Domáce akvárium a základné pravidlá starostlivosti

18.2.2016
Domáce akvárium a základné pravidlá starostlivosti

Vytvoriť si v byte akváriový kútik už v súčasnosti nie je problém. Dá sa zrealizovať pomerne jednoducho a relatívne lacno. Všetko na jeho prevádzku, dokonca aj so stolíkom, možno kúpiť ako súpravu. Aby akvárium bolo dlhodobo funkčné, je dobré riadiť sa aspoň základnými pravidlami.

Akvárium plní niekoľko funkcií. V byte pôsobí oživujúco, najmä ak má stojan s akváriom poličky na umiestnenie ťahavých či previsnutých rastlín, a tak spolu vytvárajú živú obrazovku orámovanú previsnutou zeleňou, teda krásny zelený kútik. Kreslo umiestnené v blízkosti akvária poslúži nielen na pozorovanie života rybičiek, ale aj na psychickú relaxáciu po uponáhľanom a stresujúcom pracovnom dni. Navyše, takýto kútik pozitívne ovplyvňuje aj kvalitu ovzdušia v interiéri – osviežuje a zvlhčuje vzduch, zeleň zasa uvoľňuje do ovzdušia dezinfekčné i ozdravné látky. Okrem toho zeleň významne pôsobí na regeneráciu unavených očí (od počítača a televízora). 

Odchlórovanie vody

V praxi používame v akváriu vodu z vodovodu, ktorá vyhovuje väčšine rýb, až na zopár výnimiek. Treba ju však odchlórovať, a to niekoľkými spôsobmi:
• vyvariť chlór z vody, tým sa však mení aj obsah najmä zásaditých minerálov, čo ovplyvňuje aj pH a tvrdosť vody;
• vodu necháme 1 až 2 dni odstáť vo veľkoplošnej nádobe, aby chlór aspoň sčasti vyprchal;
• únik chlóru z vody urýchli aj zapojenie filtra s aktívnou antitoxickou náplňou, ktorý vodu zároveň prevzdušní (dnes sa bežne predávajú aj antitoxické látky, ktoré odstraňujú chlór z vody rýchlejšie).

Domáce akvárium - 04_shutterstock_357186254
Betta splendens zvaná aj bojovnica má bojovú povahu, preto jej samcov nemôžeme chovať v jednom akváriu. 

Tvrdosť vody

Meria sa obyčajne v nemeckých stupňoch tvrdosti (dGH). Mnohé rybičky žijú v prírode v biotopoch s mäkkou až veľmi mäkkou vodou, hoci vplyvom dlhodobého rozmnožovania v umelých podmienkach sa už trochu prispôsobili, takže do určitej miery dospelé ryby znesú i  trochu tvrdšiu vodu. V literatúre sa často používajú namiesto čísiel nasledujúce slovné vyjadrenia celkovej tvrdosti vody (dGH): veľmi mäkká voda: 0 – 4, mäkká voda: 5 – 8, polotvrdá voda: 9 – 14, tvrdá voda: 15 – 20, veľmi tvrdá voda: nad 20. Skutočnú hodnotu vodovodnej alebo akváriovej vody si otestujeme pomocou bežne dostupnej testovacej súpravy.

Kyslosť vody

Hodnota pH, teda kyslosť, charakterizuje pre ryby veľmi dôležitú vlastnosť akváriovej vody. Neutrálna voda má hodnotu pH 7, kyslé vody majú pH menšie ako 7, zásadité vody zasa pH od 7 do 14. Väčšina sladkovodných akváriových rýb si vyžaduje vodu s pH 6,5 až 8, ale existujú aj výnimky, napríklad ryby z čiernych tropických vôd, ktorým viac vyhovuje mäkká voda s hodnotami pH 6 až 7.

Keďže kyslosť vody silne ovplyvňuje zdravotný stav rýb (zápaly žiabrí, kožné a metabolické ochorenia), treba vodu v akváriu pravidelne kontrolovať a upravovať. Kontrolu vykonávame pomocou špeciálnych indikátorových papierikov alebo kontinuálneho elektrického merača pH. Pri vyššom pH je najjednoduchšie vymeniť časť vody za kyslejšiu, obyčajne aj mäkšiu (napríklad za dažďovú alebo snehovú vodu; musí byť hygienicky neškodná). Naopak, menší rozdiel v pH vyrovnáme aj zvýšením výkonu vzduchovania akváriovej vody, čím vlastne z vody „vyženieme“ časť kyslo pôsobiaceho, vo vode rozpusteného oxidu uhličitého, a tak o niečo zvýšime jej hodnotu pH.

