Ako ušetriť pri kúrení

Pri dnešných cenách energií si často kladieme otázku, ako a na čom pri kúrení ušetriť. Niekedy stačia však úpravy v byte, inokedy treba zmeniť vykurovacie médium či starý rozvodný systém.

Galéria

Staviame, rekonštruujeme, opravujeme
Ak sa má stavebník alebo majiteľ rodinného domu rozhodnúť, ktorú z energií bude na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody využívať, mal by vziať do úvahy cenu a dostupnosť danej energie a podmieňujúce investičné náklady. V mnohých rodinných domoch sa na vykurovanie využíva tuhé palivo, najmä drevo alebo uhlie. Často sa pritom zabúda na zbytočne vysoký výkon kotla používaného na vykurovanie. Ak máme kotol staršieho typu, aj napriek jeho funkčnosti dosiahneme účinnosť najviac 60 až 70 %, takže prerábame zbytočne. Tento problém je najmä v starších domoch, kde sa k nemu často pridružuje aj nevhodný vykurovací systém. Ak však chceme na vykurovaní ušetriť, nemali by sme pri výmene kotla nechať starý vykurovací systém s veľkými potrubiami bez čerpadla. V takomto potrubí musíme udržiavať značné množstvo vody. Pri jej ohreve sa spotrebuje zbytočne veľa energie. Preto je vhodné v lete vymeniť aj rozvody za potrubia s menšou dimenziou a zaviesť nútený obeh. Výhodou nových kotlov je, že majú aj čerpadlo.

Tepelná pohoda
Ak sme v byte spokojní s tepelným stavom, pri ktorom nepociťujeme ani chlad ani zvýšenú teplotu ani žiaden prievan a v miestnosti sa cítime príjemne, môžeme hovoriť o tepelnej pohode. Dôležitú úlohu zohráva aj relatívna vlhkosť vzduchu. Ako príjemnú pociťujeme vlhkosť 40 až 60 % vychádzajúcu z izbovej teploty 18 až 23 °C. Z tohto dôvodu je potrebné miestnosti s vysokou vlhkosťou (kúpeľňa, kuchyňa) pravidelne vetrať. V zimných mesiacoch máme tendenciu priestory zbytočne prekurovať, čo neprispieva k tepelnej pohode a náklady na energie sa neúmerne zvyšujú. Viac ako polovica energie vynaloženej na domácnosť sa spotrebuje práve na zabezpečenie tepelnej pohody.

Na utesnenie okien môžeme použiť aj plechové tesnenie.		Do drážky vložíme prichytený pás tesnenia a celkom ho vtlačíme kolieskom.

Tepelné straty
Vieme, že v našich klimatických podmienkach je potrebné najmenej 4 až 5 mesiacov v roku obytné priestory vykurovať. Ak sme teplo do miestnosti dostali, malo by tam vydržať čo najdlhšie. Znamená to zabrániť zbytočným únikom tepla, čo môžeme často zabezpečiť aj jednoduchými opatreniami. Napríklad utesnením okenných škár, či vchodových dvier špeciálnymi izolačnými penami, tesniacou páskou alebo profilom. Medzi radiátor a stenu môžeme vložiť reflexnú hliníkovú fóliu, ktorá bude odrážať teplo späť do miestnosti. Vetrajme nárazovo – otvárajme okná dokorán dvakrát denne na krátky čas. Upravme záclony, aby nezakrývali radiátor a nebránili šíreniu tepla do miestnosti. Ich najvhodnejšia dĺžka je po parapetnú dosku. Ak znížime teplotu vo vykurovanej miestnosti o 1 °C, poklesne spotreba energie na vykurovanie o 6 %. Často je vo vykurovaných priestoroch v zimných mesiacoch vnútorná teplota vzduchu o 2 až 4 °C vyššia, ako je potrebné. V kuchyni, obývačke, spálni, pracovni a v detskej izbe by malo byť 20 °C až 24 °C, v kúpeľni je však potrebných 24 °C. Najkritickejšími miestami, kadiaľ teplo „uniká“, sú tepelné mosty. Skôr, ako začneme uvažovať o iných opatreniach na šetrenie energie, treba zabezpečiť, aby bol dom, či iný vykurovaný priestor, dobre zateplený. Teplo nám môže unikať dverami, oknami, ale aj obvodovými stenami, podlahou či stropom. Tieto tepelné straty môžeme minimalizovať napríklad zateplením, výmenou dverí a okien, odstránením bariér spred vyhrievacích telies a pod.

