spodna stavba rodinneho domu 2. vykopy a zaklady
Galéria (17)

Spodná stavba rodinného domu – 2. Výkopy a základy

Pred zhotovením výkopov si dokonale preštudujeme výkresy výkopov a základov, pretože cez základy prechádzajú inštalácie vody, plynu, kanalizácie a na ich priestupy cez steny základov nesmieme zabudnúť.

Galéria

Výkopy

Z hľadiska výkopových prác rozlišujeme tri druhy výkopov, z toho pri výstavbe rodinných domov používame len dva:

• stavebná jama je výkop, ktorého šírka aj dĺžka v pôdoryse sú väčšie ako 2 m, a hĺbka je maximálne 14 m,

• stavebná ryha je výkop, ktorého jeden pôdorysný rozmer je menší ako 2 m, dĺžka nerozhoduje. Hĺbka je maximálne 14 m. Ak je výkop pre základovú pätku užší ako 2 m, nazýva sa tiež ryha,

• stavebná šachta má pôdorysný rozmer do 36 m2 a jej najväčší rozmer je hĺbka. Pri stavbe rodinného domu sa s týmto druhom výkopu nestretneme.

Ak staviame nepodpivničený rodinný dom, zhotovíme len stavebné ryhy, do ktorých vlejeme betónovú zmes. Ak staviame podpivničený rodinný dom, celý veľký výkop bude stavebná jama, na dne ktorej budú ryhy pre základy. Ryhy na dne stavebnej jamy sú o mnoho plytšie, ako keď kopeme ryhy pod nepodpivničený objekt. Vyplýva to z dodržania hĺbky základov do nezámrznej hĺbky, ktorá je pre každý druh zeminy iná. Vo všeobecnosti pre skalu je nezámrzná hĺbka 50 cm, pre štrkopiesok 80 cm, pre hlinu 100 cm a pre íl 120 až 150 cm. Ak kopeme ryhy na dne stavebnej jamy, určite sme už pod úrovňou zámrznej hĺbky, a preto sú pásové základy okolo 40 cm do hĺbky postačujúce. Ešte je dôležité uvedomiť a ujasniť si šírku týchto základov, pretože by mali byť asi o 20 cm širšie (z každej strany nosného alebo obvodového múru je základ rozšírený minimálne o 10 cm) ako hrúbka suterénneho muriva. Je to kvôli lepšiemu rozloženiu zaťaženia do základovej zeminy. Hĺbka výkopu je vždy daná projektom. Priamo počas zhotovenia výkopov je dobré mať pomocnú meraciu latu, ktorou kontrolujeme hĺbku dna výkopu od terénu, aby nebola stavebná jama ani plytká, ani hlbšia, ako je v projekte.

Označenie

V teréne máme zvyčajne kúskami roxorov vyznačené rohové body stavby. V minulosti sa z týchto rohových bodov nakreslili na terén čiary vápnom, okolo budúceho výkopu sa zhotovili lavičky a na lavičky sa natiahli šnúry ako čiary obrysov základov. Lavičky sa zhotovovali ako jednoduché – doska s dvomi kolíkmi alebo ako rohové – dve dosky zvierajúce pravý uhol s tromi kolíkmi – ako pomôcky na obrys rohov objektu. Lavičky sa osadili 1,5 m od obrysov budúceho objektu, aby sa pri výkopoch nezosunuli do stavebnej jamy.

Dnes sa výkopy robia jednoduchšie, na terén sa nastrieka obrys výraznými farbami v spreji a môže sa kopať. Na zhotovenie výkopov je najlepšie zabezpečiť mechanizmy, keďže ide o veľmi namáhavú prácu. Len malé dočisťovanie stien výkopu a dna sa robí ručne.

Rozmery

Podľa technológie zhotovenia suterénneho muriva a jeho kvalitného izolovania proti vode a stratám tepla je už v projekte určené, či sa výkop z vonkajšej strany zväčší (približne o 60 cm), a či sú steny výkopu zvislé alebo šikmé. Na zhotovenie izolácie je potrebné na vonkajšej strane výkopu vytvoriť pásmo šírky okolo 60 cm – pracovné pásmo (teda aj stavebná jama je širšia a dlhšia asi o 120 cm), po dokončení spodnej stavby medzeru zasypeme výkopkom odloženým na dočasnej skládke. Ak projektant navrhol inú technológiu zhotovenia suterénneho muriva – zvnútra stavby, stena výkopu lícuje s obrysom základov a suterénneho muriva.

