Daňové pokuty - priznáte sa sami alebo si počkáte, ako to všetko vypáli?

16.1.2016
16.1.2016 (1)
Daňové pokuty - priznáte sa sami alebo si počkáte, ako to všetko vypáli?

Podnikatelia, ktorí sa sami priznajúk daňovým prehreškom, budú dostávať výrazne nižšie pokuty, ako keď ich pochybenie odhalí daňová kontrola. Od januára bude zároveň výška pokuty závisieť od toho, po akom čase daňový úrad previnenie odhalí. Čím na to príde neskôr, tým bude pokuta vyššia.

Ak si dnes podnikateľ odpočíta z príjmov aj také výdavky, na ktoré nemá nárok a daňová kontrola to odhalí, bude musieť doplatiť daň a zároveň zaplatiť pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky z tejto dodatočne vyrubenej dane, minimálne však desať percent. Ak si svoju chybu sám uvedomí a podá dodatočné daňové priznanie, pokuta dosiahne 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Minimálna výška pokuty je v tomto prípade 5 % z dane, ktorú musí doplatiť. Napríklad, ak by živnostník zabudol do daňového priznania uviesť príjem z faktúry vo výške 2 000 eur a daňová kontrola by to odhalila, musel by doplatiť daň vo výške 380 eur. Zároveň by mu daňový úrad uložil pokutu vo výške 10 % z tejto sumy, teda 38 eur. V prípade, že by si tento živnostník sám uvedomil svoju chybu a podal dodatočné daňové priznanie, pokuta by dosiahla len 5 % z dane, čo je 19 eur.

SÚČASNÝ STAV

Výška pokuty je v súčasnosti rovnaká bez ohľadu na to, či živnostník podá dodatočné daňové priznanie ihneď po podaní riadneho priznania alebo tak urobí až o niekoľko rokov. Rovnaké je to aj v prípade daňovej kontroly. Podnikateľ by dostal pokutu v tej istej výške bez ohľadu na to, po akom čase mu daňový úrad pokutu uloží. V prípade, že podnikateľ nepriznal príjem vo výške 2 000 eur, je rozdiel v pokute medzi tým, či sa sám prizná alebo ho odhalí až daňová kontrola, len 19 eur. Preto sa mu oplatí riskovať a nepodať dodatočné daňové priznanie. Ak mu kontrola nepríde, nielenže nebude musieť zaplatiť pokutu, ale ani daň vo výške 380 eur. Firmy a živnostníci tak nie sú motivovaní, aby sami naprávali svoje pochybenia, ale je pre nich výhodnejšie čakať na to, či daňová kontrola príde alebo sa ich previnenie premlčí.

OD JANUÁRA 2016

Výška pokuty sa bude výraznejšie odvíjať od toho, či sa daňovník sám prizná k chybe alebo ju odhalí až kontrola. Navyše, suma pokuty už nebude fixná, ale bude stanovená ako ročná sadzba. To znamená, že čím neskôr kontrola previnenie odhalí, tým bude sankcia vyššia. V prípade, že na previnenie príde v budúcom roku daňová kontrola, podnikateľ zaplatí pokutu, ktorá sa vypočíta ročnou sadzbou, ktorá sa určí ako trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB, pričom ak tento trojnásobok nedosiahne 10 %, použije sa ročná sadzba 10 % z dorubenej sumy dane za každý deň odo dňa pôvodnej splatnosti dane. To znamená, že ak kontrola odhalí pochybenie po roku, pokuta bude minimálne 10 %, ak na neho príde po troch rokoch, vyšplhá sa na 30 % a po piatich rokoch dosiahne 50 % z dodatočne vyrubenej dane.

