Staviame komín

Vývoj komínov a komínových systémov sa nezastavil a podnetom na inováciu komínových telies sú najmä vykurovacie zdroje, teda v tomto prípade kondenzačné kotly. Ak dnes rozmýšľate nad výmenou komína alebo jeho opravou, zrejme je to preto, že chcete vymeniť aj starý kotol za nový.

Galéria

Vývoj komínov
Prvé komíny siahajúce nad strechu budov sa objavujú až 15. storočí, aj to len v mestách a vyspelých krajinách u bohatých ľudí – u nás sme ešte pomerne nedávno mohli vidieť na dedinách tzv. dymníky, ktoré prepúšťali dym cez strechu do ovzdušia. (Dym sa stúpal z pece alebo otvoreného ohniska – kozuba do podstrešného priestoru, kde sa údili zásoby mäsa.). Až v 17. storočí sa pre množstvo požiarov začali murovať komíny z pálených tehál. Dovtedy boli pozliepané z hliny kombinovanej s drevom. Kominárske remeslo k nám priniesli Taliani v 16 storočí. „Camini“ totiž v taliančine znamená pec, odtiaľ pochádza aj pomenovanie dnešného revízneho technika – kominára.

Už v tom čase prieduchy komínov boli také vysoké, že zlepšovali horenie paliva svojím ťahom, teda rozdielom atmosférických tlakov; pece a kachle teda bežali v atmosférickej prevádzke – rovnako mnohé dnešné tepelné spotrebiče. Takéto murované komíny ešte stále môžu stavať a používať.

Viacvrstvové komíny
Problémy s jednovrstvovými murovanými komínmi nastali, keď sa začali používať kotly na plyn, pretože spaliny plynu obsahujú vodu. Spálením 1 m³ metánu (podstatnej zložky zemného plynu) vznikne 1,5 kg vody vo forme pary a hrozí jej kondenzácia na stenách komína. Vlhkosť spolu s agresívnymi oxidmi dusíka by ako kyselina pôsobila na steny komína. V interiéri na susediacich stenách by sa zakrátko objavili sivé alebo čierne mokré škvrny. Pri spolupôsobení mrazu by sa mohol komín v pomerne krátkom čase vážne poškodiť.

Preto sa začali používať vyvložkované, teda dvojvrstvové komíny s komínovými vložkami – najprv z hliníkového alebo pozinkovaného oceľového plechu. Keďže teplota spalín unikajúcich zo starších plynových kotlov bola vysoká – viac ako 120 °C, po zohriatí komína sa takmer všetok agresívny kondenzát odparil do ovzdušia; takéto riešenie bolo vyhovujúce. Prelom nastal používaním kondenzačných kotlov, pri ktorých teplota spalín klesá až na 60 °C. Denne sa môže v komíne vytvoriť niekoľko litrov kondenzátu, ktorý je schopný za niekoľko mesiacov rozleptať hliníkovú vložku. Preto je použitie hliníkových komínových vložiek s plynovým kotlom zakázané a neodporúča sa používať ich ani pri spotrebičoch na pevné palivá.

Komínové vložky
Na problémy kondenzácie pri spaľovaní plynu zareagovali výrobcovia komínov ponukou nových trojrstvových komínov. Skladajú sa z komínovej tvárnice –nosnej časti, ktorá zabezpečuje statické vlastnosti komína, z komínovej vložky, ktorou prechádza dym, a tepelnej izolácie, ktorá zabraňuje prílišnému ochladzovaniu vložky a vytváraniu kondenzátu. Kvalita a životnosť komína v podstatnej miere závisí od komínovej vložky.
Pri stavbe komínov sa začali využívať najmä keramické (vypaľované) komínové vložky na báze šamotu. Už v bežnom vyhotovení sa šamotové vložky vyznačujú rozmerovou presnosťou a vnútornou hladkou stenou. Použitý materiál je odolný proti vyhoreniu sadzí v komíne a je kyselinovzdorný. Spočiatku sa aj tieto vložky používali s kondenzačnými kotlami, ale vzhľadom na priepustnosť vody (hoci nízku) ich nahradili vložky na báze šamotu vyrábané novou technológiou izostatického lisovania. Patrí medzi metódy spekania práškového materiálu pri vysokej teplote a tlaku v médiu, ktoré na lisovaný objekt prenáša tlak rovnomerne zo všetkých strán. Väčšinou sa využíva argón alebo hélium. Vďaka tomu sa dosiahne pevná, vodotesná a nenasiakavá štruktúra výlisku, pričom povrch môže mať zložitý tvar. Vylisované vložky môžu mať tenké steny, preto sa rýchlo zahrejú, a tým šetria energiou. Úspešne sa využívajú pri prevádzke kondenzačných kotlov, a to aj v režime s núteným odťahom spalín (v prieduchu je vyšší tlak).