Harmonogram starostlivosti

• denne
kontrolujeme teplotu vody, funkčnosť zariadení akvária, zdravotný stav a prejavy rýb, všímame si vývoj rastlín, prípadne i rast rias; kŕmime 2-krát v malých dávkach,
• týždenne
pomocou indikátorov kontrolujeme kvalitu vody, v prípade potreby ju upravujeme alebo aspoň čiastočne obmeníme; jeden deň v týždni ryby nekŕmime,
• každé 2 týždne
po kontrole kvality vody, keď treba (hlavne podľa obsahu dusitanov a dusičnanov), vymeníme 1/3 vody a súčasne odsajeme usadený kal z dna akvária, prípadne odstránime riasy zo skla a vyčistíme filter,
• raz ročne
vymeníme žiarivky, aj keď nie sú ešte vypálené; ich svetelné spektrum sa totiž za rok citeľne zhoršilo, čo my síce nevidíme, no rastliny na to reagujú.

Domáce akvárium
Čím je akvárium väčšie, s väčším obsahom vody, tým ľahšie sa vytvorí a najmä udrží jeho biologická rovnováha.

Amoniak – dusitany – dusičnany

V akváriovej vode musíme pravidelne sledovať úroveň biologickej vyváženosti všetkých procesov. Takýmito dôležitými a často sa meniacimi faktormi sú koncentrácie amoniaku (čpavku NH3), dusitanu (nitritu NO2) a dusičnanu (nitrátu NO3) vo vode. Tieto látky sa do vody dostávajú ako priame výlučky rýb, ale hlavne vznikajú rozkladom bielkovín nachádzajúcich sa vo všetkých akváriových odpadoch (rybí trus detrit, zostatky neskonzumovaného krmiva, časti odumretých rastlín). V akváriu prítomné užitočné baktérie tieto bielkoviny pomocou svojich enzýmov najprv premenia na jednoduchšie aminokyseliny a z nich tzv. oxidačnou deamináciou oddelia dusík vo forme amoniaku (NH3) alebo amónia (NH4+) a zostatok organickej látky sčasti premenia na vodu a oxid uhličitý. Pri tejto premene však rozhoduje úroveň kyslosti vody o tom, či vznikne jedovatý amoniak alebo nejedovaté amónium. Ak je pH vyššie ako 7, teda voda je zásaditejšia, vzniká pre rastliny i ryby veľmi jedovatý amoniak, ak je pH nižšie ako 7, teda voda je o niečo kyslejšia, tak vznikne amónium, ktoré je dobrou živinou pre rastliny. Aj pre toto je dôležité kontrolovať a upravovať kyslosť vody.

Proti riasam

Musíme si uvedomiť, že riasy sú rastliny, ktoré potrebujú rovnaké živiny i podmienky ako naše akváriové rastliny. Zopár rias v akváriu teda nie je dôvod na paniku. Jednoducho tam patria a zrejme sa ich nik­dy úplne nezbavíme. Akvárium bez rias neexistuje! Len ich nesmie byť príliš veľa.

• Akvárium zarybňujeme až 4 týždne po vysadení rastlín.
• Neprepĺňame ho rybami – z ich exkrementov síce vznikne veľa živín, no vo vysokej koncentrácii sa stávajú jedovaté, a to nielen pre rastliny, ale aj pre samotné ryby. Navyše podporujú rast rias.
• Ryby kŕmime veľmi striedmo a v malých dávkach, aby žrádlo čo najrýchlejšie skonzumovali. Kúsky spadnuté na dno sa rozkladajú a tvoria toxické látky.
• Kontrolujeme koncentráciu dusičnanov a fosforečnanov vo vode a pravidelne vymieňame 1/3 vody, tak znížime koncentráciu toxínov i nadbytok živín vo vode.
• Pri výsadbe akvária uprednostňujeme rýchlorastúce rastliny, ktoré z vody intenzívnejšie odoberajú živiny.
• Aj plávajúce rastliny (napríklad Azolla carolinianum) silne znižujú koncentráciu živín a zároveň čiastočne zatieňujú akvárium, čo do určitej miery tiež potláča rozmach rias.

