Mostíky a lávky v záhrade

Mostíky a lávky sú praktickými prvkami v záhrade. Sú aj symbolickým fenoménom spojenia: spájajú dva brehy, skracujú vzdialenosť, umožňujú suchou nohou prejsť ponad hladinu vody.

Vzhľadom na menšiu plochu záhrad sa nepoužívajú často, ale zato môžu dodať záhrade alebo jej zákutiu nevšednú atmosféru, zvlášť keď sú umiestnené na logickom alebo prekvapujúcom mieste. Majstrami v používaní mostíkov z rôznych materiálov v záhradách sú Japonci, preto sa žiadna štýlová japonská záhrada bez mostíka nezaobíde.

Záhradné mostíky a lávky sú spravidla kratšie a menšie a prekážky pod nimi len symbolické (okrem vodných plôch), preto na celkovú konštrukciu záhradného mostíka nie sú kladené také bezpečnostné nároky ako na dopravné mosty alebo mosty či lávky pre peších na verejných miestach (najmä z hľadiska vybavenosti zábradlím).

Mostíky môžu byť pevné nepohyblivé, zabudované stabilne na vybranom mieste, pevné s pohyblivou mostovkou (zavesené lanové mostíky), plávajúce (móla s jednou stranou pevne pripevnenou k brehu) a v záhradách sa používajú aj mostíky a lávky položené na vybranom mieste (odoberateľné, ktoré možno na zimu uskladniť pod strechou).

Retiazkový mostík v japonskom štýle s pohyblivou mostovkou a detail vyhotovenia zábradlia.

Konštrukcia
Hlavná nosná konštrukcia môže byť rôzneho typu, podľa dĺžky a charakteru prekážky, ale vždy musí byť taká pevná, aby sama osebe zniesla najväčšie zaťaženie mostíka (viacerými osobami), vrátane zaťaženia mostovkou. Nosná konštrukcia môže byť trámová, rámová, dosková, oblúková, visutá (zavesená), škrupinová. Mostovka je horná časť nosnej konštrukcie s pochôdznou plochou, pripevnená na nosníky takej dĺžky, aby bezpečne prekonala prekážku, ponad ktorou je mostík postavený. Podľa relatívnej polohy mostovky rozoznávame mostíky (najmä trámové a oblúkové) s hornou, medziľahlou a dolnou mostovkou. Mostovka sa obvykle skladá z pozdĺžnikov a priečnikov. Pri oblúkových mostíkoch, zvlášť keď sú kratšie, nesmie byť pozdĺžny sklon plochy mostovky priveľký.

Krajné opory upevňujú nosnú konštrukciu mostíka, pričom ich spojenie s nosnou konštrukciou môže byť pevné alebo voľné (pri malých mostíkoch, ktoré sú položené na teréne). Aj pri voľnom spojení musia byť konštruované tak, aby zabránili posunu na strany, prípadne dozadu a dopredu (využitím hrán, prípadne zásekov alebo zarážiek). Piliere sú zarazené do dna premosťovanej prekážky.

Mostíkové zábradlie významne ovplyvňuje architektonický výraz mostíka. Pevné zábradlie môže byť plné (a nižšie pri murovaných mostíkoch) alebo urobené zo stĺpikov (drevených alebo kovových) a madla. Niekedy sa mostíky dopĺňajú voľne natiahnutým zábradlím (zábranou), upevneným bodovo, ktoré býva z hrubšieho prírodného povrazu i umelého lana alebo z reťazí. Obyčajne postačí výška zábradlia do 1 m. Pri dlhších alebo vyšších oblúkových mostíkoch je pevné zábradlie nevyhnutné, pri krátkych alebo rovných mostíkoch a lávkach nemusí byť.

Veľkosť
Malé a menšie mostíky sú vhodné do malých i veľkých záhrad, ale väčší, najmä oblúkový mostík, vystupujúci nad terén, treba vybrať zvlášť pozorne, lebo pri nepomere voči okoliu môže pôsobiť veľkosťou neprimerane a nevhodne dominovať menšiemu priestoru (priveľký mostík vyvolá dojem trpasličej záhrady). Rovné mostíky alebo lávky, ktoré sa nedvíhajú nad okolitý terén, môžu byť aj dlhšie. Užší a dlhší mostík môže pri vhodnom umiestnení dokonca opticky záhradu zväčšiť, resp. predĺžiť. Výber veľkosti a proporcií je preto najdôležitejším rozhodnutím z hľadiska pôsobenia mostíka v priestore. Dĺžka bežného záhradného mostíka sa pohybuje v rozmedzí od 1 do 2 m, rovné lávky môžu byť aj dlhšie. Dlhšie môžu byť aj oblúkové mostíky vo väčších záhradách. Pri oblúkových mostíkoch je dôležitá výška prehnutia v najvyššom bode, ktorá by mala byť najviac 1,5 m nad terénom alebo nad hladinou vodnej plochy. Mostíky by mali byť najmenej 60 cm široké, čo umožňuje prechod jednej osobe. Konštruované musia byť tak, aby staticky uniesli viac osôb naraz (pevná konštrukcia, vhodný materiál).

