postup pri nanasani omietky
Galéria (11)

Postup pri nanášaní omietky

Kvalita omietky sa odvíja od kvality zhotovenia jednotlivých vrstiev omietky. Najčastejšie sa stretávame s delením vrstiev na tri časti: prednástrek, jadro a štuka.  Plochy povrchov konštrukcie treba pred omietaním dôkladne očistiť od prachu a nečistôt. V dlhodobo suchom klimatickom prostredí musíme podklad navlhčiť.

Galéria

11 knauf big image
08 rigips big image
06 rigips big image
04 rigips big image
postup pri nanasani omietky 162 big image
Prednástrek
Prednástrek vytvára podkladovú vrstvu pre jadro. Nahadzujeme ho na navlhčený podklad. Prednástreková malta musí vniknúť do škár a nerovností podkladu a musí byť dostatočne riedka, aby sa mohla nahodiť 4 až 5 mm hrubá vrstva.

Zásady pri vytváraní jadra

Jadro sa nanáša na upravený podklad omietky a jeho kvalita do veľkej miery ovplyvňuje kvalitu omietky. Jedným nahodením vytvoríme maximálne 20 mm hrubú omietku. Jadrovou omietkou vypĺňame nerovnosti podkladu maximálne do hĺbky 50 mm. Pri väčších nerovnostiach vkladáme do jadrovej omietky kúsky tehál, aby sme dosiahli rovnomerné tvrdnutie jadrovej vrstvy, a tým zabránili jej popraskaniu. Jadro nanášame zo spodnej časti steny smerom hore. Ak ho nanášame v niekoľkých vrstvách, povrch každej vrstvy zdrsníme a ďalšiu vrstvu nanášame až po zavädnutí predchádzajúcej. Povrch poslednej vrstvy jadra musí byť v celej ploche rovný. Každú ďalšiu jadrovú vrstvu vytváranú z malty s prísadou sadry alebo cementu nanášame až po zatuhnutí. Nasledujúcu vrstvu vápennej malty môžeme nanášať, až keď predchádzajúca vrstva zbelie. Nanesenú jadrovú vrstvu treba zhutniť a zarovnať pred začiatkom tuhnutia. Zrnitosť kameniva pre jadrovú vrstvu je 0,3 až 1,0 mm.

Pracovný postup pri nanášaní sadrovej stierky

 
Zmes pomaly sypeme do čistej vody, až kým sadra nepohltí všetku vodu. Po približne piatich minútach vsakovania zmes do hladka rozmiešame ručne alebo elektrickou metlou.
 
Podľa požiadaviek na hustotu môžeme sadru mierne riediť vodou. Najlepšie je nanášať hladidlom v jednej vrstve v potrebnej hrúbke podľa rovnosti podkladu.
 
Pri väčších hrúbkach zarovnáme plochy ťahaním hladidla do kríža, t. j. zospodu nahor a zboka nabok. Aby sme dosiahli dokonale hladký povrch bez brúsenia, zavädnutú plochu najprv navlhčíme hubkou a potom vyhladíme špachtľou alebo hranou hladidla.

Štuková vrstva
Ide o konečnú, finálnu vrstvu, ktorá sa potom ďalej maľuje alebo iným spôsobom upravuje. Nanáša sa až po dostatočnom stuhnutí a spevnení jadrovej vrstvy. Mala by mať rovnomernú hrúbku 3 až 4 mm v celej ploche. Po nahodení sa ihneď vyhladzuje oceľovým alebo dreveným hladidlom a po zavädnutí sa otiera plsťou. Konečná hrúbka štukovej vrstvy omietky je 2 až 2,5 mm.  Omietky vytvárajú na konštrukcii súvislú vrstvu v hrúbke 10 až 30 mm. Aby sme dosiahli kvalitný výsledok, odporúča sa používať certifikované materiály, ktoré prešli autorizovanou skúšobňou, a používať ich iba na konštrukcie, pre ktoré sú určené. Okrem toho musíme dodržať technologický postup stanovený výrobcom zvoleného typu omietky alebo celého systému. Podklad musí byť čo najrovnejší, preto dierky a priehlbne vyplníme maltou. Veľké nerovnosti začistíme a necháme zatvrdnúť minimálne päť dní. Ak z muriva vystupuje iný materiál, ako napr. oceľ, betón, drevo či polystyrén, musíme ho prekryť drôtenou alebo sklotextilnou sieťovinou tak, aby presahovala aspoň 10 cm cez tehlový podklad.  Na konečnú povrchovú úpravu odporúčame kvalitné, vysoko paropriepustné a vodoodpudivé silikónové a silikátové náterové látky alebo štrukturálne škrabané omietky, prípadne minerálnu omietku.

Voľba správnej farby
Nemali by sme zabúdať, že farba stien môže do istej miery ovplyvňovať, ako sa budeme v interiéri cítiť a ako budeme priestor vnímať. Vhodným výberom farieb môžeme s priestorom ľahko opticky manipulovať. Miestnosť môžeme nielen zväčšiť či zmenšiť, ale aj vizuálne zvýšiť alebo znížiť. Pri výbere farebného odtieňa by sme sa mali riadiť predovšetkým citom. Napriek tomu existujú niektoré zásady pre výber farieb. Všeobecne platí, že farby stien možno kombinovať. Vždy záleží na tom, aby odtiene boli v súlade s bytovými doplnkami a so zariadením. Možností kombinácií je mnoho, vždy však vychádzame z dvoch variantov. Buď sa vyberieme cestou kontrastov a spájame odlišné farby, alebo sa rozhodneme pre nadväznosť. Druhá možnosť je elegantnejšia, ale vyžaduje si istú dávku skúseností. V jednej miestnosti je vhodné kombinovať iba dve až tri farby vrátane farieb nábytku, zariadenia a doplnkov.

Vlastnosti farieb
Každá farebná škála na nás pôsobí inak. Teplé farby priestor zútulňujú, studené farby zase zväčšujú a rozširujú. Svetlé pastelové odtiene miestnosť opticky rozšíria a rozjasnia, sýte farby ju, naopak, zmenšujú, a preto sa používajú na menších plochách. Ak zvolíme tmavú farbu na zadnú stenu, miestnosť skrátime; keď budú tmavé bočné steny, miestnosť predĺžime. Farebný strop priestor zníži, tmavé steny, naopak, priestor uzavrú a bude pôsobiť vyšší.

Cena omietky
Cena závisí nielen od štvorcových metrov, ale aj od prácnosti jednotlivých detailov. Ak chceme zistiť aspoň približné náklady, spočítame štvorcové metre omietaných plôch, pričom stropy počítame osobitne.  Do celkovej ceny sa započítava vyššia prácnosť pri omietaní hrán, rohov, kútov a stropov. Rovnosť podkladu takisto hrá svoju úlohu – ak podklad nie je rovný, cena omietky bude vyššia. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje výšku rozpočtu, je nevyhnutnosť použitia pomocného lešenia. Nesmieme zabudnúť ani na rohové lišty a armovacie sklenené textílie.

Text: Michal Domonkos a Karin Kasanová
Foto: Baumit, Knauf, Rigips
Zdroj: časopis Urob si sám

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.