobené aromatické rastliny, ako je levanduľa (Lavandula angustifolia), rozmarín (Rosmarinus officinalis), rôzne druhy dúšky (Thymus) a pamajorány (Origanum vulgare, laevigatum).

Zoskupenie rastlín s rovnakými nárokmi na podmienky v jednom záhone zaručuje vyrovnaný rast a vývoj celého záhona – yzop, levanduľa, šalvia a dúška tymiánová, v južných oblastiach doplnené rozmarínom, sa nepotláčajú, ale navzájom dopĺňajú.

Skalničky
Suchým miestam je prispôsobená väčšina skalničiek. Na pôvodných stanovištiach – vo vysokých horských polohách – musia prežiť dlhé obdobia sucha, intenzívneho svetla s vysokým podielom UV zložky, nedostatok pôdy medzi skalami. Kobercovito sa rozrastajú (a dorastajú do výšky 15 cm) arábka (Arabis), tarica (Alyssum), tarička (Aubrieta), gypsomilka (Gypsophila repens), rožec plstnatý (Cerastium tomentosum), plešivec dvojdomý (Antennaria dioica), flox šidlolistý (Phlox subulata), mydlica (Saponaria), rozchodník (Sedum), skalnica (Sempervivum), dúška (Thymus). Malé trsy vytvára trávnička (Armeria maritima) s ružovými kvetmi na holých stonkách (výška 20 cm), veľmi vhodná do štrkovej záhrady. Uvedené druhy skalničiek sa hodia na ozelenenie štrkového zásypu extenzívnej zelenej strechy.

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.