pestovanie ruzi 1. cast
Galéria (7)

Pestovanie ruží (1. časť)

Ruža bola oddávna kráľovnou záhrad, najprv kráľovských, potom aj menších rodinných. Jej kúzlo spočíva v tom, že hoci je drevinou, má prekrásne kvety. Veľkým kvetom, farbami, príjemnou vôňou, bohatstvom kvetov na drevitých výhonkoch, červenými plodmi šípok a ostňami zaujali človeka už v antike.

Galéria

Ruža sa vyskytuje aj v ľudových roz­právkach všetkých európskych národov. V antických časoch sprevádzala obrady a slúžila na výrobu ružového oleja. V stredoveku sa pestovala a používala aj ako liečivá rastlina, bola kvetom panovníkov, erbovou rastlinou i kresťanským symbolom. Kult ruže je silný najmä v európskej kultúre, kde má jej pestovanie v záhradách viac než tisícročnú tradíciu.

Pestovateľské tvary ruží
Základným pestovateľským tvarom ruží je od zeme (nad miestom očkovania) rozkonárený ružový krík, dorastajúci do výšky asi 1 m. Kríčky môžu byť vyššie i nižšie (miniatúrne ruže), pestované samostatne ako solitéry alebo v skupinových výsadbách na záhone.

V kvetinových záhonoch alebo solitérne sa pestujú v minulosti veľmi obľúbené stromčekové ruže, ktoré majú na vysokom kmieniku naštepenú korunku ušľachtilej odrody. Novšími šľachtiteľskými tvarmi sú previsnuté stromčekové ruže (tzv. smútočné), u ktorých korunku vytvárajú dlhšie konáriky prevísajúce z vysokého kmienika.

Sadové ruže sa pestujú ako mohutnejšie a vyššie kríky do solitérneho postavenia, ale aj ako nízke, tzv. pôdopokryvné, vytvárajúce ružový koberec. U popínavých sa cení dĺžka, tvarovateľnosť a ohybnosť výhonkov, ktoré dorastajú do dĺžky (výšky) 2 – 3 m.

Pestovanie ruží
Pestovaniu ruží sa venovali kráľovskí záhradníci, no aj pre laika bude jednoduché vtedy, ak im vytvoríme priaznivé životné podmienky a zabezpečíme pravidelné ošetrovanie.

Základom úspešného pestovania je výber vhodného stanovišťa, dobrý štart do života zabezpečí vitálna sadenica, primeraná pôda, dostatočná výživa a správne ošetrovanie. Sú aj predpokladom dobrého zdravia a kondície rastliny počas jej života.

Výber stanovišťa
Ruže rastú vo voľnej prírode v prostredí s nízkou vegetáciou. Tu majú dostatok slnečného žiarenia a bohato kvitnú. Umiestňujeme ich preto na podobné stanovište, ako majú vo voľnej prírode. Najmä v oblastiach s chladnejším podnebím je nevyhnutné vybrať slnečné miesta, nie však prudké slnko južných svahov, ktoré má nepriaznivý vplyv na kvety červenej farby a celkovo rastlinám neprospieva.

Tienisté stanovište je pre ruže nevhodné. Vytvárajú sa na nich tenké a slabé výhonky, zle kvitnú a ich drevo pred zimou nevyzrieva, čo vedie k premŕzaniu kríka. Nevhodné je aj miesto pod košatým stromom alebo v blízkosti plytko koreniacich listnáčov, ktoré ružiam odoberajú živiny aj vlahu. Ani zamokrené miesta alebo miesta s neustálym prievanom ruže neznášajú.

Ak nemáme pre ruže v záhrade celkom ideálne stanovište, musíme ho pre ne vytvoriť niektorými dodatočnými opatreniami v architektúre záhrady (výstavba záveternej steny) alebo koncepciou výsadieb (výsadba drevín, ktoré vytvoria krátkodobé postupujúce zatienenie pred slnkom z južnej strany).

Kvalita pôdy
Rastové podmienky ruží sú závislé od druhu a kvality pôdy, ale aj spôsobu jej obrábania. Je dôležité, aby pôda bola hlbšia a obsahovala dostatočne hrubú humusovú vrstvu. Tvorbe humusu pomôžeme zapracovaním organických materiálov do pôdy – dobre vyzretého hnoja alebo kompostu, no môže to byť aj kompostované opadané lístie, tráva i popol z dreva.

Pôda nesmie byť príliš kyslá ani alkalická (preto pred výsadbou treba stanoviť hodnotu pH), najlepšia je pôda s hodnotou pH 6. Ruže sú však veľmi tolerantné a pomerne dobre rastú aj pri kyslosti od pH 5 do 7. Prílišnú kyslosť zmierňujeme pridaním vápenca, alkalickosť zasa pridaním rašeliny do pôdy.