Na výrobu oceľových vložiek sa používa špeciálna ušľachtilá oceľ, ktorá odoláva agresívnemu kondenzátu i vysokým teplotám a tlaku. Ich výhodou je odolnosť proti vyhoreniu sadzí, dlhá životnosť, hladkosť stien, nízka tepelná zotrvačnosť, pevnosť a odolnosť proti nárazom a nízka hmotnosť. Preto sú veľmi vhodné na rekonštrukciu, respektíve vyvložkovanie murovaného komína.

Ak teplota spalín neprekročí 120 °C, v prípade kondenzačných kotlov možno použiť aj plastové komínové vložky, ktoré sú vodotesné, odolávajú agresívnemu kondenzátu, sú ľahké a lacné. Ale pozor, ak by náhodou  cez  Ukrajinu neprúdil plyn a potrebovali by sme kotol vymeniť za kozub, museli by sme prevložkovať celý komín.

Komínové tvárnice a tepelná izolácia
Vyrábajú sa prevažne z betónu. Murujú a spájajú sa maltou. Novinkou na našom trhu sú tvárnice z keramiky tehlového vzhľadu. Brúsené keramické komínové tvarovky spájané lepidlom zaisťujú presnosť a rýchlosť stavby komínového telesa, čo zrýchľuje výstavbu. Tepelná izolácia je dôležitá, lebo zabraňuje prudkým teplotným zmenám, kondenzovaniu spalín, ako aj prehrievaniu komínového telesa a vzniku prasklín. Z hľadiska požiarnej bezpečnosti najvhodnejšou tepelnou izoláciou sú rohože, respektíve pásy z minerálnej vlny, ktoré obopínajú komínovú vložku. Pri niektorých typoch komínov sa pásy s vhodnou veľkosťou vkladajú do tvárnic počas stavby komína. V komínovej tvárnici sú vedené aj vzduchové kanály na vetranie vonkajšej steny niektorých šamotových vložiek (tzv. zadné vetranie).

Prívod vzduchu k spotrebiču
Prierez trojvrstvového komína tvorí komínová vložka, izolácia, tvárnica (zvnútra von). Dokonalejšie komínové systémy už majú tepelnú izoláciu integrovanú v komínových tvárniciach. Zvyšuje to rýchlosť stavby komína, ale to je len vedľajší efekt. Hlavný účel je ten, že medzi komínovou vložkou a tepelnou izoláciou je medzeru, ktorou sa k spotrebiču privádza vzduch potrebný na spaľovanie paliva (tzv. rúra v rúre). Medzera má optimálnu šírku takú, aby sa vložky príliš neochladzovali, ale aby množstvo palivového vzduchu bolo dostatočné. Iné typy tvárnic umožňujú privádzať palivový vzduch cez špeciálnu šachtu. Tieto typy komínov sú určené predovšetkým k tepelným spotrebičom s uzavretým systémom spaľovania, čiže turbo kotlom, alebo aj kozubovým vložkám, ktoré vzduch na horenie neodčerpávajú z miestnosti. Ak sa spaľovací vzduch odoberá z miestnosti, musí sa tam aj privádzať zvonka, čím sa ochladzuje interiér. Vzduch, ktorý prúdi k uzavretému spotrebiču cez komín, sa v predhrieva, čo uľahčuje horenie. Vďaka integrovanej izolácii komín neochladzuje priestory interiéru. Preto sú nové utesnené komíny bez potreby zadného vetrania a bez tepelných mostov, ako aj uzavreté spotrebiče vhodným riešením pre tzv. pasívne domy, ktoré majú len minimálne straty tepla. Šachty v komínových tvárniciach umožňujú rozvod niektorých inštalačných vedení.

Výber komína
Pred rekonštrukciou komína si musíme zodpovedať tieto otázky: Bude spotrebič len jeden, alebo ich bude viac? Ak ich je viac, budú všetky na rovnaké palivo? Komín teda vyberajme podľa vložky.

• Ak hovoríme o objekte, kde kúrime v sporáku, v peci, v kozube, resp. v kotle na pevné palivá, vystačíme si ešte s obyčajným jednovrstvovým murovaným komínom.
• Rozhodne je však bezpečnejšie používať trojvrstvový komín, pri ktorom nevznikajú praskliny v dôsledku vysokých teplotných rozdielov.
• V prípade jedného bežného spotrebiča (pece, kozuba a kotla s vysokou teplotou spalín na drevo, uhlie, plyn alebo olej) vystačíme s bežnými šamotovými vložkami alebo aspoň s jednovrstvovými oceľovými vložkami.
• V prípade nízkoteplotných a kondenzačných kotlov na plyn a vykurovací olej potrebujeme komín s izostaticky lisovanými alebo viacvrstvovými tesnými antikorovými vložkami. To isté platí, ak máme bežný spotrebič a neskôr ho chceme zameniť za jeden kondenzačný kotol, ako aj v prípade viacerých uzatvorených plynových kotlov – či už bežných, alebo kondenzačných, napríklad v bytových domoch.

Text: Stanislav Botur, Heluz, Schiedel
Foto a kresby: autor, Heluz, Perspor, Leier, Schiedel