Mostíky, lávky umiestňujeme spravidla do najužších miest týchto kontrastných plôch. Nemali by pôsobiť dominantne, lebo sú prvkami skracujúcimi cestu. Pri umiestnení nad hladinou jazierka alebo vodnej plochy umožňujú pozorovať podvodný život alebo kvitnú-ce rastliny pobrežnej zóny, čím rozširujú možnosti využitia záhrady.

Harmonické pôsobenie sa dosiahne pri umiestnení prechodovej plochy tesne nad hladinou alebo len v malej výške nad terénom tak, aby pozdĺžna línia chodníka napojeného na mostík tvorila len mierne do výšky stúpajúci oblúk.
 
Tvar
Základný tvar mostíka i lávky vychádza z tvaru a spevnenia nosnej konštrukcie. Premostenie môže byť priame, pravouhlo zalamované (cik-cak mostíky), alebo nespojité (pomocou stupajových plôch). Základným tvarom je obdĺžnik, pri nespo-jitých prepojeniach cez vodu sa využívajú viac štvorce.

Nosná konštrukcia môže byť z hociktorého staticky vyhovujúceho materiálu: kamenná, drevená, kovová (oceľová, hliníková), murovaná (kamenná, tehlová), betónová (železobetónová), kombinovaná (montovaná) z niekoľkých druhov materiálov. Materiál musí byť odolný voči poveternostným vplyvom. Pochôdzna plocha mostovky musí byť dostatočne drsná (zvlášť u pri prehnutých oblúkových mostíkovmostíkoch) a z takého materiálu, aby bola nešmykľavá (drevené dosky s ryhovaným povrchom, drsné kamenné dosky, drevené hranoly s medzerami).

Štýlové stvárnenie mostíka a výber materiálu na viditeľné časti jeho konštrukcie by mal korešpondovať s charakterom záhrady a vodných plôch v nej. V prírodne riešenej záhrade sa kladie dôraz na prirodzenosť či prírodnosť vo výbere materiálu, pričom jeho stavebné časti môžu byť masívnejšie a opracovanie hrubšie. Vhodné sú kamenné, ale najmä drevené mostíky a lávky z fošní, trámov, polených i celých gu-ľatinových výrezov. Farebnosť materiálov by mala byť prírodná.

V pravidelne usporiadanom a moderne stvárnenom záhradnom priestore je vhodné použiť jemne opracovaný materiál – drevené dosky a hranoly, kamenné i betónové dosky z jedného kusa i kov do nosných konštrukcií. Farebnosť materiálov v pravidelných úpravách moderného štýlu môže byť kontrastná i prírodná (ktorá je iná pri jemnom opracovaní materiálu).

Drevené a kovové časti mostíkov treba povrchovo upraviť tak, aby odolali poveternostným vplyvom: drevo morením i nátermi, pri kovových častiach je vhodné, ak sú upravené eloxovaním alebo inou protikoróznou úpravou. Drevo nemusí mať len prírodné farebné odtiene, ale dajú sa využiť i farebné emaily (tmavohnedá, zelená, červená, tmavomodrá). Kontrastná farebnosť najviac vynikne na oblúkových mostíkoch, ktoré vystupujú nad okolie. V japonských úpravách sa často používa drevený oblúkový mostík (soribaši) červenej farby.

Doplnkovým materiálom, ktorý sa využíva najmä na zábradlia alebo bočné zábrany či vymedzenia, sú hrubé povrazy z prírodného i umelého vlákna, reťaze a kovové spájacie prvky.

Rovné záhradné mostíky môžu byť celé zhotovené celé z rozlične spracovaného dreva, z kamennej alebo železobetónovej dosky alebo využitím kombinácie materiálov (kovová nosná kostra a drevo).

Celodrevený rovný mostík zhotovíme tak, že na dva alebo viac rovnobežných nosníkov (z fošní, polených klád, hranolov) priečne pripevníme dosky (polenú alebo celú guľatinu, hranoly a pod.), ktoré priskrutkujeme alebo pribijeme. Rovný mostík môžeme vyrobiť aj tak, že do kovového rámu uložíme alebo naň pripevníme drevené dosky, fošne alebo hranoly.

Jednoduchá lávka je skonštruovaná tak, aby drevené nosníky zapadali do betónovej konštrukcie opôr.