Napríklad, ak by daňovník nepriznal príjem vo výške 2 000 eur, ktorý by musel dodaniť, zaplatil by po prvom roku pokutu 38 eur, po troch rokoch by to bolo 114 eur a po piatich rokoch až 190 eur. V prípade, že budúci rok podá podnikateľ sám dodatočné daňové priznanie a v ňom uvedie vyššiu daň, ako mal pôvodne zaplatiť, daňový úrad mu určí pokutu ročnou sadzbou, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB. V tomto prípade sa použije ročná sadzba minimálne vo výške 3 % za každý deň od pôvodnej splatnosti dane. V prípade, že takto po jednom roku dodatočne prizná príjem 2 000 eur, dostane pokutu 11,40 eura. Po troch rokoch by to bolo 34,20 eura a po piatich rokoch 57 eur. Po piatich rokoch tak bude rozdiel v pokute v prípade, či už sám podá dodatočné daňové priznanie, alebo ho odhalí kontrola, až 133 eur. 

DODATOČNE AJ PO KONTROLE

Po novom budú mať daňovníci možnosť podať dodatočné daňové priznanie aj po tom, ako u nich začne daňový úrad vykonávať kontrolu. Ak sa v súčasnosti začne daňová kontrola, daňový subjekt už nemá možnosť podať dodatočné daňové priznanie. Po novom bude možné podať dodatočné daňové priznanie maximálne do 15 dní po oznámení daňovej kontroly. Vtedy však už bude výška sankcie vyššia v porovnaní s tým, keby podnikateľ podal dodatočné priznanie ešte pred začatím kontroly. Pri výpočte pokuty sa použije ročná sadzba vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB, minimálne však 7 %. V prípade, že podnikateľ nezdaní príjem 2 000 eur, bude po roku v tomto prípade pokuta 26,60 eura. Po troch rokoch to bude 79,80 eura a po piatich rokoch 133 eur. V porovnaní s tým, ak by dodatočné daňové priznanie nepodal, ale chybu by odhalila kontrola, tak živnostník ušetrí 57 eur. Jeho pokuta však bude o 76 eur vyššia, ako keby dodatočné priznanie podal ešte pred začatím daňovej kontroly.

„Dôvodom na túto zmenu bolo motivovať daňové subjekty plniť si svoje povinnosti riadne a včas a v prípade, že zistia pochybenie, motivovať ich, aby sa sami snažili čo najskôr o nápravu a nečakali na daňovú kontrolu,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová. Vďaka tomu, že daňovník sám podá dodatočné daňové priznanie a nebude čakať, či jeho previnenie odhalí kontrola, bude môcť výrazne ušetriť. Keďže pokuta sa bude počítať ročnou sadzbou za každý deň omeškania, ak by mal napríklad doplatiť daň 2 000 eur a sám podá dodatočné daňové priznanie po desiatich dňoch od termínu na podanie riadneho priznania, bude pokuta predstavovať len 1,64 eura. V prípade, že mu na to príde daňová kontrola po piatich rokoch, pokuta sa vyšplhá na 1 000 eur.

ÚHRNNÁ POKUTA

Novinkou bude aj úhrnná pokuta za všetky daňové delikty, ktoré budú zistené pri jednej kontrole. Pomôže to tým podnikateľom, ktorým daňový úrad pri kontrole zistí viacero nedostatkov. V súčasnosti by dostali za každé previnenie osobitnú pokutu. Od budúceho roka dostanú už len jednu pokutu, ktorá by však mala byť nižšia ako súčet jednotlivých pokút. Výška pokuty sa bude odvíjať od toho previnenia, za ktoré možno udeliť najvyššiu pokutu. Zároveň však platí, že udelená pokuta nemôže byť nižšia, ako je najvyššia minimálna hranica pokuty spomedzi všetkých deliktov. Ak napríklad kontrola podnikateľovi zistí dva nedostatky, pričom za prvý je minimálna suma pokuty 30 eur a za druhý 60 eur, tak mu musí dať pokutu aspoň vo výške 60 eur. V súčasnosti by mu kontrola musela udeliť pokutu minimálne vo výške 60 eur za jeden delikt a 30 eur za druhý.