Pri príprave pôdy pred výsadbou dbáme na to, aby bola dobre prevzdušnená a jemne spracovaná. Nesmie byť pripravená hrubo, lebo veľké vzduchové medzery neprospievajú koreňovému systému ruží.

Kvalita sadenice
Základnou zásadou pri výsadbe ruží je, aby sa sadenica dobre ujala v čo najkratšom čase. Preto musí byť dobrej kvality, rýchlo a správne zasadená (aby nezaschla).

Sadenica kríkovej ruže musí mať 3 normálne vyvinuté jednoročné výhonky a nepoškodené, aspoň 20 cm dlhé korene. Tradičné stromčekové ruže musia mať výšku kmienika 100 –140 cm, previslo rastúce odrody – tzv. smútočné ruže majú mať korunku naočkovanú vo výške 160 – 180 cm od zeme.

Z pestovateľských škôlok sa sadenice expedujú s voľnými koreňmi na jar a na jeseň alebo sa dodávajú v pestovateľských nádobách – kontajneroch počas celého vegetačného obdobia. Najvhodnejší čas na výsadbu voľnokorenných rastlín je jeseň, keď má pôda ešte priaznivú teplotu. Sezóna výsadby sa začína koncom októbra a končí v polovici novembra, ale jej dĺžka závisí od počasia i klimatickej charakteristiky stanovišťa (pôda nesmie premrznúť). Stromčekové a popínavé ruže je lepšie sadiť na jar, lebo tým odpadne prácna zimná ochrana nadzemných častí ihneď po výsadbe.

Výsadba
Ošetrenie sadenice pred výsadbou spočíva v skrátení koreňov (zhruba do polovice) a odstránení suchých, prípadne poškodených častí koreňovej sústavy. Pri jesennej výsadbe odstránime z nadzemnej časti aj zelené, mäkké a príliš tenké výhonky. Ponecháme 3 – 5 najhrubších výhonkov, ktoré už nerežeme. Pri jarnom vysádzaní však skracujeme hlavný výhonok na 2 – 3 očká. Korene sadeníc musíme pred výsadbou i počas nej chrániť pred zaschnutím. Po dlhšej preprave zo škôlky ich ponoríme na noc do vody, pretože by mohli byť čiastočne zaschnuté.

Sadenice vysádzame do jamiek dostatočnej veľkosti tak, aby miesto očkovania na koreňovom krčku bolo zasadené v zemi asi 3 – 5 cm hlboko pod úrovňou záhona (aby sme dodržali správnu hĺbku, môžeme si počas výsadby cez jamku preložiť latku). Voľne rozložené korene, ktoré nesmieme násilne pritláčať, presypávame zeminou zmiešanou s kompostom. Zeminu v nie celkom naplnenej jamke stlačíme, aby boli korene v pôde dobre zakotvené, a výdatne zalejeme. Počkáme, kým voda vsiakne, potom doplníme zeminu tak, že ju mierne navŕšime na koreňový krček rastliny.

Vzdialenosť rastlín
Vzdialenosť vysadených rastlín vychádza z ich veľkosti – záhonové kríčkové ruže sa sadia na vzdialenosť 0,5 m od seba do trojsponu (bujnejšie rastúce veľkokveté o niečo ďalej, miniatúrne bližšie). Pre stromčekové ruže je vhodná vzdialenosť 1 m a viac, popínavé sa sadia na 2 – 3 m od seba. Sadové a botanické ruže sadíme podľa veľkosti v počte od 1 (väčšie) do 3 ks/m2, ak chceme, aby vytvorili koberec, vysadíme 4 – 6 ks/m2.

Pred založením ružových záhonov musíme pozemok dôkladne odburiniť. V prípade veľmi zaburinenej záhrady, ale aj vtedy, ak sa v pôde vyskytujú prosovité trávy, láskavec, pýr a ďalšie vytrvalé buriny, je najlepšie plochu ošetriť herbicídmi na ich likvidáciu. Ak by sme to zanedbali, bude ošetrovanie ružového záhona veľmi prácne.

Ošetrovanie počas vegetácie
Ošetrovanie záhonových ruží počas vegetačného obdobia spočíva v kyprení pôdy – okopávaní, zálievke a prihnojovaní. Dôležité je aj odburiňovanie a odstraňovanie planých výhonkov.

Úlohou okopávania pôdy je udržať vrchnú vrstvu v kyprom stave, čo má priaznivý vplyv na jej priepustnosť, a tým aj vsakovanie zálievkovej a dažďovej vody ku koreňom rastliny. Zároveň sa okopaním rozruší pôdny prísušok, ktorý spôsobuje stratu pôdnej vlahy vzlínaním. Pri okopávaní musíme dbať na to, aby sme rastliny neporanili, lebo aj drobné poranenia môžu byť vstupnou bránou pre choroby. Odstraňovanie burín pri okopávke je samozrejmosťou.