Domáce akvárium

Bez baktérií to nejde

Pri novozakladanom akváriu je často rastlinný substrát takmer sterilný, teda obsahuje minimálne množstvo mikro­organizmov. Rastliny si so sebou prinesú len určité množstvo baktérií, preto trvá dosť dlho, kým sa v akváriu namnožia detoxikačné baktérie. Toto čakanie však môžeme výrazne skrátiť zaočkovaním substrátu, a to tak, že doň zamiešame časť substrátu zo zdravého zabehnutého akvária alebo doň pridáme zakúpené očkovacie baktérie.

Dobrá rada
Dospelé ryby kŕmte malými dávkami 2-krát denne. Jeden deň v týždni im doprajte hladovku na detoxikáciu. V žiadnom prípade nedovoľte deťom kŕmiť ryby chlebom alebo rožkami!

Veľkosť akvária

Spočiatku radšej volíme akvárium v strednej veľkosti, teda 60- až 80-litrové. Na každý 1,5 cm dospelých rýb treba počítať minimálne s 1 l vody. Dĺžka akvária by mala zodpovedať 10-násobku maximálnej dĺžky najdlhšej chovanej dospelej ryby.

Technické zariadenia

Výkon osvetlenia, teda denných žiariviek, by mal byť 0,5 W na 1 l objemu akvária a čas denného osvetlenia by mal byť 10 až 14 hodín (podľa priemernej dĺžky dňa v danom biotope, odkiaľ ryby a rastliny pochádzajú). Výkon vykurovacieho telesa sa riadi aj objemom akvária. Vo výbave by nemal chýbať filter, ktorý vodu čistí (podľa druhu náplne aj pomocou čistiacich baktérií alebo pomocou absorbentov toxických látok), prevzdušňuje a mieša, aby nenastalo nežiaduce tepelné rozvrstvenie vody (hore teplá, dolu studená), čo škodí rybám aj rastlinám.

Zarybnenie akvária

Pred vpustením rýb do akvária si indikátormi overíme, či kvalita vody zodpovedá ich požiadavkám. Celé uzavreté plastové vrecúško s rybami vložíme do akvária a necháme ho v ňom plávať, kým sa teplota vôd v akváriu a vo vrecúšku nevyrovná. Potom vrecúško otvoríme, ďalej ho necháme plávať na hladine a počas nasledujúcej polhodiny doň postupne vlievame po troche vodu z akvária, až jej objem zdvoj- až strojnásobíme. Tak si ryby zvyknú na nové zloženie vody. Po ďalšej polhodine ryby z vrecúška vylovíme pomocou sieťky a dáme do akvária. Zvyšnú vodu z vrecúška vylejeme do odpadu! Ryby prikŕmime až o 24 hodín.

Domáce akvárium -
Domáce akvárium
Domáce akvárium

Úprava akvária

Nádobu očistíme čistou vodou bez saponátov. Štrk (substrát) na dne uložíme svahovito – z pozadia (výška vrstvy 8 až 10 cm) do popredia (výška vrstvy asi 4 cm). Spodnú (3- až 4-centimetrovú) vrstvu po celom dne by mal tvoriť nevápenatý štrk so zrnitosťou 2 až 3 mm (bez škodlivín, nepremytý vodou, obohatený o špeciálne pomaly sa uvoľňujúce rastlinné živiny a naočkovaný akváriovými baktériami). Druhú vrstvu tvorí hrubozrnnejší nevápenatý štrk so zrnitosťou 3 až 5 mm (premytý). Potom na substrát položíme misku, do ktorej vlejeme odstátu vodu, takto naplníme akvárium do 1/2. Do akvária umiestnime očistené dekoračné nevápenaté kamene. Na dno uložíme rastliny podľa vopred nakresleného plánika. Predtým im skrátime korene asi o 1/3. Inštalujeme potrebné zariadenia (filter, ohrievač s termostatom, teplomer). Umiestnime ich tak, aby boli po naplnení akvária vodou a počas celej jeho prevádzky tak hlboko, ako to predpisuje ich návod (je to dôležité!). Na hladinu (po celej ploche) položíme papier a naň opatrne lejeme zvyšnú vodu (s teplotou asi 20 °C). Potom papier odstránime, akvárium uzavrieme vekom s inštalovaným osvetlením a všetky zariadenia zapojíme do prúdu. Ryby dávame do akvária až o 3 či 4 týždne po umiestnení rastlín.