Úhrnnú pokutu bude môcť správca dane udeliť aj vtedy, ak sa daňovník opakovane dopustí toho istého previnenia, pričom zatiaľ nedostal pokutu. Ak niekto napríklad oneskorene podá dvakrát po sebe daňové priznanie, pričom mu daňový úrad nestihol dať pokutu za prvé oneskorenie, mal by mu dať úhrnnú pokutu za oba priestupky naraz. Podmienkou udelenia úhrnnej pokuty je, že sa daňový subjekt dopustil viacerých deliktov v rámci tohto istého zákona. Nie je možné napríklad udeliť úhrnnú pokutu za porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a za delikt podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Bolo by to možné napríklad len vtedy, ak by oba priestupky boli proti zákonu o DPH.

Ukladanie úhrnných pokút

Príklad 1

Účtovná jednotka sa dopustila správneho deliktu pretože nezostavila účtovnú závierku a súčasne sa dopustila správneho deliktu tým, že nedala overiť účtovnú závierku. Za uvedené správne delikty daňový úrad uloží úhrnnú pokutu podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty. V uvedenom prípade sú horné hranice sadzby pokuty rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden zo správnych deliktov. Rovnako sa úhrnná pokuta uloží v prípade, ak sa účtovná jednotka dopustila správneho deliktu opakovane.

Príklad 2

Daňový subjekt si nesplní registračnú povinnosť a opakovane nepodá v zákonnej lehote daňové priznanie k DPH. Správca dane mu uloží úhrnnú pokutu za nesplnenie registračnej povinnosti a za opakované nepodanie daňového priznania v zákonnej lehote jedným rozhodnutím podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú horné hranice sadzieb rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa však uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých, ktorých sa dopustil. V uvedenom prípade by bolo správnym deliktom s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty nesplnenie registračnej povinnosti, za ktoré možno uložiť pokutu od 60 do 20 000 eur. Správca dane by uložil úhrnnú pokutu, pričom výška tejto pokuty by nemohla byť nižšia 60 eur.

NOVINKY V DANIACH

V rámci novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2016, je dôležitá zmena v odvetví stavebníctva. Pôjde o prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia služby tzv. reverse charge. Tento pojem je v DPH známy, platí v súčasnosti aj pre iné vybrané služby alebo tovar. Bude to tzv. tuzemské samozdanenie. V praxi to bude znamenať, že pokiaľ poskytovateľ a objednávateľ stavebných prác – zhotoviteľ a príjemca – budú registrovanými platiteľmi DPH, daň bude prenesená na príjemcu plnenia. Poskytovateľ vyfakturuje službu bez DPH a príjemca plnenia túto daň prizná vo svojom daňovom priznaní a zaplatí ju. Odvedie ju takto až posledný platiteľ celého obchodného prípadu.
K uľahčeniu daňových povinností smeruje tiež režim uplatňovania platby za poskytnutý tovar alebo službu až po prijatí úhrady za ne. Môžu ho uplatniť platitelia s ročným obratom do 100 000 eur, a to dobrovoľne. DPH budú platiť až po prijatí platieb, nie okamihom vystavenia faktúr, ako je to dnes. Na druhej strane im vznikne právo odpočítať daň z kúpených tovarov a služieb až zaplatením faktúr. Dnes sa právo uplatňuje zaevidovaním prijatých faktúr do evidencie DPH.
Schválená novela zákona prinesie aj zníženie sadzby DPH na vybrané základné potraviny na 10 %, teraz je to 20 %.

