Klasický kompost alebo termokompostér?
V prvom rade záhrada, ale aj domácnosť sú významnými zdrojmi organického odpadu. Väčšina zvyškov však nemusí skončiť v popolnici. Možno ich šikovne zužitkovať v podobe kvalitného kompostu
Galéria
Predovšetkým treba vedieť, že nie všetko sa do kompostu hodí. Bez obáv možno použiť zvyšky zeleniny po zbere, ale i odkvitnuté časti rastlín. Významným zdrojom organickej hmoty je pokosená tráva, zhrabané lístie či mach, drevené piliny, slama či rozdrvené konáre po prerezávke ovocných drevín alebo živého plota. Taktiež organické zvyšky z kuchyne môžu skončiť v komposte, odpad je však nutné triediť. Využiť potom môžeme všetky zeleninové a ovocné šupky, nepotrebnú vňať, nahnité časti rastlín, kávovú usadeninu, škrupiny z vajec, vylúhovaný čaj a dokonca papier. Naopak, nevhodné sú materiály, ktoré sa nerozkladajú: kameň, kovy, sklo, plasty a textil. To isté platí pre popol z uhlia a farebné časopisy. Pozor dávame aj na rastliny napadnuté závažnými chorobami, napríklad bakteriálnym nádorovým ochorením v prípade kapustovitej zeleniny či plesňou zemiakovou (hľuzy i vňať). Niektoré materiály možno skompostovať len za určitých podmienok. To sa týka burinovitých rastlín, ktoré sa masívne množia semenami (galinsoga drobnokvetá) či podzemnými výhonkami (pýr, kozia noha, pichliač). Pridať ich môžeme len vtedy, ak prejdú v komposte tzv. horúcou fázou. Aj preto sa vyplatí mať na záhrade termokompostér. Opatrne treba postupovať taktiež v prípade ovocia a zeleniny napadnutej chorobami a zvýšenú pozornosť si zaslúžia zvyšky mäsa a najrôznejších jedál (podporujú šírenie hlodavcov). Iba v malom množstve možno pridávať do kompostu zvyšky po prerezaní cédrového dreva a tují. Tuhé drevnaté časti, najmä vetvičky, treba pred skompostovaním posekať či nastrihať na kúsky menšie než 5 cm.
Čo do kompostu (ne)patrí
Rozhodne áno:
• posekaná tráva, stará slama
• zhrabané lístie a mach
• vetvičky zo živého plota
• drvené rastlinné zvyšky a konáre
• trus domácich zvierat
• drevená vlna, piliny, hobliny
• ovocné a zeleninové šupky
• nahnité ovocie a zelenina
• kávová usadenina, vylúhovaný čaj
Pozor na ne:
• buriny s podzemnými výhonkami
• intenzívne sa vysemeňujúca burina
• staré noviny a papier
• vetvičky z cédrov a tují
• zvyšky mäsa a jedál
Rozhodne nie:
• kovy, sklo, plasty, kosti, textil
• prach z domáceho vysávača
• popol z brikiet či uhlia
• lakované drevo, drevotrieska
• papier z farebných časopisov
• tuky, oleje, náterové látky
• zhrabané lístie z orechov
Hrubšie či zdrevnatené rastlinné zvyšky a vetvičky je nutné upraviť na malé kúsky v drviči záhradného odpadu.
Ako kompost založiť
Vhodnému miestu na kompost sa oplatí venovať pozornosť. Bežný kompost treba zakladať v polotieni pod stromami či kríkmi a v závetrí. Tu bude chránený pred vysušujúcim vetrom aj pred spaľujúcim slnkom. Stromy navyše ochránia tlejúci materiál za dažďa pred premáčaním.
Kompost potom môže mať podobu otvoreného kompostu z bežne dostupných drevených či plastových prefabrikátov (ohrádka), prípadne možno zvoliť priemyselne vyrábanú nádobu z plastu – termokompostér. Rozhodne sa vyvarujme starých drevených železničných podvalov, ktoré obsahujú množstvo nebezpečných látok. Tie potom môžu prejsť z humusu do zeleniny či ovocia! Plastový kompostér však môžeme postaviť kamkoľvek, kde nebude rušiť okolie. Proces výroby kompostu v klasickom komposte či v termokompostéri je potom takmer zhodný. Predovšetkým sa musí dodržať zásada postupného striedania jednotlivých materiálov v tenších vrstvách. Dôležité je tiež občasné premiešanie celého obsahu, čo zaistí rovnomerné rozvrstvenie všetkých zložiek a zároveň ich prevzdušnenie. V prípade klasického kompostu treba kontrolovať jeho vlhkosť. Predovšetkým v horúcom lete sa vyplatí jeho občasné preliatie vodou.
 |  |
 |  |
 |  |
Ohrádkový kompostér
Voľne umiestnený kompost zvyčajne vyžaduje vhodnú ohrádku, ktorá udrží odpad pokope. Navyše opticky neruší tak, ako voľná kopa záhradného odpadu.