Radiátory
Ovplyvniť spotrebu energie môžeme aj výmenou radiátorov. Články radiátorov, či už oceľové alebo liatinové, majú veľký objem a na vyhriatie potrebného priestoru spotrebujú viac energie. Panelové radiátory inštalujeme nielen z estetických dôvodov, ale majú aj malý objem, a práve preto aj väčší výkon. Pri rozvodnom potrubí platí ten istý princíp: čím väčšie potrubie, tým viac vody a o to väčšia spotreba plynu či iného zdroja energie na jej zohriatie.

Vhodná regulácia
Ďalšou zmenou vo vykurovacom systéme, ktorú môžeme počas letnej „odstávky“ urobiť, je vhodná regulácia. Staré vykurovacie systémy nemajú reguláciu, čo zvyšuje náklady o 30 až 40 %. Systém môžeme regulovať podľa vnútorného izbového termostatu (po dosiahnutí navolenej vnútornej teploty kotol vypne a začne znova kúriť až po poklese teploty v miestnosti) alebo podľa vonkajšej teploty. V druhom prípade ide o tzv. ekvitermickú reguláciu, pri ktorej regulátor sníma vonkajšiu teplotu aj teplotu vody v systéme, vyhodnocuje údaje a na ich základe dáva kotlu impulz k činnosti.

Termostatické ventily
Investovať sa oplatí aj do termostatických ventilov na radiátoroch, ktoré, podobne ako klasický izbový termostat, snímajú teplotu miestnosti a po dosiahnutí požadovanej teploty uzatvoria prívod vykurovacej vody. Predtým boli na radiátoroch len neregulovateľné kohúty – prívod vykurovacej vody sa dal len otvoriť alebo zatvoriť.

Údržba kotla
V rodinných domoch by sme mali dať vyčistiť kotol aspoň každé dva roky, pretože voda, ktorú do neho napúšťame, obsahuje vodný kameň. Ten sa usadzuje vo výmenníku, kde plní funkciu tepelného izolátora, a kotol stráca účinnosť. Privolaný technik nám vyčistí vnútro kotla od prachových častíc. Výsledkom je nielen ekonomickejšia prevádzka kotla, ale aj jeho dlhšia životnosť. Kotol  treba raz ročne dať skontrolovať odborníkovi, ktorý ho aj nastaví. Nemali by sme zabúdať ani na guľové kohúty, ktoré sa zvyknú „zapiecť“ vodným kameňom, pokiaľ sa s nimi dlhšie nemanipuluje. Aspoň raz za rok je potrebné nimi pohýbať alebo ich premazať.

Vhodný zdroj tepla
Kotol je zdroj tepla, v ktorom prebieha zmena energie z paliva na teplo. Takto vzniknuté teplo odovzdáva zariadenie teplonosnej látke, ktorou je väčšinou voda. Najbežnejšími zdrojmi energie sú najmä plyn, elektrina, uhlie, drevo, nafta, propán-bután, biomasa či slnečná energia. Výber správneho kotla je rozhodujúci, pretože ak by mal nedostatočný výkon, vykurované priestory nevykúri. Ak by mal príliš vysoký výkon bez regulácie, dochádzalo by k prekurovaniu priestoru a k finančným stratám. Etážové vykurovanie, pri ktorom tepelný výkon nepresahuje 20 kW, je vhodné pre väčšie byty a prízemné rodinné domy. Individuálne ústredné kúrenie s výkonom zhruba do 100 kW sa používa pre viacpodlažné bytové alebo rodinné domy. Centrálne zdroje tepla, ako sú teplárne, elektrárne, blokové alebo obecné kotolne, vykurujú naraz väčší počet bytových a nebytových objektov.