 

Lávky
Lávky sú rovné prechody, jednoduchšie a spravidla i užšie a dlhšie než mostíky. Používajú sa na prekonanie prírodného vodného toku, ale v záhradách môžu slúžiť i ako rovné (drevené) chodníčky, mierne vyvýšené nad terénom.

Lávka cez vodu sa dá zhotoviť z dvoch –- troch hrubo opracovaných klád, ktoré treba na oboch stranách pevne spojiť (skobami), aby sa pri prechádzaní nemohli rozísť. Kvalitnejšiu lávku moôžeme urobiť ako rovný mostík s povrchom z drevených dosák. Ak je lávka užšia alebo dlhá a na mieste, ktoré to vyžaduje (vodný tok), je dobre vybaviť ju vhodným jednostranným zábradlím (z hrubého povrazu, reťaze, pokrúteného kmienika stromu).

Tieto mostíky alebo i dlhšie prechody (ponad močaristú či vodnú plochu) sú obľúbeným prvkom japonských záhrad. Kľukato alebo v pravom uhle k sebe položené dosky (aj fošne alebo klady) vhodne členia pravidelné nádrže alebo väčšie vodné plochy. Jednotlivé (spravidla drevené) mostíky sú položené v pravom uhle tesne k sebe a podopreté piliermi (koly alebo hranoly) alebo medzi ne zavesené.

Doskový (i fošňový) chodníček je urobený tak, že dosky sú jedna na druhú položené s presahom a ležia na nosníkoch vodorovne pripevnených medzi dvoma kolmi, zarazenými do dna.

Z kameňa a betónu
Rovný, prípadne i mierne vyklenutý kratší mostík možno urobiť z jedného kusa prírodného kameňa. Najlepšie vyzerá, keď je kamenná doska z hornej strany rovná alebo hrubšie opracovaná, ukotvená v brehoch potôčika, či položená priečne cez koryto suchého potoka.

V záhradách moderného štýlu možno použiť i kvalitne urobené, jemne opracované železobetónové dosky s pohľadovou úpravou povrchu, ktoré majú tú výhodu, že sú nosnosťou vyhovujúce aj pri menších hrúbkach, pričom pri individuálnej výrobe možno vyrobiť vhodné dĺžky a prehnutia pre vybrané miesto. Pri povrchovom opracovaní (môže byť aj brúsením) treba dbať, aby boli všetky povrchy (okrem pochôdznej časti) hladké.

Na dva rovnomerne nahor vyklenuté nosné drevené (kmene) alebo betónové či kovové nosníky (lepšie) ukladáme drevenú guľatinu, dosky alebo fošne. Pochôdznu plochu mostovky spevníme pripevňovaním jednotlivých priečnych prvkov k pozdĺžnikom klincami alebo skrutkami. Pozdĺžnikmi môžu byť tenšie ohybné kmieniky, ozdobné reťaze i  drôty, alebo ohnuté kovové pásy. Pri doskovom alebo fošňovom povrchu mostovku urobíme samostatne, aby sa dosiahla rovnomernosť oblúka, a hotovú ju pripevníme na nosníky nosnej konštrukcie.

Stupajové priechody vytvárajú nespojité prepojenie, najčastejšie cez vodu, ale môžu sa využiť aj na pohodlnejšie spriechodnenie pieskovej či štrkovej plochy. Pri vodnej ploche je však konštrukcia jednotlivých stupajových plôch náročnejšia, lebo je značne vyvýšená (o hĺbku vodnej plochy) nad pevným ukotvením v teréne. Tieto priechody môžu byť zhotovené z kamenných i betónových dlaždíc štvorcového, obdĺžnikového i nepravidelného tvaru i z drevených palubovkových (štvorcových) plôch.

Nevyhnutné je odstraňovať prípadné napadané lístie a zanesenie rýh na mostovke prachom či pieskom. Z dlhodobého hľadiska treba kontrolovať upevnenia mostíka na krajných oporách a pilieroch, upevnenie zábradlia, kovové spoje a celkový stav najmä drevených častí (trpia vlhkým prostredím).

Mostík alebo lávka sa spravidla napájajú na záhradnú cestičku alebo chodník, miesto pripojenia by malo byť prehľadné, prípadne zdôraznené nejakým prírodným alebo umelým prvkom primeranej veľkosti (vertikálne postavený kameň, kamenná lampa pri v japonskom štýle alebo svietidlo iného typu, prípadne trs trávy).

V prípade, že mostík je herným prvkom, môže byť v rámci vytvorenia istej intimity alebo tajomnosti prostredia umiestnený medzi (vyšší) kríkový porast tak, že vytvára dojem prechodu medzi otvoreným a uzavretým priestorom.

Text, fotografie a kresby: Ing Ľubica Lešinská