Staňte sa víkendovými hrnčiarmi a vytočte si misku či džbánik z hliny!

Ak máte doma bežný jedálenský tanier, pravdepodobne vyšiel z výrobnej linky v tisíciovej  sérii, zatiaľ čo misky, sošky či džbánky z obchodov s umeleckými predmetmi sú jedinečné originály. Jeden taký si môžete vyrobiť a vymaľovať aj vlastnoručne.

Galéria

UROB SI SÁM

NÁROČNOSŤ: ***
ČAS: 3 TÝŽDNE
NÁKLADY: 3 €
ĽUDIA: 1
OBDOBIE: CELOROČNE

KONTROLNÝ ZOZNAM

MATERIÁL 3,05 € (SKUTOČNÁ SPOTREBA NA 1 MISKU)

• hlina 0,50 €
možno ju nakopať a upraviť alebo kúpiť (od 7,80 €/10 kg)
• biela glazúra 0,40 €
(ceny okolo 13 €/kg)
• farby 2 €
(ceny okolo 90 €/0,1 kg)
• voda a elektrina 0,15 €

NÁRADIE

• hrnčiarsky kruh
• komorová pec
• špongia, drôtik
• špachtle, vedro
• štetce 

PRACOVNÝ POSTUP

1. POPIS
Bez hrnčiarskeho kruhu okrúhlu misku nikdy nevyrobíte. Ideálny je s elektrickým pohonom, lebo naučiť sa poháňať ho nohami je náročné. 

2. SPODOK
Na kruh narazíme hrudu hrnčiarskej hliny, priehrštím ju vyformujeme na okrúhly tvar. Najprv vytvarujeme vonkajšie dno budúcej misky. 

3. POPIS
Drôtikom misku odrežeme z kruhu a prevrátime ju tak, aby dno bolo dole. Palcami formujeme priehlbeň a zároveň zväčšujeme obvod misky. 

4. DO VÝŠKY
Týmto hmatom vytiahneme steny misky vyššie a zároveň ich formujeme na požadovaný tvar.

5. ODBORNÍK
Mať poruke skúseného inštruktora, ktorý zahladí prípadné chybičky, je na nezaplatenie. 

6. SPODOK
Po vyformovaní upravíme spodný okraj misky, jemnou špongiou vyhladíme steny misky a jej horný okraj. 

7. ODREZANIE
Špongiou očistíme kruh a nakoniec tenkým drôtikom pritlačeným ku kruhu odrežeme misku od podkladu. 

8. EKOLÓGIA
Prípadný nepodarok ide na hlinisko, z ktorého ľahko vyrobíme hrudy hrnčiarskej hliny. Hrnčiarstvo je takmer 100 % bezodpadová technológia. 

9. PÁLENÝ ČREP
Misky sa musia asi dva týždne sušiť a potom sa vypália v peci pri 960 °C. Po pomalom vychladnutí vyzerajú takto. 

10. GLAZÚRA
Pred farbením treba na misku či džbánok naniesť glazúru. Jej podstatnou zložkou je jemný kremičitý piesok. Najprv ju dôkladne rozmiešame. 

11. GLAZOVANIE ZVONKA
Potom ju takýmto špeciálnym úchopom chytíme a ponoríme až po okraj do vedierka s glazúrou.

12. OKRAJ
Utrieme špongiou hneď po namočení aj neskôr po vysušení. 

13. CERUZKOU
Na vyschnutú glazúru si môžeme ceruzkou načrtnúť obrysy maľovaných vzorov.

14. MAĽOVANIE
Pre začiatočníkov nemusia byť motívmi hneď bohato zdobené farebné kvety, možno sa uspokojiť s malými hviezdičkami či inými nenáročnými vzormi. 

15. GLAZOVANIE
Ak sa vonkajšia maľba vydarila, môžeme misku naplniť glazúrou a opatrne ju z nej vyliať. Ak nie, môžeme glazúru umyť, opäť ju naniesť a pomaľovať. 

16. ŠTETCOM
Drobné chyby glazúry, najmä stekance, odstraňujeme štetcom zamokra. 

17. SPODNÝ OKRAJ
Zbavíme ho glazúry, aby sa pri vypaľovaní miska neprilepila k peci. Ako poslednú maľujeme signatúru (meno hrnčiara, rok výroby). 

18. PRED VYPAĽOVANÍM
Glazúru a farbu treba vysušiť. Nebuďme k sebe príliš nároční a neočakávajme, že by práve naša keramika mala reprezentovať Slovensko na výstave Expo. Foto Štefan Gregorička

19. VÝSLEDOK
Môže byť troška kostrbatý, ale tvorca v ňom hrdo vidí dielo, ktoré dokázal vytvoriť svojimi vlastnými rukami. A o to pri tomto hobby ide. 

DOBRÉ RADY

UŠKÁ

Aj keď by ste pocítili túžbu hneď po vytočení misky prilepiť ušká, svojho výrobku sa radšej nedotýkajte! Nechajte ho schnúť pri teplote do 19 °C v nie príliš suchej miestnosti, kým jeho steny nespevnejú natoľko, že by ste ich pri lepení vyšúľaného uška nepreliačili, a to je asi o dva dni. Po nalepení uška necháme džbán pomaly sušiť asi 2 týždne, aby sa z vnútra stien dostala von všetka vlhkosť. Ale nie príliš prudko, lebo inak by sa v hline vytvorili trhlinky, čo by ju znehodnotilo. Až potom je miska pripravená na prvé vypaľovanie.

