Dobre zabezpečená domácnosť

Väčšina z nás sníva o pokojnom, útulnom a bezpečnom domove. Ten okrem práce, ktorá nás baví, zdravia a usporiadanej rodiny potrebujeme pre spokojný život. Väčšinou ide aj – okrem osobného auta – o jediný vlastný majetok. Okrem ukradnutých bežných vecí, ktoré sa dajú väčšinou ľahko nahradiť, niekedy postihnutí prídu o predmety, ku ktorým mali osobný vzťah. Tie sa často nahradiť nedajú.

Rozšírený emotívny názor, že dosiahnutie bezpečnosti domu je drahým a teda nedostupným luxusom, nie je pravdivý. Existujú dostupné a veľmi účinné organizačné a technické prostriedky ochrany domácností, ktoré zlodejom trvalo znepríjemňujú život a kriminalitu výrazne znižujú. Ku krádežiam vlámaním dochádza najčastejšie medzi deviatou a štrnástou hodinou a počas víkendov. Zo štatistík zostavených podľa spôsobu vniknutia do objektu vyplýva, že páchatelia sa dostávajú do objektov najčastejšie oknami, hlavnými dverami, dverami z chodby a zadnými dverami. Ďalej páchatelia vnikajú do objektov cez mreže, okenice, plot, dvere balkónov, pivnicu, stenu, podlahu a strop.

Mechanické zabezpečenie
Prvým opatrením na ochranu obydlia sú mechanické úpravy a zabezpečenie najrizikovejších miest objektov – okien a dvier. Medzi mechanické zábranné prostriedky (klasickú ochranu) patria najmä bezpečnostné uzamykacie systémy, bezpečnostné systémy dvier, mreže, bezpečnostné fólie, bezpečnostné sklá, trezory a bezpečnostné schránky.

Vstupné dvere
Najzraniteľnejším miestom všetkých objektov sú vstupné dvere. Všeobecne ich možno rozdeliť podľa toho, z akého materiálu sú vyrobené. V staršej zástavbe v bytoch prevládajú drevené jednokrídlové- a dvojkrídlové dvere v drevených zárubniach. Tieto dvere na prvý pohľad vyzerajú masívne, ale ak nie sú vybavené niektorým z bezpečnostných zábranných prostriedkov, predstavujú pre zlodeja len malú prekážku. V panelovej zástavbe sa stretávame s dverami v oceľových zárubniach. Ich kvalita a priestupnosť bez ďalších úprav a prídavných bezpečnostných prvkov sú nedostatočné ako pri predchádzajúcich dverách. Pri navrhovaní vstupných dverí rodinných domov sa často prihliada len na estetické hľadisko (spôsob ich zasklenia) a už menej sa berú do úvahy ich mechanická odolnosť a bezpečnosť.

Zárubne dvier
Kovové zárubne sa dajú ľahko roztiahnuť heverom. Ochrana je jednoduchá: do obidvoch zvislíc zárubní sa naleje riedky betón, ktorý po vytvrdnutí zamedzí roztiahnutiu. V súčasnosti sa môžu priamo montovať bezpečnostné zárubne. Sú to väčšinou silné zvárané pásy alebo profilové oceľové rámy, ktoré pomocou kotevných čapov alebo hákov zapadajúcich do ozubov zabraňujú násilnému vyrazeniu zárubne zo steny. Osadenie zárubne pre zavreté dverové krídlo musí byť dostatočne hlboké, aby sa dvere nemohli vysadiť zo závesov (pántov) pomocou páčidla.

Dverové krídlo
Pri nezabezpečených vstupných dverách stačí na otvorenie poriadne kopnutie, alebo vyrazenie ramenom. Týmto spôsobom sa vylomí buď závora zámku, alebo zapadací (krycí) plech zabudovaný v zárubni. V starej zástavbe pribúda aj ďalší problém: výplňové (kazetové) dvere. Pri nich stačí vykopnúť spodnú výplň a uvoľneným otvorom vliezť do bytu. Ak chceme svoj byt alebo dom dobre chrániť, musíme sa presvedčiť, či sú dvere dostatočne odolné. Ak sú dvere dostatočne pevné, stačí ich doplniť priečnou závorou alebo rázvorovým systémom závor do všetkých strán. Ak nie sú pevné, treba ich vystužiť, spevniť alebo vymeniť za bezpečnostné dvere, ktoré spĺňajú bezpečnostné aj protipožiarne hľadiská. Bezpečnostné dvere majú zosilnenú konštrukciu a sú vystužené v celej ploche. Ako výstuž sa používajú najmä kovové plechy s hrúbkou 2 až 3 mm a špeciálne výplne (niekedy majú aj funkciu protipožiarnu, protihlukovú a pod.). Dôležité je, aby na celej svojej ploche nemali miesto, ktoré by sa dalo prekopnúť, ako to je pri starších kazetových dverách a ľahkých voštinových dverách. Vyrazeniu dvier môžeme zabrániť spevnením zárubne oceľovým pásom pozdĺž celého obvodu dvier. Ochrana proti vypáčeniu spočíva v obití rámu dvier z vnútornej strany kovovým profilom na zakrytie škvary medzi rámom a dverami. Prekopnutiu dvier možno zabrániť oplechovaním vnútornej strany dvier.