Mulčovanie je opatrením, ktoré môžeme použiť v ružovom záhone, lebo prispieva k rovnomernej vlhkosti a zároveň bráni rastu jednoročných burín zatienením povrchu pôdy. Používa sa stredná vrstva mulčovacej kôry do 5 cm (prípadne vyzretý kompost). Kôra chráni rastliny aj pred suchom.

Zálievka
Záhonové ruže (aj niektoré skupiny sadových) potrebujú zálievku v množstve asi 30 – 50 l/m2, lebo jemné korienky ruží sa nachádzajú hlbšie pod povrchom. Aby bola zálievka účinná, musí sa voda dostať najmenej do hĺbky 50 cm, preto je najvhodnejšie zalievať podmokom, najlepšie ráno. Povrchovým postrekom (hadicou, postrekovačmi) sa ku koreňom dostane vody pomerne málo naraz, navyše zmáčanie listov, ktoré do večera nestačia vyschnúť, môže viesť k napadnutiu rastlín hubovými chorobami. Pri štandardnom sezónnom počasí prestávame zalievať na jeseň, keď býva dostatok prirodzenej zrážkovej vody. Počas suchej jesene dodáme ružiam ešte pred zimou výdatnú závlahu, aby bol koreňový systém dostatočne zásobený pre jarné obdobie.

V prípade, že na rastline objavíme (obyčajne koncom jari alebo začiatkom leta) planý výhonok, vyrastajúci z koreňov podnože, musíme ho okamžite odstrániť. Planý výhonok sa vyznačuje vitalitou, ale rastie na úkor výhonkov ušľachtilej odrody, ktorú oberá o živiny, preto je dôležité ho radikálne vytrhnúť, kým je ešte mladý a mäkký, alebo ho vyrezať aj s časťou koreňa, ak už príliš zosilnel.

Výživa
Základom správnej výživy je dobre pripravená, vyhnojená pôda už pred výsadbou. Táto zásoba živín vystačí natoľko, že v prvom roku po výsadbe sa rastliny nehnoja. Najlepším organickým hnojivom je dobre vyzretý kompost, prípadne kompostovaný hnoj (v dávke asi 40 kg na 10 m2), konský hnoj, guano alebo rohová múčka. V prípade použitia priemyselných hnojív treba postupovať veľmi opatrne a na základe pôdneho rozboru pohnojiť pôdu 6 týždňov až mesiac pred samotnou výsadbou. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, ktorý sa dlhšie udrží v ťažších pôdach, a neprospieva im ani chlórová forma hnojív.

Od druhého roku po vysadení začíname rastliny pravidelne hnojiť. Množstvo dodávaných živín musíme odvodiť od stanovišťa a vodného režimu. Ruže, zvlášť opakovane kvitnúce šľachtené odrody, majú vysokú spotrebu živín. Živiny majú mať rastliny k dispozícii na jar pri pučaní, a potom po odkvitnutí, pred nasadzovaním púčikov na ďalšie kvitnutie. V predjarí preto prihnojíme celú plochu záhona pomaly rozpustným plným hnojivom v množstve 60 – 80 mg na m2. Najlepšie je použiť špeciálne hnojivo na ruže. Pred začiatkom tvorby pukov prihnojíme roztokom alebo tuhým hnojivom ku každej rastline, opakovane hnojíme koncom júna pred druhým kvitnutím.

Na jeseň môžeme pohnojiť, aby drevo pred zimou lepšie vyzrelo, a to draselným hnojivom bez chlóru (30 g/m2). Prípadný akútny nedostatok niektorého zo základných alebo stopových prvkov možno nahradiť rýchlorozpustnými minerálnymi hnojivami.

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka

  1. Brumitka says:

    zaujímavé práve idem robiť o ružiach projekt tak vam potom napíšem ako to dopadlo dakujem velmi pekne za uzitocne informacie. Adriana

  2. Ľudovít says:

    Prajem veľa úspechov a potešenia z ruží a z práce s nimi. Prosím, čo sa to deje, ak z ruží príliš rýchlo-takmer hneď opadávajú lupene.

    Ďakujem za skorú odpoveď.

  3. Darina Lichardusová says:

    prečo mi ruže počas vegetácie netvoria pevné kmene,sú tenké a t.č.sú už bez lístkov

  4. Valéria Malá says:

    Veľmi zaujímavé informácie o ružiach sú pre mňa veľmi užitočné, keď som sa rozhodla, že v mojej záhradke budú dominovať ruže.

  5. Marian Tkáč says:

    Ovocné stromčeky sadíme tak, aby štepené miesto bolo nad zemou. U ruží má byť v zemi?

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.