AKO SI VYROBIŤ HRNČIARSKU HLINU?

Budete potrebovať predovšetkým kvalitnú hrnčiarsku hlinu. Môžete ju kúpiť v obchode alebo si ju zhotovíte sami. Do niekoľkých vedier si nakopete hlinu na mieste, kde sa ťaží hlina pre tehelne, alebo na bývalom hlinisku, alebo na mieste, o ktorom od miestnych viete, že sa tam vyskytuje hlina. Vrchnú vrstvu – ornicu, samozrejme, pred „ťažbou“ odstránite, pretože obsahuje korienky a biologické materiály. Doma do vedier nalejete vodu, aby hlina zmäkla, a na druhý deň ju precedíte cez hrubšie a potom jemnejšie a jemnejšie sitá. Nakoniec ju precedíte cez dámske silonové pančuchy, takže hlina bude úplne jemná. Necháte ju odstáť a potom z nej zlejete vodu. To môžete niekoľkokrát zopakovať. Nakoniec, keď je z hliny hustejšie blato, naťapkáte ho do hrubostenných veľmi plochých misiek zo sadry. Tá má tú vlastnosť, že vsiakne vodu z hlinenej kaše. V miskách môže byť hlina dosť dlho, no nie príliš, aby nevyschla – nevytvorili by sa tak na nej pevné časti. Preto vrch pri vsakovaní prekrývame igelitom. Tento postup môžeme na rýchlejšie odvodnenie zopakovať s ďalšími suchými sadrovými miskami. Keď máme z hliny plné ťažké bochníky, premiesime ich a vložíme do igelitových vreciek. Nechceme, aby sa na nich tvorili prísušky.

VYPÁLENIE A OCHLADENIE

Misku vypálime v peci pri teplote do 960 °C. Ak je dobrá hlina (s minimálnym obsahom vápencov) a výrobok je dobre vysušený, dostaneme červenkastú tehle podobnú misku s pórovitým povrchom. Teplota z 960 na 70 °C klesá veľmi pomaly, 48 hodín. Za ten čas musia ostať vypaľované výrobky v peci. Ak by sme ich vybrali príliš rýchlo, popraskali by. Týmto získame pórovitý črep podobný tehle, v ktorom sa len ťažko drží voda. Potom ich povyberáme, dochladíme na izbovú teplotu, zarovnáme prípadné nerovnosti a pripravujeme druhé vypálenie.

FAREBNÁ ÚPRAVA

Najprv do misky nalejeme tekutú glazúru zmiešanú s vodou, misku namočíme zvonka do glazúry, vyberieme ju, necháme odkvapkať, utrieme hrany dna a necháme ju vyschnúť. Glazúra má za úlohu utesniť póry a dodať povrchu lesk. Už po 15 minútach možno na vlhkú glazúru nanášať farbu (farebnú glazúru). Najlepšie je však farbu nanášať na suchú glazúru štetcom. Takto napríklad môžeme vytvárať známe vzory modranskej, habánskej alebo ľubietovskej keramiky. Samozrejme, že na misku môžeme nakresliť či napísať čokoľvek iné podľa našich vlastných nápadov a tvorivosti. Potom použijeme glazúru na vnútro misky. Misku ňou vypláchneme, glazúru vylejeme a počkáme, kým vyschne. V treťom podobnom kroku môžeme ešte štetcom naniesť glazúru na obchytané alebo defektné miesta s chýbajúcou glazúrou.
Po opätovnom vysušení farby vypálime náš výrobok v peci pri 970 – 980 °C, opäť ho necháme pomaličky vychladnúť a je hotový.

ČAS VÝROBY

Keď si zhrnieme postup výroby od vytočenia na hrnčiarskom kruhu po hotový výrobok, dostaneme výsledný čas asi 19 dní. Samotné zhotovenie nie je veľmi náročné a zvládne ho aj úplný začiatočník. Kto však má doma pec na vypaľovanie, hrnčiarsky kruh, dobrú hlinu, glazúry, farby? Vybavenie na zhotovenie je náročné, a preto poobzerať sa po centrách voľného času či iných dielňach prístupných verejnosti je dobrou voľbou. Jedným z miest, kde si môžete pričuchnúť k hrnčiarskemu remeslu, je Hotel Majolika v Modre. Okrem ubytovania na úrovni s bazénom a wellness centrom, ako aj výbornej kuchyne je v hoteli múzeum hrnčiarskej výroby so zaujímavými exponátmi a hrnčiarska dielňa. Podľa požiadaviek hostí v nej usporadúvajú aj kurzy vedené skúseným inštruktorom, ktorý aj úplných laikov ľahko dovedie do hrnčiarskeho remesla. Dať 14 eur za získanie zaujímavej skúsenosti naozaj nie je veľa, keďže si so sebou odnesiete aj váš vlastnoručne zhotovený pohár, tanier, misku či džbánik.

Text: Stanislav Botur, Hotel Majolika
Foto : Ing. Štefan Gregorička, Hotel Majolika, Modra
Zdroj: časopis Urob si sám 4/2017