ČO SA V DANIACH NEZMENÍ

Nezdaniteľná časť základu dane zostane aj budúci rok na úrovni 3 803,33 eura. Keďže životné minimum sa tento rok nezvýšilo a nezdaniteľná suma sa odvíja od životného minima, bude možné aj budúci rok zarobiť rovnakú sumu ako tento rok. Zamestnanci tak budú mať od daní oslobodených prvých 317 eur, ktoré mesačne zarobia.
Výška dane z príjmu pre fyzické osoby zostane naďalej na úrovni 19 % a pre právnické osoby bude vo výške 22 %. Právnické osoby budú musieť aj naďalej platiť daňovú licenciu v prípade, že budú v strate alebo ich výsledná daň bude nižšia ako suma licencie.

Budem musieť vrátiť štátu dane?

Plánujem prenajímať byt. Aby som mohol odpisovať viacero typov nákladov, chcem ho zaradiť do obchodného majetku. V súčasnosti je byt v kategórii, v ktorej budem cenu odpisovať 40 rokov. Čo ak sa rozhodnem byt predať a odhlásim ho z obchodného majetku skôr, ako ubehne 40 rokov? Napríklad by som ho po 20 rokoch, odkedy bol byt zapísaný v obchodnom majetku, odtiaľ odhlásil, aby som ho následne o 5 rokov mohol predať. Budem nútený vrátiť štátu nejakú sumu preto, že ho nebudem odpisovať celých 40 rokov, ale kratšie obdobie?
Ak sa rozhodnete predať byt, ktorý ste prenajímali a zároveň mali zaradený vo svojom obchodnom majetku, môžete postupovať nasledovne:
1. V prípade jeho predaja počas obdobia, keď je byt zaradený v obchodnom majetku, budete zdaňovať aj rozdiel predajnej ceny a zostatkovej ceny (to je obstarávacia cena znížená o oprávky, t. j. o sumu uplatnených daňových odpisov). Môžete ho predať kedykoľvek, keď sa tak rozhodnete. Žiadnu sumu „nezahrnutých odpisov“ nemusíte nikomu oznamovať ani vracať. Z obchodného majetku byt vyradíte v zostatkovej cene a poznačíte si zároveň na kartu tohto majetku, že k vyradeniu bytu došlo toho a toho dňa predajom.
2. Byt nepredáte ako obchodný majetok, ale sa rozhodnete napr. o rok alebo o 10 rokov (skôr ako ubehne jeho doba odpisovania 40 rokov), že byt vyradíte z obchodného majetku do svojho osobného vlastníctva. Pokiaľ bude v platnosti súčasné znenie § 9 ods.1 písm. b) zákona o dani z príjmov: ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa vyradenia z obchodného majetku, príjem z predaja takejto nehnuteľnosti bude oslobodený od dane z príjmov. Na kartu majetku v čase vyradenia zapíšete zostatkovú cenu a dáte poznámku: vyradený do osobného majetku toho a toho dňa. Táto zostatková cena sa pre účely dane v tomto prípade nezarátava – zápisom na karte sa to pre vás skončilo. Byt môžete ďalej prenajímať za úplatu, ale bez akýchkoľvek prevádzkových výdavkov týkajúcich sa bytu vrátane odpisov. Výdavkom môžu byť len náklady na energie. Rozdiel týchto príjmov a výdavkov zdaňujete. Ani v tomto prípade nič neoznamujete, ani žiadnu sumu nemáte dôvod nikomu vrátiť.
Správcovi dane oznamujete len skutočnosť, že byt už neprenajímate, že ste prestali dosahovať zdaniteľný príjem z prenájmu bytu a vrátite „registračnú kartičku“. Kartu obchodného majetku musíte archivovať po dobu jeho dĺžky odpisovania, t. j. tak dlho, aby ste mohli v prípade daňovej kontroly preukázať správnosť svojho postupu – buď správnosť daňovej povinnosti, alebo správnosť nepodania daňového priznania a nezaplatenia dane z dôvodu jeho oslobodenia od dane z príjmov.

Koľko zaplatím z predaja bytu?