Zaistenie stien

Steny výkopu môžu byť zvislé, alebo šikmé. Závisí to od zloženia základovej zeminy a od hĺbky výkopu. Ak je výkop plytší ako 1,5 m a zemina je súdržná, môžeme kopať zvislo. Ak je výkop hlbší, musíme steny pažiť. Ak je základová zemina nesúdržná, musíme ju tiež chrániť pred samovoľným padaním pažením alebo sa rozhodneme pre šikmé steny výkopu. V praxi sa ako skúška používa nasypanie výkopku lopatou na malú hromadu a na základe sklonu tohto malého kopčeka sa určí sklon šikmej steny výkopu. Bežne sa však zošikmené steny výkopov používajú veľmi málo, lebo sa zvyšuje prácnosť nutnosťou obsypať objekt po zhotovení suterénu.

Paženie

Ak je výkop hlbší ako 1,5 m, musíme zhotoviť paženie podľa zásad bezpečnosti pri zhotovovaní suterénneho muriva. Robí sa to väčšinou z dosiek, fošní alebo dielcov. Dnes sa na veľké stavby vo veľkej miere používa vzperné paženie, ktoré pozostáva z oceľových profilov. Na zhotovenie paženia na jednoduchý rodinný dom nám postačia dosky, ktoré pritlačíme k stenám výkopu hranolmi každého 1,5 m a tieto hranoly zabezpečíme šikmými vzperami. Ak dosky kladieme zvislo, hranoly prikladáme vodorovne. Stačia tri hranoly – pri spodnom okraji, v strede a pri hornom okraji výkopu. Ak dosky kladieme vodorovne, hranoly ukladáme zvislo na celú výšku výkopu vo vzdialenosti 1,5 m od seba. Nevýhodou týchto pažení oproti vzpernému paženiu je, že výdreva zavadzia v priestoroch budúceho suterénu.

Vyrovnanie stien a dna

Ak je výkop nahrubo zhotovený, dočistíme steny a spodnú plochu. Čím rovnejší spodný povrch máme, tým lepší podklad vznikne na zhotovenie podkladového betónu. Ak je rodinný dom navrhnutý na pásových základoch z liateho betónu, na dne jamy musíme zhotoviť ryhy hĺbky a šírky podľa projektu. Ak je stavba založená na doske (v blízkosti riek, na nerovnomerne únosnej základovej zemine…), dno stavebnej jamy dokonale vyrovnáme.

Bleskozvod

Pred samotným zhotovením základov by sme mali spraviť ešte jednu dôležitú prácu – osadiť rozvody pre bleskozvod – bleskozvodový uzemňovač. Ak máme stavebnú jamu rozšírenú o pracovnú šírku 60 cm, po jej vonkajšom obvode do vykopanej malej úzkej a plytkej ryhy vložíme pod úroveň budúcich základov základový uzemňovač FeZn 30/4 mm. Túto pásovú oceľ musíme viesť po celom obvode stavby. V náprotivných rohoch, resp. presne podľa projektu, k nej pripojíme uzemňovacie tyče (drôty priemeru 10 mm)zabaranené pod úroveň základov. Spod základovej škáry ich necháme voľne trčať na neskoršie pripojenie bleskozvodu zo strechy. Ak stavebná jama nie je rozšírená, uzemnenie vedieme okrajom výkopu presne pod základmi. Tyče podľa projektu zatlačíme dostatočne hlboko pod základ, aby nerobili problémy pri zhotovovaní izolácie proti vode. Ak by sme tak nespravili pred zhotovením základov, bolo by nutné robiť výkopy (až do hĺbky základov) a zásypy dodatočne, čo by bolo prácne a zdĺhavé.

Základy

Základy sa všeobecne rozdeľujú na plošné (ak je únosná vrstva zeminy hneď pod povrchom) a hĺbkové (ak je únosná zemina hlboko v podloží). Pri stavbe rodinného domu zakladáme len na plošných základoch a prípadnú nedostatočnú únosnosť základovej zeminy odstránime rozšírením základov, aby v základovej škáre vzniklo menšie zaťaženie na jednotku plochy základov.