Termokompostér
1. Kompostéry sa predávajú v podobe jednoduchej stavebnice z plastu, zloženej z jednotlivých prefabrikátov. Obstarať si tak môžeme zariadenia s rôznym objemom (napríklad 290 alebo 300 litrov aj 650 litrov).
2. Jednotlivé diely zostavujeme podľa priloženého návodu, je to veľmi jednoduché. Hotový kompostér je navyše veľmi ľahký, takže ho podľa potreby bez problémov kdekoľvek prenesieme.
3. Diely do seba musia presne zapadnúť. Dôležité je, aby fungovalo vetracie veko vybavené špeciálnou otočnou klapkou, ktorá reguluje prístup vzduchu dovnútra a zároveň slúži na vetranie.
4. Základ kompostu tvorí vrstva drveného dreveného odpadu (konáre po prerezávke stromov) vysoká 25 cm. Použiť sa dajú aj obyčajné píly alebo hobliny, prípadne vetvičky nakrátko nasekané sekerou.
5. Druhú vrstvu tvorí zmiešaný odpad (pozri prehľad vhodných materiálov), prípadne samotná tráva či lístie. Ideálne však bude, ak premiešame trávu napríklad so zvyškami z domácnosti.
6. Nakoniec pridáme asi 2 cm mletého vápenca (tlejúca hmota je príliš kyslá) a nezabudneme na dusíkaté hnojivo. Potom znovu príde na rad drvený odpad, tráva a vápenec s hnojivom až do úplného zaplnenia.
7. Záhradné traktory predstavujú nový trend v údržbe záhrady a ošetria naraz veľkú plochu. Čo ale s pokosenou trávou? Tu pomôže termokompostér a nezabudnime ani na bakteriálny urýchľovač rozkladu!
3 × áno pre termokompostér
• Vďaka dômyselne riešenému vetraciemu systému (vrchný ventil a bočné vetracie otvory) umožňuje dokonalú reguláciu vnútornej teploty a vlhkosti. Správne rozvrstvený odpad sa vďaka tomu rýchlejšie rozkladá. Kompost je hotový často už za 8 až 10 týždňov.
• Umožňuje činnosť mikroorganizmov v kompostovanej hmote aj v chladnejšom ročnom období. Všetky mikroorganizmy sú biologicky aktívne často ešte dlho v zime.
• Na záhrade opticky neruší do takej miery, ako voľne uložený kompost. Jeho plastové steny navyše nepodliehajú rozkladu a neškodí im ani mráz či vysoké letné teploty.
–>
Ide to ešte rýchlejšie
Máte problémy s veľkým množstvom pokosenej trávy a neviete kam s ňou? Mnohých napadne, že do kompostu. Má to ale jeden háčik – silná vrstva takého kompostu začne rýchlo hniť a nepríjemne zapáchať. Podobne sa môže správať aj veľké množstvo šupiek a iných dužinatých zvyškov. Hnilobný zápach potom sprevádza hnedá voda, vytekajúca dole z hromady. Treba vedieť, že mokrú trávu je nutné nechať trochu vyschnúť a až potom ju uložiť do kompostéra. Jej vrstvy navyše nesmú byť príliš hrubé a treba ich striedať s inými materiálmi, napríklad s pilinami či drvenými vetvičkami. Obsah kompostéra navyše vždy po niekoľkých týždňoch premiešame. Aby bol rozklad pokosenej trávy ešte rýchlejší, môžeme použiť niektorý z mikrobiálnych prípravkov. Obsahujú až 12 kmeňov bližšie nešpecifikovaných afrických baktérií, ktoré dokážu aj veľké kvantá hmoty rýchlo premeniť na humus. S pomocou baktérií možno na jeseň účinne zlikvidovať aj hromady zhrabaného lístia. Starí záhradníci dokázali v minulosti proces kompostovania urýchliť pomocou rastlinných výluhov, tzv. vývarov. Kto záhrade rozumie, ten vie, že napríklad vodný výluh zo žihľavy, kostihoja či prasličky činnosť baktérií v tlejúcej organickej hmote výrazne podporuje a urýchľuje tvorbu kvalitného kompostu. Výluh možno pripraviť za studena (stačí natrhané rastliny ponoriť do suda s vodou), prípadne za tepla, kedy sa vo vode jednoducho zvarí. Výluhom sa potom kompost preleje.
Rozhodne si zabezpečíme:
1. Vhodný kompostér (klasický či termokompostér), ktorý objemom zodpovedá množstvu kompostovaných zvyškov.
2. Výkonný drvič záhradného odpadu; vopred ale zvážime, aký silný stroj budeme skutočne potrebovať.
3. Ak vlastníme väčšiu záhradu, potom budeme potrebovať dobrú kosačku a strunovú kosačku na okraje trávnika.
4. Lopatu, vidly, sekerku a záhradnícke nožnice.
5. Vhodné dusíkaté hnojivo a mletý vápenec.
6. Plastové vedro.
V spolupráci s Baumax-om
Komentáre