Po bratovi som zdedila časť domu a pozemku. Z predaja som získala sumu 13 000 eur. Nehnuteľnosť som vlastnila tri roky. Akú sumu budem musieť zaplatiť pri podaní daňového priznania? Som starobná dôchodkyňa a vlastním preukaz ZŤP.
Zákon o dani z príjmov oslobodzuje príjem z predaja nehnuteľnosti získanej dedením v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa. Vy ako sestra do priameho radu nepatríte (patria tam rodičia, deti, starí rodičia, vnuci), preto túto podmienku nespĺňate. Nespĺňate ani druhú podmienku – lehotu piatich rokov, pretože ste nehnuteľnosť vlastnili len tri roky. Opatrovanie brata na účely oslobodenia od dane nemá žiaden vplyv.
Váš príjem z predaja vo výške 13 000 eur budete musieť zdaniť ako ostatný príjem – podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Nezabudnite si však odpočítať aj výdavky. Predpokladám, že brat vlastnil dom a pozemok viac ako 5 rokov. Preto ak by ho predával on, mal by príjem oslobodený. A v takomto prípade si vy uplatníte výdavok podľa § 25. Výdavkom bude reprodukčná cena nehnuteľnosti zistená v čase dedenia, t. j. bude to cena nehnuteľnosti uvedená v dedičskom rozhodnutí. Vy si vzhľadom na to, že ste zdedili len časť domu a pozemku, uplatníte len pomernú časť ceny, ktorá prislúcha k vami zdedenej časti. Ak ste mali aj iné výdavky spojené s predajom, napr. poplatok za vypracovanie zmluvy, poplatok u notára alebo iný súvisiaci výdavok, napr. kolok na katastri, tak si ich do výdavkov zahrniete tiež.
Zdaňovať budete rozdiel sumy príjmu 13 000 eur a načítaných súvisiacich doložených výdavkov. To bude váš základ dane, z ktorého odvediete daň vo výške 19 %.
Zároveň budete platiť aj zdravotné poistné, ktoré vám vypočíta zdravotná poisťovňa na základe údajov z vášho daňového priznania prebratého z daňového úradu a oznámi vám to písomne. Oznámenie zašle až po podaní daňového priznania v lete roku 2016. Budete musieť uhradiť prípadný nedoplatok, ktorý vyplynie z ročného vyúčtovania zdravotného poistenia.
Tento výdavok si môžete po zaplatení zohľadniť v dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2015, na základe ktorého vám vrátia preplatok na dani, ktorý vznikne z dôvodu navýšených výdavkov.
Podľa toho, akú výšku základu dane dosiahnete, môže sa stať, že zdravotná poisťovňa vás bude považovať za samoplatiteľa, nie za poistenca štátu. V súlade so zákonom o zdravotnom poistení je minimálnym vymeriavacím základom samoplatiteľa na rok 2015 suma 4 944 eur (12 x 50 % priemernej mesačnej mzdy vo výške 824 eur), to znamená, že minimálny vymeriavací základ pre samoplatiteľa je suma 412 eur.
Ak presiahnete sumu 4 944 eur (váš základ dane), tak budete platiť 7 % zo sumy 412 eur = 28,84 eura mesačne. Ak základ bude vyšší, tak sa mesačný preddavok bude zvyšovať. Preddavok budete platiť po dobu 12 mesiacov od nasledujúceho roku, t. j. od januára do decembra roku 2017.
Odvod na zdravotné poistenie vo výške 7 % platí samoplatiteľ so zdravotným postihnutím, čiže vy ako vlastníčka preukazu ZŤP.

Odpovedala: Ing. Iveta Jobová, daňová poradkyňa a členka Slovenskej komory daňových poradcov.

Text: Peter Matula
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 12/2015, JAGA GROUP, s.r.o.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
Adam Krt | 17.01.2016, 20:36
Radosť podnikať. Normálne ste ma motivovali oživiť svoj živnostenský list ;)

Praktické rady, tipy a návody každých 7 dní.
 

Reklama