Zemina pod základmi

Všetky účinky zaťaženia stavbou sa vlastne prenášajú na zeminu nedotknutú výkopmi (pôvodná zemina pod výkopmi a základmi, ktorá sa nijako neupravovala). Najvhodnejšie na zakladanie sú skalné a poloskalné horniny – sú najúnosnejšie a nestlačiteľné. Štrkovité zeminy, ktoré sú dosť únosné a málo stlačiteľné, sú vhodné na zakladanie. Ich výhodou je, že nenamŕzajú, nevzlína nimi voda, neprejavuje sa kapilarita. Pieskovité, nesúdržné, sypké zeminy, piesčité štrky a prachovité zeminy, ktoré majú dobrú únosnosť, sú vhodné na zakladanie, nenamŕzajú a ich stlačiteľnosť je krátkodobá. Súdržné – hlina, íl, spraš, piesčité a ílovito-piesčité zeminy sa vyskytujú pri zakladaní najviac, ale ich mechanické vlastnosti sú závislé od vlhkosti, štruktúry a zloženia zeminy. S pribúdajúcou vodou sa stávajú kašovité, prejavuje sa kapilarita, sú namŕzavé a po vyschnutí sa opäť zmrašťujú. Úplne nevhodné na zakladanie sú neuľahnuté násypy a sedimenty organického pôvodu, napr. rašeliny, bývalé skládky, bahnité pôdy, mokrade a naplaveniny. Na násypoch môžeme zakladať, len ak sú dostatočne staré a sadnuté, aj to len ľahké budovy, pretože skládky majú nerovnomerné zloženie zeminy a vzniká riziko veľkého sadania.

Pásové základy

Najčastejšími základmi sú pásové, ktoré vytvárame v ryhách. Sú asi o 20 cm širšie ako je hrúbka nosných stien, ak sú pásové základy namáhané centricky. Ak je nutné, aby pásový základ lícoval z jednej strany s murivom, zhotovíme omnoho širšie pásové základy až do šírky 90 cm alebo šírku stanovíme podľa potreby (podľa výpočtu). Na pásové základy potom kladieme suterénne murivo, obvodové murivo i vnútorné nosné múry.

Základové pätky

Druhý typ plošného základu je základová pätka, ktorá sa kladie pod stĺp. Ak je v pôdoryse suterénu stĺp, nemusíme ho položiť na pásový základ, ale vytvoríme pod ním z betónu alebo železobetónu pätku. Je to vlastne kocka z betónu.

Základový rošt

Tretia možnosť založenia je základový rošt. Základ pripomína základové pásy v priečnom aj pozdĺžnom smere, avšak hustejšie, nielen pod nosnými múrmi. Tento základ sa navrhuje na zeminu premenlivého zloženia, ak sa projektant obáva, že by objekt mohol nerovnomerne sadať, a tým sa pootočiť. Pri rodinných domoch sa s ním takmer nestretávame.

Základové dosky

Ak už sme nútení robiť výrazné opatrenia kvôli únosnosti základovej zeminy alebo sa obávame pravidelného vylievania vody z koryta rieky, alebo staviame na bývalej skládke, ako základ zhotovíme železobetónovú dosku. Je to konštrukcia vyskytujúca sa hlavne v občianskej vysokopodlažnej zástavbe, ale dá sa použiť aj so železobetónovými stenami ako železobetónová vaňa, ak zakladáme pod hladinou spodnej vody, alebo v svahovitom teréne a obávame sa prívalovej podzemnej vody z dažďov. Železobetónová doska je konštrukcia hrúbky nad 40 cm, vystužená oceľovou výstužou v oboch smeroch a musíme mať na ňu statické výpočty a výkresy.

Po vyzretí betónu sa pod obvodovými múrmi urobí izolácia a založia sa prvé rady suterénneho muriva. Jednoduché murárske lavičky sa ešte stále používajú na označovanie polohy výkopov.
Pokračuje stavba stien (na fotografii z plných betónových blokov).Pri budovaní suterénnych stien z betónových blokov, resp. z debniacich tvárnic, treba pred zhotovením stropu urobiť oceľobetónový veniec.
Pri stavbách rodinných domov sa používajú nosníkové stropné systémy, ktoré možno aplikovať bez veľkých mechanizmov.Tepelná izolácia zvislých konštrukcií stavby sa zhotoví štandardným spôsobom z vonkajšej strany obvodovej steny, ak je okolo stien pracovný priestor so šírkou aspoň 60 cm. Aplikuje sa po zhotovení hydroizolácie.
Spodná stavba domu je zavŕšená vybudovaním schodišťa.

Text: Ing. Želmíra Kováčiková
Foto a kresby: JAGA, Leier, Premac, Daniel Veselský, Wienerberger
Zdroj: časopis Urob si sám

  1. Mayo101101 says:

    Reakcia na prvú vetu tohto článku: cez základy NESMIE prechádzať inštalácia plynu.

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.