Programovateľný termostat zabezpečuje spolu so servopohonom „škrtenie“ vykurovacieho okruhu v miestnosti.

Kritérií na výber kotla je veľa, preto sa treba oboznámiť s konštrukčnými zvláštnosťami a vlastnosťami každého kotla skôr, ako sa preň rozhodneme. Pri zvažovaní ceny by sme mali prihliadať aj na cenu paliva a perspektívu jej nárastu, konštrukciu a cenu vykurovacieho systému (radiátory, podlahové či stenové vykurovanie), životnosť celého zariadenia a pod. Často totiž nízka cena kotla znamená vyššie náklady vykurovacieho systému ako celku a obvykle aj vyššiu cenu paliva, teda aj vysoké prevádzkové náklady. Preto je azda najdôležitejšie dbať pri výbere kotla na čo najvýhodnejšie palivo.

Výber paliva
Pri palive sa posudzuje najmä jeho dostupnosť, možnosť uskladnenia a vývoj ceny. Ďalšími ukazovateľmi sú výhrevnosť, vplyv na účinnosť kotla a komfort obsluhy. Klasickými palivami u nás sú drevo, uhlie, elektrina, zemný plyn, kvapalný plyn a ľahké vykurovacie oleje. Medzi obnoviteľné zdroje patria biomasa, slnko či geotermálna energia. Aj keď je elektrina zavedená do každej dediny a plyn je takisto prístupný vďaka rozsiahlej plynofikácii, limitujúcim faktorom ekonomickej výhodnosti je cena. Relatívne najlacnejšie sú v dnešnej dobe klasické pevné palivá (uhlie a palivové drevo). Viac sa využíva spaľovanie biomasy z odpadového dreva, energetických plodín a rýchlo rastúcich drevín. Geotermálna a slnečná energia sú k dispozícii takmer zadarmo, no prekážkou ich väčšieho využívania sú zatiaľ pomerne vysoké obstarávacie náklady na technológiu.

Spaliny
Pri výstavbe domu si veľa ľudí zriadi kotolňu ako samostatnú miestnosť oddeľujúcu obytnú plochu od kotla. Pri niektorých druhoch kotlov je to nevyhnutné, niektoré však môžeme umiestniť aj v interiéri. Žiadny z kotlov by nemal byť hlučnejší ako 55 dB (A), čo je hodnota prípustná pre obytné miestnosti. Kotol vybavený čerpadlom s prepínačom otáčok umožňuje nastaviť vhodnú rýchlosť prúdenia vykurovacou sústavou a znížiť tak hladinu hluku v sústave. Prívod vzduchu, ktorý je potrebný pri procese spaľovania, je kritériom umiestnenia kotla. Ide o systém „turbo“ alebo „komín“.

Komín je tradičné riešenie odvodu spalín, pri ktorom si kotol odoberá spaľovací vzduch z miestnosti, kde je inštalovaný. Pri komíne musí byť v miestnosti zaistené dostatočné vetranie. Na rozdiel od komínových kotlov nemajú „turbo“ kotly špeciálne nároky na prívod vzduchu do miestnosti, kde sú umiestnené a ponúkajú takmer neobmedzené možnosti umiestnenia v interiéri. Tieto kotly je možné umiestniť do malých neodvetrávaných priestorov, napríklad do komory. Keď sa nevieme rozhodnúť, či použiť komín alebo turbo, je tu tretia možnosť – poloturbo. Toto alternatívne riešenie pomocou nadstavca s ventilátorom zabezpečuje odvod spalín potrubím mimo objekt.

Text: Vladimír Chudý
Foto: archív vydavateľstva JAGA a Stanislav Botur
Zdroj: časopis Urob si sám