Okrasné akvárium

Zvyčajne máva väčšie rozmery, aby vytvorilo estetický dojem. Môže byť napríklad aj takéto:
• veľkosť: 160 l;
• rozmery: 80 × 40 × 50 cm (d. × š. × v.);
• rastliny: 30 ks Vallisneria spiralis, 2 ks Hygrophila difformis, 1 ks Samolus parviflorus, 1 ks Echinodorus horizontalis, 6 ks Ammannia gracilis, 12 ks Egeria densa, 2 ks Hygrophila difformis, 3 ks Hygrophila stricta, 3 ks Anubias barteri var. Nana, 12 ks Cryptocoryne wendtii, 7 ks Heteranthera zosterifolia;
• ryby: 8 ks Xiphophorus maculatus, 5 ks Xiphophorus helleri, 5 ks Poecilia velifera, 5 ks Barbus ticto, 4 ks Ephalzeorhynchus siamensis;
• dekorácia na dne: stredne hrubý štrk, samorasty, kamene;
• zariadenie: 80 W žiarivka, filter s vyššou kapacitou, regulovateľné vyhrievacie teleso (asi 80 W), teplomer;
• vhodné parametre vody: pH 6 – 7, teplota 25 až 26 °C.

Biotopové akvárium

Takéto akváriá napodobujú životné prostredie určitej oblasti sveta, odkiaľ pochádzajú skupiny akváriových rýb i rastlín. V nasledujúcom rozpise jednotlivých biotopov uvádzame rozmiestnenie a počet rastlín, rýb a živočíchov pre 60 a 80-litrové akvárium. Písmená označujú umiestnenie rastliny na náčrte dna.

Domáce akvárium

Akvárium s ázijským biotopom (60-litrové)

Priemerné parametre vody sú: pH 6 až 7, celková tvrdosť vody dGH do 10°. Na dno akvária dáme tmavší červenohnedý štrk (6 až 9 cm), dekoračnú cestičku medzi rastlinami vysypeme jemným bielym štrkom. Medzi rastliny môžeme umiestniť 3 bambusové tyčky (X), okolo ktorých necháme ovíjať rastliny.

Rastlinné rozmiestnenie:
• do pozadia: A – 1 ks Hygrophila difformis, B – 2 ks Hygrophila polysperma, C – 2 ks Cryptocoryne, I – 2 ks Vallisneria;
• v strednom pásme: D – 1 ks Nymphaea lotus, E – 2 ks Cryptocoryne ’Green Gecko‘, J – 1 ks Microsorium pteropus;
• do popredia: F – 2 ks Cladophora aegagrophila, G – 2 ks Cryptocoryne wendtii, H – 2 ks Cryptocoryne nevillii.

Zarybnenie akvária:
• 1 ks Colisa lalia alebo Betta splendens;
• 6 ks Barbus oligolepis, 3 ks Crossocheilus siamensis;
• 3 ks Pangio kuhlii, 5 ks krevetky Caridina japonica.

Domáce akvárium

Akvárium s juhoamerickým biotopom (80-litrové)

Amazonský riečny systém patrí medzi najbohatšie systémy na zemi. Pochádza z neho množstvo rýb i rastlín, ktoré hneď upútajú svojím výzorom. Priemerné parametre týchto vôd sú pH 6 až 7 a celková tvrdosť dGH do 10°. Na dno akvária dáme 6- až 9-centimetrovú vrstvu tmavšieho štrku, deliacu cestičku medzi rastlinami vysypeme jemným bielym štrkom. Na pohľadové rozčlenenie dna použijeme ploché červené bridlicové kamene.

Rastlinné rozmiestnenie:
• do pozadia: A – 1 ks Echinodorus bleheri, B – 1 ks Echinodorus parviflorus, C – 1 ks Sagittaria platyphylla, D – 2 ks Cabomba aquatica;
• do stredu: E – 3 ks Echinodorus ’Red Devil‘;
• do popredia: F – 3 ks Lilaaeopsis novaezelandiae, G – 3 ks Lilaeopsis mauritiana.

Zarybnenie akvária:
• 2 ks Apistogramma cacatuoides;
• 4 ks Gymnocorymbus ternetzi, 2 ks Hyphessobrycon erythrostigma;
• 4 ks Corydoras sterbai, 5 ks Otocinclus sp. cf. affinis.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock, kresba: Jaroslav Pížl
Zdroj: časopis Urob si sám 2/2016, JAGA GROUP, s.r.o.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
Peter Masica | 20.02.2016, 15:38
Pekný článok

Praktické rady, tipy a návody každých 7 dní.
 

Reklama