Závora
Vstupné dvere musia mať bezpečnostný zámok. Zámok na dverách musí byť odolný proti násiliu, vŕtaniu a musí mať bezpečnostnú cylindrickú vložku alebo kľúč trezorového typu (motýlikový). V nijakom prípade sa pri vstupných dverách nesmú používať zámky s obyčajným alebo dózickým kľúčom. Najdôležitejšou časťou zámku je uzamykacia závora. Zámok musí mať závoru najmenej na dva západy. Závora musí byť masívna a dostatočne široká, aby zabezpečovala zámok a zárubňu. Závore musí zodpovedať aj protikus, do ktorého sa závora zasúva. Je to buď zapadací plech, alebo sú to priamo otvory v oceľových zárubniach dvier. Niektoré zámky majú namiesto jednej plochej závory viac závor, väčšinou s kruhovým prierezom. Zámky s rázvorovým systémom (sústava tyčových závor) sa nazývajú zámky s viacnásobnými západmi (viaczávorový systém). Tento systém sa používa po obvode dvier. Dosahuje sa tak trojnásobné, štvornásobné, šesťnásobné až deväťnásobné zabezpečenie a zároveň aj spevnenie dvier.

Vložka zámku
Ďalšou dôležitou súčasťou zámku je vložka zámku. U nás sa najviac používajú zámky s profilovou cylindrickou vložkou. Kľúče od tejto vložky sú ploché a majú pozdĺžne drážky. Aby cylindrická vložka bola zabezpečená proti otvoreniu planžetou, musí mať prekrytý profil vstupného otvoru na kľúč a musí mať bezpečnostné prvky, ktoré ju chránia pred otvorením planžetou, pred vytrhnutím cylindra alebo pred jeho zarazením. Bezpečnostnými prvkami môžu byť oceľové plátky, valčeky alebo guľôčky zabudované do telesa vložky. Cylindrické vložky pre ploché kľúče (s úkosom alebo s jamkami) nemajú dôsledne profilovaný celý kľúčový vstup, ale väčšinou len na polovici obdĺžnikového otvoru. Ten je relatívne veľký, preto musí mať vložky na zamedzenie použitia planžety. Vo vnútornej konštrukcii musí mať iné zabezpečovacie prvky.

Správna bezpečnostná cylindrická vložka musí mať obmedzenie kopírovania kľúčov pre nepovolanú osobu. To zabezpečuje bezpečnostná karta, bez ktorej zámočnícke prevádzkarne kópiu kľúča nezhotovia. Chráni sa tak bezpečnosť majiteľa, no poukazuje to aj na serióznosť výrobnej firmy. Niektoré výrobné podniky dokonca zhotovujú kópie len vo svojich dielňach. Ak by sme však potrebovali vymeniť vložku (napr. pri strate či krádeži kľúčov), existuje vložkový semaforový systém, ktorý znamená, že k vložke sa dodávajú tri druhy kľúčov s iným kódovým usporiadaním. Keď sa stratí kľúč červenej farby, zasunie sa do vložky žltý kľúč a vložka sa sama prekóduje na novú variáciu. Tak isto pri strate žltého kľúča postupuje so zeleným kľúčom – preto názov semaforová vložka. Zámok kovania na dverách musí byť zakrytý pomocou krytu alebo štítu. Pri vstupných dverách sa na krytie nesmie použiť kovanie bakelitové ani z mäkkých kovov a hmôt. Kovanie nesmie byť ani priskrutkované z vnútornej strany dvier. Vložka zámku nesmie z kovania prečnievať viac ako 3 mm, aby sa nedala vylomiť. Najlepšie je použiť zakrytovanie bezpečnostným kovaním. Je vyrobené z legovaných ocelí alebo aj z bežných kovov, ale s oceľovými vložkami. Také kovanie je odolné proti odtrhnutiu, navŕtaniu, odlomeniu aj odskrutkovaniu. Kovanie má často aj krytky pre vlastnú zámkovú vložku (vstupný otvor kľúča) proti poškodeniu a znečisteniu. Zámkovú vložku prekonávajú zlodeji najčastejšie rozlomením, odvŕtaním alebo otvorením planžetou. Rozlomeniu vložky zámku možno zabrániť pomocou protizlomovej vložky alebo bezpečnostným kovaním. Odvŕtanie vložky zámku sa zamedzí kovaním s oceľovou krytkou vložky. Otvorenie planžetou možno sťažiť bezpečnostnou vložkou s prekrytým profilom.

Zdroj: Materiály a technické vybavenie súčasného interiéru, JAGA GROUP
Foto: Waldmann Lichttechnik, EVVA, archív JAGA GROUP